Rozdiely v odmeňovaní medzi slovenskými regiónmi sa ani po ďalšom roku hospodárskeho rastu výraznejšie nezmenšili. Naopak, údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že rozdiel medzi najlepšie a najhoršie plateným okresom už presiahol tisícku mesačne.
Kým v jednej mestskej časti metropoly dosiahla priemerná mzda vlani 2 455 eur, vo Veľkom Krtíši zamestnanci zarobili približne polovicu toho, čo pracovníci v centre hlavného mesta.
Regionálna štatistika práce za rok 2025 zároveň prináša odlišný pohľad na vývoj miezd. Štatistický úrad SR po prvý raz zverejnil údaje spracované podľa takzvanej pracoviskovej metódy. Na rozdiel od tradičných štatistík sa mzdy nepriraďujú podľa sídla zamestnávateľa, ale podľa miesta, kde zamestnanci svoju prácu skutočne vykonávajú.
Výsledkom je presnejší obraz regionálneho trhu práce, ale aj vyššia priemerná mzda než v bežne publikovaných údajoch.
Podľa tejto metodiky sa vyšplhala na 1 864 eur. Medziročne vzrástla o 115 eur, teda o necelých sedem percent. Priemer za celé hospodárstvo bol vlani 1 620 eur v hrubom.
Rozdiel medzi obomi ukazovateľmi spôsobuje nielen odlišná metodika spracovania dát, ale aj skutočnosť, že tradičná štatistika zahŕňa odhad miezd zamestnancov pracujúcich u živnostníkov.
Väčšina Slovenska zostáva pod priemerom
Spomínaná suma presahujúca 1 800 eur zostáva skôr výnimkou než štandardom. Túto hranicu prekročilo iba 14 zo 79 okresov Slovenska, pričom väčšina z nich sa nachádza v Bratislavskom kraji. Nadpriemerné odmeňovanie evidujú aj Košice, Trnava, Púchov, Ružomberok či Žilina.
Hranicu dvetisíc eur pritom dosiahlo len šesť okresov – päť bratislavských a Košice II.
Na opačnom konci rebríčka sa dlhodobo nachádzajú najmä okresy južného a východného Slovenska. Okrem Veľkého Krtíša patria medzi najmenej platené regióny aj Poltár, Svidník, Medzilaborce či Sabinov. Nízke priemerné mzdy tiež pretrvávajú v okresoch Krupina, Bardejov, Sobrance, Rimavská Sobota a Kežmarok. Celkovo až 19 okresov tak nedosiahlo hranicu 1 500 eur mesačne.
Kým hospodársky silnejšie centrá profitujú z koncentrácie služieb s vyššou pridanou hodnotou, priemyslu či administratívnych sídiel firiem, viaceré okresy mimo hlavných ekonomických centier sa naďalej opierajú o odvetvia s nižším mzdovým potenciálom.
Telekomunikácie vedú, gastronómia zaostáva
Výrazné rozdiely nevidno len medzi regiónmi, ale aj medzi jednotlivými odvetviami ekonomiky. Z 85 sledovaných ekonomických činností dosiahli najvyššie priemerné mzdy telekomunikačné podniky, kde zamestnanci zarábali v priemere 3 173 eur mesačne.
Nad tromi tisíckami sa pohybovali aj pracovníci v oblasti počítačového programovania a poradenstva, vo výrobe koksu a v spracovaní ropy či pomocných činnostiach finančných služieb a poistenia. Ide o odvetvia, ktoré dlhodobo vytvárajú vysokú pridanú hodnotu, zároveň však zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov.
Na opačnej strane rebríčka zostáva gastronómia. Zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev zarábali vlani v priemere 998 eur mesačne.
Menej ako 1 300 eur dostávali aj pracovníci vo výrobe odevov, v bezpečnostných službách, údržbe krajiny či sociálnej práci bez ubytovania. Rozdiel medzi najlepšie a najhoršie plateným odvetvím tak presiahol 2 180 eur mesačne.
Zamestnávatelia vlani vyplatili na mzdách a ich náhradách 36,7 miliardy eur, medziročne o sedem percent viac. Viac než polovica celkového objemu pripadla len na deväť odvetví. Najväčšiu sumu, 3,7 miliardy eur, vyplatili verejná správa, obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Nasledovalo vzdelávanie s 3,2 miliardy eur a zdravotníctvo s 2,8 miliardy eur.
Plat zostáva základom, pribúdajú však nové očakávania
Výška mzdy zostáva pri rozhodovaní o zmene zamestnania najdôležitejším kritériom. Personalisti však upozorňujú, že plat už čoraz častejšie nestačí na to, aby zamestnávateľ zaujal kvalitných uchádzačov.
„Podľa výsledkov posledného prieskumu agentúry Focus pre portál Profesia je pri rozhodovaní, či zareagovať na pracovnú ponuku, jednoznačne najdôležitejšia výška ponúkaného platu, nasleduje miesto výkonu práce a informácie o náplni práce,“ hovorí Ľubica Melcerová z portálu Profesia.sk.
Podobný vývoj pozorujú aj zamestnávatelia. „Najdôležitejším faktorom zostáva naďalej výška mzdy, no čoraz väčší význam majú aj pracovné podmienky a celková kvalita pracovného prostredia,“ dodáva hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.
Počas pracovných pohovorov sa podľa firiem čoraz častejšie objavujú otázky týkajúce sa spôsobu riadenia či medziľudských vzťahov.
„Čoraz viac sa stretávame s tým, že kandidáti sa pýtajú na firemnú kultúru a hľadajú zamestnávateľa, kde sa budú cítiť rešpektovaní, kde ich práca má zmysel a kde fungujú spolupráca a podpora kolegov aj nadriadených,“ vysvetľuje Petra Ošlejšková z Raben Logistics Slovakia.
Mladšie generácie menia pravidlá trhu práce
Odlišné očakávania prinášajú aj generačné zmeny. „Mladšie generácie spravidla kladú väčší dôraz na flexibilitu, možnosť profesijného rozvoja či rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Často prihliadajú aj na dobré meno firmy, jej firemnú kultúru a spoločenskú zodpovednosť,“ dopĺňa Filová.
Naopak, skúsenejší a starší zamestnanci podľa nej často viac oceňujú stabilitu zamestnania, istotu príjmu, kvalitné sociálne benefity a predvídateľné pracovné podmienky.
Aj zamestnávatelia potvrdzujú, že stabilita pracovných kolektívov sa stáva konkurenčnou výhodou pri nábore nových ľudí. „Takmer 30 percent našich kolegov u nás pracuje viac ako desať rokov. Tento údaj zvykne zavážiť pri rozhodovaní nových uchádzačov o práci v našom logistickom odvetví,“ dodáva Ošlejšková.
Rozdielne potreby sa prejavujú aj medzi jednotlivými profesiami. Kancelárski zamestnanci najčastejšie oceňujú flexibilný pracovný čas či možnosť práce z domu. Naopak, vo výrobe alebo v logistike zostávajú rozhodujúce praktické benefity, ako sú príspevky na dopravu, zabezpečené stravovanie alebo dni voľna navyše.
S finančným ohodnotením je spokojná len tretina Slovákov
Dôležitosť zárobku potvrdzuje aj reprezentatívny prieskum Health/Beauty Balance Index, ktorý pre dm drogerie markt vypracovali agentúry Mark United a MN Force. Prieskum sa uskutočnil od 20. do 27. apríla 2026 na reprezentatívnej vzorke tisíc obyvateľov Slovenska vo veku nad 18 rokov.
Hoci celkový index spokojnosti obyvateľov Slovenska dosiahol približne 60 percent, finančné ohodnotenie sa umiestnilo na poslednom mieste zo skúmaných oblastí života.
Spokojnosť so svojím finančným ohodnotením vyjadrilo niečo vyše tretiny respondentov, viac mužov ako žien. Slováci boli, naopak, najviac spokojní so svojím rodinným zázemím, s povahou a mentálnym nastavením.
Prieskum zároveň ukázal, že muži sú s vykonávanou prácou spokojnejší než ženy. Ženy však napriek častejšie pociťovanému stresu, únave či pocitom zlyhania dosiahli vyšší celkový index šťastia než muži.
Najvyššiu celkovú mieru spokojnosti zaznamenali mladí ľudia od 18 do 24 rokov a seniori nad 65 rokov. Z hľadiska rodinného stavu boli najšťastnejší zosobášení. V regionálnom porovnaní viedol Žilinský kraj s indexom šťastia na úrovni takmer 65 percent, nasledoval Prešovský a Bratislavský kraj.
Nové údaje tak ukazujú, že mzda zostáva základom pracovnej spokojnosti, no sama osebe už nestačí. Slovenský pracovný trh rozdeľujú výrazné regionálne a odvetvové rozdiely a zároveň rastú očakávania zamestnancov od pracovného prostredia.
Práve kombinácia primeraného platu, stability a zmysluplných podmienok môže rozhodnúť o tom, či pracovník vo firme zostane.