Matej Gašparovič

Momentálne sme svedkami kolapsu ďalšieho takéhoto mediálneho hoaxu s krátkou životnosťou, ktorým sme boli trollovaní približne od jari. Ukrajina podľa neho odrazu začala vyhrávať vojnu.

Dnes sa už tieto tvrdenia, ktoré popierajú základnú realitu na bojisku, nedajú naďalej ťahať, a preto pozorujeme, ako postupne odchádzajú na smetisko. Teda s výnimkou Martina M. Šimečku, podľa ktorého je Ukrajina stále blízko k víťazstvu, lenže ten sa vrátil do civilizácie po štyroch týždňoch v maringotke.

Po páde tohto naratívu môžeme opäť len špekulovať, aký zmysel mal aj tento najnovší propagandistický pokus. Jeden z jeho významov je takpovediac tradičný, ide o snahu presvedčiť Európu, že má zmysel naďalej na Ukrajine „spaľovať“ miliardy eur a státisíce ľudských životov a bojovať až do „posledného Ukrajinca“. Cieľom je totiž oslabovanie Ruska, pričom životy Ukrajincov nemajú pre európskeho bojovníka príliš vysokú hodnotu.

Posun v naratíve

V tomto prípade však v štruktúre propagandistického naratívu nastal jeden zaujímavý posun. Ukrajina síce dokázala v hlbokom tyle Ruskej federácie spôsobovať vážne škody na rafinériách a energetickej infraštruktúre, čo viedlo k nedostatku palív a problémom v logistike, no na domácom fronte sa vojna pre ňu vyvíjala zle. Nie je ďaleko od straty Kosťantynivky, kľúčovej súčasti doneckej obrannej línie. Navyše nepriateľ sa značne priblížil k uzlu Sloviansk-Kramatorsk, čím urobil významný krok k dobytiu zvyšku Donbasu.