Momentálne sme svedkami kolapsu ďalšieho takéhoto mediálneho hoaxu s krátkou životnosťou, ktorým sme boli trollovaní približne od jari. Ukrajina podľa neho odrazu začala vyhrávať vojnu.
Dnes sa už tieto tvrdenia, ktoré popierajú základnú realitu na bojisku, nedajú naďalej ťahať, a preto pozorujeme, ako postupne odchádzajú na smetisko. Teda s výnimkou Martina M. Šimečku, podľa ktorého je Ukrajina stále blízko k víťazstvu, lenže ten sa vrátil do civilizácie po štyroch týždňoch v maringotke.
Po páde tohto naratívu môžeme opäť len špekulovať, aký zmysel mal aj tento najnovší propagandistický pokus. Jeden z jeho významov je takpovediac tradičný, ide o snahu presvedčiť Európu, že má zmysel naďalej na Ukrajine „spaľovať“ miliardy eur a státisíce ľudských životov a bojovať až do „posledného Ukrajinca“. Cieľom je totiž oslabovanie Ruska, pričom životy Ukrajincov nemajú pre európskeho bojovníka príliš vysokú hodnotu.
Posun v naratíve
V tomto prípade však v štruktúre propagandistického naratívu nastal jeden zaujímavý posun. Ukrajina síce dokázala v hlbokom tyle Ruskej federácie spôsobovať vážne škody na rafinériách a energetickej infraštruktúre, čo viedlo k nedostatku palív a problémom v logistike, no na domácom fronte sa vojna pre ňu vyvíjala zle. Nie je ďaleko od straty Kosťantynivky, kľúčovej súčasti doneckej obrannej línie. Navyše nepriateľ sa značne priblížil k uzlu Sloviansk-Kramatorsk, čím urobil významný krok k dobytiu zvyšku Donbasu.
Na druhej strane treba priznať aj to, že územné zisky pred niekoľkými dňami ohlásil aj Volodymyr Zelenskyj. Išlo o 745 štvorcových kilometrov územia na juhovýchodnom fronte, skôr na území Ukrajiny, ktoré pre Rusov nie je prioritné. Zatiaľ čo ukrajinský generálny štáb zverejnil zábery s ukrajinskou vlajkou v oslobodených dedinách, mapa analytickej skupiny Deep State ukazuje, že veľká časť spomínaného územia zostáva v sivej zóne bez jasnej kontroly.
Takže kým útoky v ruskom tyle boli mediálnymi trollími farmami označované za veľkolepé víťazstvá, o posunoch Rusov na ukrajinskom fronte sa radšej neinformovalo, aby sa neznižoval význam údajného „ukrajinského víťazstva“.
Za normálnych okolností by sa o tom písalo asi takto: Ukrajinci robia problémy Rusom v Rusku, vojnu na vlastnom území však naďalej prehrávajú. Tá druhá polovica pravdy sa však z článkov poväčšine vymazávala.
Európa tak o sebe opäť čosi priznala: nezaujíma nás, že Ukrajina bude zdevastovaná, jej ekonomika veľmi ťažko poškodená, státisíce mladých mužov mŕtvych či trvalo zdravotne postihnutých a pozostalí v zúfalstve a bez perspektívy. Zaujíma nás predovšetkým to, aby sa priamo prostredníctvom Ukrajiny a nepriamo vplyvom európskych peňazí oslabilo Rusko. Ideálne dovtedy, kým je nástroj na oslabovanie Ruska (Ukrajina) do určitej miery stále k dispozícii. Teda kým nie je do značnej miery zničený a vyžmýkaný.
Za celú Európu to azda presne vyjadril nemecký novinár Michael Martens, keď sa Zelenského na tlačovej konferencii v Srbsku spýtal: „Čo môžeme my, Európania, urobiť, aby sme vám pomohli zabiť viac Rusov – samozrejme –, ruských vojakov?“
Dôležité nie je to, že Ukrajina je ničená a umiera. Podstatné je, že ochotne slúži ako nástroj oslabovania hlavného vojnového rivala.
Neschopnosť vnútornej obrany
Tento propagandistický motív dostal na frak, keď po rozsiahlom útoku na Kyjev bola aj agentúra Bloomberg nútená konštatovať, že ukrajinská protivzdušná obrana nezachytila ani jednu z 24 ruských balistických rakiet. Pri útoku zahynulo 17 ľudí.
Ukrajina čelí vážnemu nedostatku protivzdušných rakiet, ktorý jej neumožňuje efektívne brániť zvýšenú intenzitu útokov. Chýbajúce Patrioty od spojencov majú vážne dôsledky a opätovne posúvajú hranice ruských povojnových podmienok zlým smerom.
Je zrejmé, že pôvodné ruské podmienky, o ktorých rokovali s Trumpom pred rokom na Aljaške, sú pasé. Po šialenom nápade Ukrajiny útočiť dronovými rojmi na Moskvu a Petrohrad prichádzajú z Ruska signály, že „duch Anchorage sa vytratil“. Ruské požiadavky tak budú len narastať.
Medzitým Rusko vážne izolovalo Ukrajinu od mora, keď zrealizovalo blokádu Odesy. Týmto krokom odrezalo svojho napadnutého súpera od kľúčového exportného koridoru, cez ktorý Ukrajina nielen vyváža väčšinu svojej produkcie, najmä poľnohospodárskej, ale prúdi cez neho aj významná časť dodávok zbraní zo Západu a komponentov pre drony.
Keď prezident Zelenskyj 25. júna s veľkou pompou avizoval 40-dňovú „vplyvovú operáciu“, teda vážny úder na Rusko, jeho cieľom bolo vynútiť si mier na základe ukrajinských podmienok. Malo ísť o bombardovaciu kampaň v ruskom tyle, ktorá údajne dostane Putina pod tlak a donúti ho k ústupu.
Za „víťazstvo“ boli označené útoky na ruskú energetiku, ktoré, hoci reálne oslabili ruskú ekonomiku, nemali podstatnejší vplyv na vývoj vojny na Ukrajine.
Niekoľkotýždňová kampaň je na konci a ruského prezidenta pod tlak naozaj dostala. Pod tlak ruských nacionalistov, ktorí strácajú trpezlivosť a v Rusku získavajú čoraz väčší vplyv. Ideologický okruh Karaganov – Medvedev dlhodobo kritizuje prezidenta za pomalý a opatrný postup na fronte, ktorý Putin preferoval z dôvodu nižších strát.
Zásahy ukrajinských dronov však Rusov nahnevali a donútili Putina k ráznejším reakciám, čoho výsledkom je zintenzívnenie odpaľovania balistických striel (nielen) na Kyjev – voči čomu sú momentálne obrancovia bez rakiet do Patriotov bezbranní –, ale aj faktická eliminácia Odesy.
Zelenskyj si na tieto dni naplánoval víťazstvo v podobe mieru. Ako sa teda skončilo 40-dňové „peklo“ s cieľom dostať Rusko na lopatky?
Podľa propagandy „víťaziaca“ krajina na vrchole tohto vojnového „úspechu“ do značnej miery stratila prístup k moru a prišla o odeské prístavy, čo je pre Ukrajinu azda ťažšia rana ako energetické a infraštruktúrne straty Ruska.
Zrejme aj z tohto dôvodu prezident Zelenskyj požiadal Donalda Trumpa, aby obnovil snahy o prímerie s Ruskom, a vyhlásil, že prímerie je „objektívne nevyhnutné“ pre obe strany konfliktu, keďže opäť nastala patová situácia. Ukrajina následne odovzdala USA nové návrhy na ukončenie vojny.
Zelenského 40-dňová kampaň vzbudila na Západe podobné nadšenie, ako starší pochabý nápad útoku na Kurskú oblasť. Dopadlo to s podobne nedobrými následkami pre Ukrajinu, čo však nebránilo západným trolím farmám hovieť si v extáze nad víťazstvom.