Mzdy zamestnancov v Česku sa podľa štátneho občianstva výrazne líšia. Dáta za rok 2025 ukazujú, že Slováci v zamestnaneckej sfére zarábajú podstatne viac ako Česi. Ukrajinci naopak za českou úrovňou citeľne zaostávajú.
Neznamená to však, že zamestnávatelia platia za rovnakú prácu ľuďom rôznych národností rozdielne mzdy. Štatistika oveľa viac vypovedá o tom, kto do Česka prichádza, aké má vzdelanie, kde žije a v akej profesii či odvetví napokon pracuje.
Medián hrubej mesačnej mzdy zamestnancov s českým občianstvom sa v roku 2025 po prepočte pohyboval na úrovni 1 800 eur. U Slovákov predstavoval viac ako 2 100 eur, čo je takmer o 17 percent viac. Ukrajinci mali medián iba okolo 1 420 eur a za Čechmi tak zaostávali o viac ako pätinu.
Rozdiel medzi slovenským a ukrajinským mediánom dosiahol približne 680 eur mesačne. To už nie je štatistická drobnosť, ale výrazný rozdiel v postavení oboch skupín na českom trhu práce.
Poliaci a Rumuni sa pohybovali blízko českej úrovne. Medián Poliakov dosiahol okolo 1 790 eur a Rumunov 1 780 eur. Zamestnanci s bulharským občianstvom ho mali približne o 100 eur nižší.
Téma sa pritom týka významnej časti českej ekonomiky. Podľa údajov českého ministerstva práce bolo ku koncu marca 2026 evidovaných 957-tisíc zamestnaných cudzích štátnych príslušníkov. Z toho bolo 374-tisíc Ukrajincov a 230-tisíc Slovákov. Tieto dve skupiny tak predstavovali takmer dve tretiny zahraničnej zamestnanosti v Česku.
Na správne čítanie výsledkov je kľúčový rozdiel medzi priemerom a mediánom. Medián označuje mzdu človeka, ktorý sa nachádza presne uprostred mzdového rozdelenia. Polovica zamestnancov zarába menej a polovica viac. Priemer naopak zvyšujú ľudia s mimoriadne vysokými príjmami.
Pri českých zamestnancoch dosahovala priemerná mzda takmer 2 160 eur, teda o približne 360 eur viac ako medián. Slováci však priemerne zarobili takmer 2 690 eur, takže rozdiel oproti mediánu bol ešte markantnejší – necelých 600 eur. Pri Ukrajincoch bol zase rozdiel podstatne menší. Ich priemerná mzda dosiahla po prepočte na európsku menu približne 1 570 eur, čo je len o 150 eur viac ako v prípade mediánovej mzdy.
Ešte výraznejší kontrast ukazuje horná časť mzdového rozdelenia. Desať percent najlepšie platených Slovákov poberalo viac ako 4 730 eur mesačne. Pri Čechoch táto hranica predstavovala necelých 3 500 eur. Horná časť mzdového rozdelenia Slovákov v Česku sa tak nachádza výrazne vyššie ako v prípade domácich pracovníkov.
Slovenský náskok pravdepodobne čiastočne vysvetľuje výberový efekt migrácie. Slováci pracujúci v Česku nepredstavujú prierez celou slovenskou populáciou. Do zahraničia častejšie odchádzajú ľudia, ktorým sa presun oplatí z profesijného hľadiska – napríklad vysokoškoláci, špecialisti alebo pracovníci prichádzajúci za konkrétnou kariérnou príležitosťou.
Časť rozdielu môže súvisieť aj s regionálnym rozložením. Cudzinci sa výrazne koncentrujú v Prahe, Stredočeskom a Juhomoravskom kraji, teda v regiónoch so širokou ponukou študijných aj pracovných príležitostí.
Samotný región však slovenský náskok nevysvetľuje. Podiel Ukrajincov žijúcich v Prahe je totiž ešte vyšší.
Pre českú ekonomiku preto nie je rozhodujúce len to, koľko cudzincov zamestná, ale predovšetkým akú prácu im dokáže ponúknuť.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.