Káva už lacná nebude. A bruselské regulácie z nej môžu urobiť ešte drahšiu komoditu
Cena kávy sa po rekordoch síce čiastočne upokojila, problém však nezmizol. Zásoby sú napäté, počasie nevyspytateľné a Európska únia pripravuje pravidlá, ktoré môžu jej dovoz ešte predražiť.
Cena kávy po rekordoch klesla, no zásoby zostávajú napäté a nové pravidlá EÚ môžu dovoz opäť predražiť. Foto: Jonh Bonilla / AFP / AFP / Profimedia
|
Káva má jednu zvláštnu vlastnosť. Väčšina ľudí nad jej cenou neuvažuje, kým sa nezačnú meniť veľkosť balenia v supermarkete alebo cena na nápojovom lístku. Potom sa z ranného rituálu zrazu stáva malá ekonomická lekcia.
A tá dnešná nie je veľmi optimistická.
Na trhu sa totiž stretli tri problémy. Prvým sú počasie a neistá produkcia. Druhým sú nízke zásoby a drahšia logistika. A tretím môže byť Európska únia, ktorá chce sprísniť pravidlá pre rezíduá pesticídov v dovážaných potravinách.
Výsledkom nemusí byť iba drahšia káva. Mení sa ekonomika celého odvetvia, v ktorom sme si desaťročia zvykli považovať lacné zrná prakticky za samozrejmosť.
Rekord vystriedal pokles. Lacná káva sa však nevrátila
Pohľad na posledných dvanásť mesiacov zjavne ukazuje, aký nervózny je trh s touto komoditou. Cena futures na odrodu kávy arabika sa počas 52 týždňov pohybovala približne od 302,5 do 515,5 dolárových centov za libru [jedna libra je 0,4536 kilogramu, pozn. red.]. Znamená to viac než 70-percentný rozdiel medzi minimom a maximom. Začiatkom augusta 2026 sa príslušný brazílsky kontrakt pohyboval okolo 394 US centov za libru a jeho cena bola medziročne približne o päť percent vyššia.
Pri amerických Coffee C futures sa v prvej polovici augusta obchodovalo približne za 320 až 340 US centov za libru. Len medzi 3. a 7. augustom sa cena kontraktu zvýšila z 319,5 na 335,55 US centa.
Zdroj: Kurzy.cz/komodity/káva
Podstatný teda nie je iba smer vývoja ceny, ale jej volatilita. Trh dokáže v priebehu niekoľkých dní prudko zlacnieť a následne rovnako prudko obrátiť. To je správa najmä pre pražiarne, keď je plánovanie nákupov a marží podstatne komplikovanejšie než v období relatívne stabilných cien.
Dobrý príklad ilustruje aktuálny výhľad, ktorý je priaznivejší než pred rokom. USDA očakáva v sezóne 2026/2027 rekordnú svetovú produkciu 189,7 milióna vriec, ktorá by mala prekonať aj rekordnú spotrebu. Zásoby majú druhý rok po sebe rásť, pričom výrazne pomôže Brazília, kde sa očakáva medziročný nárast úrody arabiky približne o štvrtinu.
Trh už na lepšie vyhliadky reagoval poklesom cien, no optimizmus má svoje hranice. Analytici XTB Jiří Tyleček a Ondrej Greguš začiatkom augusta upozornili na ceny kávy, ktoré sa opäť prudko vydali nahor.
Svetový obchod s kávou stojí predovšetkým na dvoch druhoch. Arabika je jemnejšia, aromatickejšia a spravidla drahšia. Jej dominantným producentom je Brazília. Robusta je horkejšia, obsahuje viac kofeínu a používa sa vo veľkom množstve espresso zmesí či instantných káv. Jej hlavným producentom je Vietnam.
Sucho, horúčavy, nepravidelné dažde alebo mráz v jednej z týchto krajín preto nie sú lokálnou správou z poľnohospodárstva. Veľmi rýchlo sa menia na globálny cenový problém. Aj preto analytici XTB začiatkom augusta upozornili na počasie, ktoré spomaľuje zber kávy. To vyvoláva pochybnosti, či neboli predchádzajúce odhady produkcie príliš optimistické. Existuje však aj priaznivejší scenár.
„Trh s kávou v súčasnosti vykazuje značné obavy z nedostatočnej krátkodobej ponuky, podobne ako to pred niekoľkými týždňami zažil trh s kakaom. Pokiaľ však produkcia bude naďalej rásť a v blízkej budúcnosti sa to prejaví v obnove zásob, ceny môžu mať problém dosiahnuť historické maximá atakujúce úroveň 430 US centov za libru. Teoreticky by sa mal tento efekt na cenách prejaviť už na jeseň tohto roka, keď bude všetka káva zozbieraná a začne sa dostávať k spotrebiteľom po celom svete,“ konštatoval Tyleček.
Prvé rozuzlenie by teda mohla priniesť jeseň.
Lenže pribúdajú ďalšie riziká. Augustové zemetrasenie v Kolumbii narušilo dôležité dopravné spojenia a prevádzku prístavu Buenaventura. Kolumbijská produkcia sa pritom podľa aktuálnych odhadov môže znížiť zo 14,8 milióna vriec v roku 2025 na približne 12,8 milióna v tomto roku.
A potom je tu doprava. Bezpečnostná situácia v Červenom mori núti časť lodí voliť dlhšiu trasu okolo Afriky. Káva síce rastie na stromoch, ale jej európska cena závisí aj od toho, koľko stojí kontajner a ako dlho zostane na mori.
Keď už ani robusta nie je poistkou
Tradičný obranný mechanizmus výrobcov bol jednoduchý. Ak príliš zdražela kvalitnejšia arabika, bolo možné zvýšiť podiel lacnejšej robusty v zmesi.
Lenže práve robusta v posledných rokoch prudko zdražela. Bezpečnostný vankúš sa preto stenčil.
To má zaujímavý dôsledok. Výrobcovia majú menej možností, ako zdraženie suroviny „skryť“. Môžu zvýšiť cenu, znížiť maržu, upraviť zmes alebo zmenšiť balenie. Posledná možnosť je klasická shrinkflácia: namiesto kilogramu dostane zákazník napríklad 800 gramov, pričom cenovka na prvý pohľad zostane podobná.
Pre spotrebiteľa je preto čoraz rozumnejšie sledovať cenu za kilogram, nie cenu balenia.
Brusel pridáva ďalšiu premennú
Do už beztak napätého trhu teraz vstupuje európska regulácia.
Európska komisia zvažuje sprísnenie pravidiel tak, aby sa pri vybraných pesticídoch zakázaných v EÚ znížili povolené rezíduá v dovážaných produktoch prakticky na technickú nulu. Logika opatrenia je pochopiteľná. Pretože európski farmári argumentujú, že nemajú súťažiť s producentmi, ktorí môžu používať látky, aké oni používať nesmú.
Ekonomický problém je rovnako pochopiteľný.
Podľa analýzy Spoločného výskumného centra Európskej komisie by v najhoršom hypotetickom scenári, ak by sa zahraniční producenti novým pravidlám neprispôsobili, mohla cena kávy vzrásť až o 332 percent a celkový poľnohospodársky dovoz do EÚ klesnúť o 41 percent. Štúdia pracuje s 18 účinnými látkami, pričom potenciálne opatrenia zasahujú 235 komodít a 86 krajín.
Treba zdôrazniť slovo hypotetickom. Nie je to predpoveď, že espresso bude štvornásobne drahšie. Je to stresový scenár ukazujúci, čo sa môže stať, ak regulácia odstrihne významnú časť ponuky.
A práve to je na čísle 332 percent zaujímavé. Nie jeho dramatickosť, ale mechanizmus stojaci za jeho výpočtom. Európa môže legitímne požadovať vyššie environmentálne štandardy, nemôže však zrušiť ekonomický zákon ponuky a dopytu. Ak reguláciou zníži počet dodávateľov, zostávajúci dovoz bude drahší.
Na Slovensku sa navyše burzový pohyb neobjaví okamžite. Pražiarne a reťazce nakupujú kávu s predstihom, využívajú kontrakty a zásoby. Podľa údajov citovaných analytikmi XTB môže trvať približne jedenásť mesiacov, kým sa väčšina rastu ceny zelenej kávy premietne do spotrebiteľských cien v Európskej únii.
To vytvára paradox. Burzová cena už môže klesať, zatiaľ čo káva v slovenskom supermarkete ešte len zdražuje.
Preto by bolo predčasné interpretovať súčasné ochladenie cien ako návrat starých časov. Pravdepodobnejší je iný scenár. Ceny budú kolísať, pri dobrej úrode môžu výrazne ustúpiť, ale dlhodobá cenová hladina zostane už trvalo vyššia než pred niekoľkými rokmi.
Klimatické riziko nezmizlo. Logistika nezlacnela na predchádzajúce úrovne. Rastie spotreba v Ázii a producenti potrebujú financovať adaptáciu plantáží. Európa k tomu môže pridať regulačné náklady.
Éra lacnej kávy sa preto nemusí skončiť jedným dramatickým cenovým skokom. Pravdepodobnejšie sa končí nenápadne. A to napríklad menším balením, drahším espressom, zmenenou zmesou a cenou, ktorá po každom poklese zostane o niečo vyššia než kedysi.
A možno je práve toto najdôležitejšia správa z kávového trhu. Nejde o to, či bude káva na budúci mesiac o päť percent lacnejšia alebo drahšia. Ide o to, že komodita, ktorú Európania považovali za lacnú každodennú samozrejmosť, začína mať cenu, ktorá oveľa presnejšie odráža jej klimatickú, logistickú, politickú, ale aj byrokratickú zraniteľnosť.
