Zastarané zoskupenie
Podľa ukrajinského veľvyslanca „nemožno vstúpiť do organizácie, ktorá sa riadi doktrínami z druhej svetovej vojny“, najmä vzhľadom na to, na akej úrovni sú súčasné ukrajinské ozbrojené sily. Dodal však, že „Ukrajina potrebuje technológie, ktoré sú v súčasnosti ešte dostupné v krajinách NATO“. Pripomeňme, že Ukrajina má v ústave od roku 2019 zakotvené získanie plnoprávneho členstva v NATO ako strategický cieľ.
Severoatlantická aliancia bude podľa neho potrebovať približne 12 rokov, aby prešla na vojenské štandardy nevyhnutné na to, aby sa aspoň z polovice vyrovnala úrovni armády Ruskej federácie. Dodajme, že ukrajinsko-aliančné vojenské cvičenia čoraz častejšie dokazujú zaostávanie vojenstva NATO za armádami Ruska aj Ukrajiny.
„Ukrajina sa bude orientovať na vojenské bloky a spojenectvá, ktoré sa pravdepodobne budú utvárať. S najväčšou pravdepodobnosťou bude reč o európskom vojensko-bezpečnostnom bloku,“ ozrejmil Zalužnyj s tým, že od roku 2015 majú vytvorené riadiace štruktúry Spoločné expedičné sily (Joint Expeditionary Force – JEF).
„Tie sú však ešte slabé a zatiaľ nie sú na takej úrovni, aby sa dalo povedať, že zodpovedajú tej našej,“ myslí si generál v zálohe. JEF navyše v súčasnosti nestanovuje mechanizmy kolektívnej bezpečnosti a záväzky vzájomnej obrany medzi svojimi členmi.
Začiatkom novembra 2025 pritom Ukrajina získala status „rozšíreného partnerstva“ v rámci aliancie JEF, ktorá združuje krajiny severnej a východnej Európy vrátane Nórska a plánuje vytvoriť aj „doplnok k NATO“ v podobe spoločných námorných síl.
Je NATO pozadu?
Marcové vojenské cvičenie pri brehoch Portugalska ukázalo, že drony definitívne pretvárajú nielen suchozemské bojisko: ukrajinské námorné drony počas cvičenia ukázali zraniteľnosť veľkých moderných plavidiel vo výzbroji NATO a nepripravenosť Aliancie čeliť moderným vojenským hrozbám.
„Čas veľkých vojenských strojov sa končí, budúcnosť patrí dronom – vo všetkých živloch,“ komentoval výsledky cvičenia podplukovník elitného ukrajinského 3. armádneho zboru Maxym Žorin. Zatiaľ čo krajiny NATO sú schopné vyrábať tisíce dronov ročne, Ukrajina ich vyrába niekoľko miliónov.
V polovici apríla – podobne ako v lete 2025 – ukrajinský 3. armádny zbor (3. AK) obsadil postavenie ruskej jednotky bez účasti ukrajinských vojakov v oblasti bojovej činnosti. Ukrajinci proti Rusom nasadili roboty a drony – inváznym silám sa od začiatku ťaženia nič podobné nepodarilo.
Obľúbenec ľudu
Zalužnyj patrí spolu s veliteľom 3. AK Andrijom Bileckým a šéfom prezidentskej kancelárie a bývalým vrchným veliteľom Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny Kyrylom Budanovom k najobľúbenejším mužom spojeným s armádou.
Keby sa na jar 2025 konali prezidentské voľby, s najväčšou pravdepodobnosťou by ich vyhral práve Zalužnyj. Napriek občasným rezonujúcim vyhláseniam však jeho popularita výraznejšie nerastie, keďže pôsobí mimo Ukrajiny.
Na prelome júna a júla zdroje z prezidentskej kancelárie v Kyjeve informovali, že Zalužnyj údajne mieni kandidovať na prezidenta aj v prípade, že budú voľby už na jeseň tohto roka.
Portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na zdroje uvádza, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí o potrebe „vyhnúť sa rizikám, ktoré prinesie konfrontácia medzi Zelenským a Zalužným“. Nepochybne rozumie tomu, že Zalužnyj je – podobne ako Budanov – vážnym vyzývateľom.
