Čísla podľa premiéra nepotvrdzovali obraz, že „fabriky prepúšťajú a ľudia prichádzajú o tisícky pracovných miest“. Dokonca upozornil na opačný problém – pri nízkej nezamestnanosti môže Slovensko zápasiť s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov.
Debata o kondícii slovenského trhu práce sa v poslednom období stala aj politickou témou. Kým kritici vlády upozorňujú na slabý hospodársky rast, konsolidáciu, problémy priemyslu či avizované prepúšťanie vo firmách, predstavitelia koalície argumentujú nízkou nezamestnanosťou a tvrdia, že čierne scenáre sa zatiaľ nenapĺňajú.
Najnovšie údaje Štatistického úradu SR dávajú sčasti za pravdu obom stranám. Plošný prepad zamestnanosti z nich nevidieť, no ani bezproblémový pracovný trh. V júni pracovalo menej ľudí než pred rokom v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Na druhej strane, v štyroch sektoroch zamestnanosť vzrástla a v jednom stagnovala.
Priaznivejšie vyzerajú mzdy. Nominálne zárobky v júni medziročne stúpli vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach a vo väčšine z nich porazili aj infláciu. Obraz však nie je rovnomerný – niekde si zamestnanci reálne polepšili o viac než štyri percentá, inde ich kúpna sila napriek vyššej výplate klesla.
Fico odmietal obraz tisícov stratených miest
Premiér Robert Fico (Smer) už v máji použil údaje z trhu práce ako argument proti kritickému obrazu slovenskej ekonomiky. Po poklese evidovanej nezamestnanosti v apríli pod štyri percentá vyhlásil, že napriek správam o prepúšťaní vo fabrikách klesala nezamestnanosť vo všetkých krajoch.
Júnové štatistiky jeho argument o plošnom prepúšťaní skôr podporujú. Zamestnanosť totiž medziročne klesla v piatich z desiatich sledovaných odvetví.
Najvýraznejšie vo veľkoobchode, o 2,9 percenta. V doprave a skladovaní ubudlo 2,8 percenta pracovníkov, v maloobchode 2,3 percenta. Pokles zaznamenal aj priemysel, konkrétne o 0,7 percenta, a predaj a oprava motorových vozidiel o 0,6 percenta.
Práve vývoj v priemysle stojí za pozornosť. Ide o jeden z kľúčových pilierov slovenskej ekonomiky a medziročný pokles počtu pracovníkov ukazuje, že varovania pred tlakom na pracovné miesta nemožno úplne odbiť.
Na druhej strane však na trh práce pracovné miesta pribúdajú. Vo vybraných trhových službách zamestnanosť v júni medziročne vyskočila o 5,7 percenta. Viac ľudí pracovalo aj v stavebníctve, ubytovaní a sektore informácií a komunikácie. V reštauráciách a pohostinstvách sa počet pracovníkov medziročne nezmenil.
Polročné čísla vyzerajú lepšie
Vyrovnanejší obraz poskytuje pohľad na celý prvý polrok. Za prvých šesť mesiacov roka 2026 bola zamestnanosť medziročne vyššia v piatich z desiatich sledovaných odvetví.
Najrýchlejšie rástla v ubytovaní, kde pribudlo päť percent pracovníkov. Rast zaznamenali aj vybrané trhové služby, stavebníctvo, reštaurácie a pohostinstvá a informačno-komunikačný sektor.
Úbytok pracovnej sily sa, naopak, sústredil najmä do vnútorného obchodu, dopravy a priemyslu.
Čísla teda zatiaľ nepotvrdzujú scenár masového prepúšťania naprieč ekonomikou. Skôr ukazujú presun medzi odvetviami: časť tradičných sektorov pracovné miesta stráca, zatiaľ čo služby, stavebníctvo či ubytovanie ich pridávajú.
Pri interpretácii je však potrebná opatrnosť. Štatistický úrad upozorňuje, že ide o predbežné mesačné údaje iba za desať vybraných odvetví. Nejde teda o kompletnú bilanciu zamestnanosti v celom hospodárstve. Mesačné čísla vznikajú z podnikových výkazov, zatiaľ čo referenčné štvrťročné údaje zahŕňajú až 19 odvetví ekonomiky.
Výplaty rastú všade, kúpna sila už nie
Pri mzdách je júnový výsledok na prvý pohľad jednoznačnejší.
Priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach. Rozdiely v tempe však boli výrazné. Najslabší rast, iba o 0,3 percenta, zaznamenali predaj a oprava motorových vozidiel. Na opačnom konci bolo stavebníctvo s rastom o 7,7 percenta.
Rast výplaty však ešte neznamená, že si zamestnanec môže dovoliť viac.
Po odpočítaní inflácie stúpli reálne mzdy v siedmich z desiatich sektorov. Najlepšie dopadli opäť pracovníci v stavebníctve, ktorých reálna mzda medziročne vzrástla o 4,1 percenta. V priemysle a ubytovaní to bolo len 0,1 percenta.
V troch sektoroch inflácia rast výplat úplne vymazala. V predaji a oprave motorových vozidiel reálna mzda klesla o 3,1 percenta, v informáciách a komunikácii o 2,1 percenta a v maloobchode o 0,3 percenta.
Zaujímavý je najmä informačno-komunikačný sektor. Zamestnanosť v ňom stúpa, no reálne mzdy idú smerom nadol. Za celý prvý polrok sa v tomto odvetví prepadli dokonca o 3,9 percenta, najviac zo sledovaných sektorov.
Priemerná mzda hovorí iba časť príbehu
Najnovšie mesačné čísla zároveň dopĺňajú regionálny obraz, ktorý štatistický úrad zverejnil nedávno a o ktorom Štandard informoval minulý týždeň.
Regionálna štatistika za rok 2025 ukázala, že pri pracoviskovej metóde – teda podľa miesta, kde ľudia skutočne pracujú, a nie podľa sídla zamestnávateľa – dosiahla priemerná mzda 1 864 eur. Bežne publikovaný priemer za celé hospodárstvo pritom vlani predstavoval 1 620 eur. Rozdiel je dôsledkom odlišnej metodiky aj zahrnutia odhadu miezd ľudí pracujúcich u živnostníkov do tradičnej štatistiky.
Ani celoslovenský priemer však veľa nehovorí o tom, koľko zarába konkrétny Slovák.
Rozdiel medzi okresmi už presahuje tisíc eur. V Bratislave I dosiahla priemerná mzda za rok 2025 až 2 455 eur, zatiaľ čo vo Veľkom Krtíši zostala pod hranicou 1 300 eur. Hranicu 1 800 eur prekročilo iba 14 zo 79 okresov a v 19 okresoch priemerný zárobok nedosiahol ani 1 500 eur.
Ešte väčšie rozdiely sú medzi profesiami a odvetviami. Telekomunikačné podniky vlani vykázali priemernú mzdu 3 173 eur, zatiaľ čo v reštauráciách a pohostinstvách to bolo iba 998 eur. Rozdiel medzi najlepšie a najhoršie platenými činnosťami tak presahoval 2 180 eur.
Nové júnové údaje na tomto obraze nič zásadné nemenia. Ukazujú však, že mzdy vo väčšine sledovaných sektorov pokračujú v raste aj v roku 2026.
Referenčné údaje za prvý štvrťrok ukázali priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve na úrovni 1 611 eur. Medziročne stúpla o 6,1 percenta, pričom nominálne zárobky rástli v 18 z 19 odvetví. V šiestich však zvýšenie nestačilo na pokrytie inflácie.
Jún teda prináša podobný signál: výplatné pásky rastú takmer bez výnimky, no rast životnej úrovne je podstatne menej rovnomerný.
Slovenský trh práce zatiaľ skôr odoláva, než padá. Otázkou je, či júnový pokles zamestnanosti v priemysle, obchode a doprave zostane lokálnym javom alebo sa v ďalších mesiacoch zmení na širší trend.