Slovenskí hydinári pred niekoľkými rokmi investovali desiatky miliónov eur do modernizácie fariem, aby splnili prísnejšie pravidlá Európskej únie pre chov nosníc. Dnes však zisťujú, že ani súlad s európskou legislatívou im nezaručuje miesto na pultoch obchodov.
Viaceré zahraničné obchodné reťazce totiž prijali vlastné záväzky a po roku 2025 sa rozhodli postupne vyradiť vajcia z obohatených klietkových chovov zo svojho stáleho sortimentu, hoci ich predaj európske právo naďalej umožňuje.
Jedným z nich je aj Lidl, ktorý sa zaviazal ukončiť predaj klietkových vajec v stálom sortimente najneskôr do konca obchodného roka, teda vo februári 2026. Už koncom roka 2025 hovorkyňa spoločnosti Adriana Maštalircová informovala, že reťazec postupne rozširuje ponuku vajec z bezklietkových chovov podľa ich dostupnosti.
Celá situácia má však paradoxný rozmer. Kým slovenské vajcia z obohatených klietkových chovov z pultov postupne miznú, zákazníci môžu v tých istých predajniach naďalej nájsť klietkové vajcia dovezené zo zahraničia, napríklad z Ukrajiny.
Práve tento rozpor kritizujú slovenskí producenti vajec aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Podľa nich sa tak dobrovoľná politika obchodných reťazcov môže obracať proti domácim výrobcom, hoci Európska únia predaj vajec z obohatených klietkových chovov nezakázala.
Európa zakázala batériové klietky, nie obohatené chovy
Diskusia o klietkových vajciach sa na Slovensku často zjednodušuje. Európska únia ešte v roku 2012 zakázala klasické batériové klietky. Slovenskí hydinári preto investovali značné prostriedky do modernizácie fariem a prešli na obohatené klietkové chovy, ktoré sú dodnes plne v súlade s európskou legislatívou.
Napriek tomu sa viaceré nadnárodné obchodné siete rozhodli ísť nad rámec zákona.
Pre spotrebiteľov to však znamená aj vyššie ceny. Podstielkové chovy sú nákladnejšie z hľadiska priestoru, práce aj veterinárnej starostlivosti. Výsledkom je, že 10-kusové balenie podstielkových vajec stojí podľa hydinárov približne o jedno euro viac balenie klietkových vajec, pričom jeho cena sa pohybuje okolo troch eur.
Jedno vajce z podstielkového chovu je tak v spotrebiteľských cenách drahšie o približne 10 centov.
Slovenskí hydinári stratili časť trhu
Člen predstavenstva Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár upozorňuje, že dôsledky už vidieť aj na predajoch. „Minulý rok tvorili klietkové vajcia viac ako 60 percent predaja. Tento rok sa ich podiel pohybuje približne medzi 40 a 45 percentami. Vidíme teda výrazný pokles odbytu,“ hovorí pre Štandard.
Pokles odbytu pritom neprichádza v čase, keď by slovenskí producenti nemali čo ponúknuť. Naopak, takmer polovica domácich nosníc sa stále nachádza v obohatených klietkových chovoch, ktoré sú legálne a spĺňajú európske normy. Druhá polovica už prešla na podstielkové alebo iné alternatívne systémy.
Hydinári upozorňujú, že prestavba fariem nie je otázkou mesiacov. Ročne dokážu prerobiť približne päť až osem percent kapacít. Aby vedeli plne pokryť dopyt zahraničných reťazcov po podstielkových vajciach, potrebujú ešte prestavať približne 10 až 15 percent chovov. To podľa Molnára znamená najmenej ďalšie dva až tri roky investícií.
Premena chovov má aj ďalší dôsledok. V podstielkových halách je menej nosníc, znášajú menej vajec a úhyn je vyšší. Výsledkom je nižšia produkcia. „Boli sme približne na 95-percentnej sebestačnosti. Dnes sme okolo 84 percent a klesáme,“ upozorňuje Molnár.
Nižšia produkcia znamená väčší priestor pre dovoz. A práve ten je podľa slovenských producentov najspornejšou časťou celej diskusie.
Dovoz z Ukrajiny vyvoláva otázky
Najväčší spor však nevzniká okolo prechodu na podstielkové chovy, ale okolo toho, ako obchodné reťazce svoje záväzky uplatňujú v praxi.
Hydinári upozorňujú, že kým slovenskí producenti prišli o časť odbytu pre dobrovoľnú politiku obchodných reťazcov, zákazníci si v niektorých predajniach môžu stále kúpiť klietkové vajcia dovezené z tretích krajín. Najviditeľnejším príkladom sú vajcia lotyšskej značky Ovostar s krajinou pôvodu Ukrajina, ktoré sa objavili v akciovej ponuke siete Lidl.
Práve to považuje Únia hydinárov Slovenska za problém. „Robili sme k tomu aj tlačovú konferenciu, na ktorej sme upozornili, že tieto vajcia sa ďalej predávajú. Evidentne teda záväzok nebol dodržaný. Vyzerá to tak, že sa dodržiava účelovo, ale to je skôr otázka na obchodné reťazce,“ poznamenáva Molnár.
Podľa neho by mali mať slovenskí výrobcovia rovnakú príležitosť dodávať klietkové vajcia, pokiaľ obchodné siete tento sortiment naďalej ponúkajú. „Keď už dávajú priestor zahraničným producentom, mali by ho dať aj slovenským výrobcom klietkových vajec,“ myslí si.
Hydinári zároveň pripomínajú, že spôsob chovu podľa nich neovplyvňuje výživovú hodnotu vajec. „Kvalita vajec závisí od zloženia krmiva. Nosnice dostávajú rovnaké kŕmne zmesi vo všetkých systémoch chovu,“ tvrdí Molnár.
Minister hovorí o oslabovaní domácej výroby
Výhrady hydinárov zdieľa aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Na otázku Štandardu, ako vníma situáciu, keď obchodné reťazce odmietajú časť slovenskej produkcie, no zároveň predávajú klietkové vajcia z dovozu, reagoval jednoznačne.
„Je to pre mňa nepochopiteľné. Od slovenských nebudeme brať, ale dovážame zo zahraničia? To je potom čo? Oslabovanie domácej produkcie? My s tým budeme určitým spôsobom bojovať a riešiť tieto veci,“ hovorí pre Štandard minister.
Podobný postoj zastáva aj Zväz obchodu SR, ktorý združuje prevažne domáce obchodné siete, ako sú COOP Jednota, CBA či Labaš. Na rozdiel od viacerých zahraničných reťazcov sa zväz k dobrovoľnej iniciatíve úplného vyradenia klietkových vajec nepridal.
Prezident zväzu Filip Kasana upozorňuje, že pri ochrane zvierat treba zohľadňovať aj potravinovú sebestačnosť krajiny. „Plne podporujeme trend zlepšovania humánnosti chovov, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú udržateľnosť domácej produkcie vajec a potravinovú sebestačnosť,“ objasňuje.
Lidl: Zo stáleho sortimentu zmizli, v akciách zostali
Na otázky Štandardu reagovala aj spoločnosť Lidl Slovenská republika. Hovorkyňa Adriana Maštalircová ozrejmila, že od 1. marca 2026 reťazec vyradil vajcia z klietkových chovov zo svojho stáleho sortimentu a dnes podľa nej tvoria jeho pravidelnú ponuku výlučne vajcia z alternatívnych chovov.
Zároveň však pre Štandard potvrdila, že klietkové vajcia môžu zákazníci nájsť v akciových ponukách. „Naďalej však môžu spotrebitelia nájsť vajcia z klietkových chovov v rámci akcií. V rámci štandardného sortimentu ponúkame aj vajíčka od slovenských dodávateľov,“ vysvetľuje.
Práve tento rozdiel medzi stálym sortimentom a akciovou ponukou je predmetom kritiky hydinárov. Podľa nich totiž zákazník v konečnom dôsledku stále kupuje klietkové vajcia, no tie častejšie pochádzajú zo zahraničia než od domácich producentov.
Otázkou zostáva aj cenový aspekt. Podľa Molnára dodávajú niektorí zahraniční producenti vajcia obchodným reťazcom za výrazne nižšie ceny ako slovenskí výrobcovia, čo môže byť jedným z dôvodov, prečo sa dovoz na pultoch objavuje aj napriek deklarovaným záväzkom.
Celá diskusia tak dnes už nie je iba sporom o spôsob chovu nosníc. Stáva sa aj otázkou férových podmienok na trhu, potravinovej sebestačnosti a práva spotrebiteľa vybrať si medzi domácim a dovážaným výrobkom.
Kým obchodné reťazce zdôrazňujú svoje dobrovoľné environmentálne záväzky, slovenskí producenti upozorňujú, že ich napĺňanie by nemalo viesť k oslabovaniu domácej výroby v prospech lacnejšieho dovozu z krajín, ktoré nepodliehajú rovnakým pravidlám ako členské štáty Európskej únie.
Štandard oslovil Slovenskú alianciu moderného obchodu združujúcu prevažne nadnárodné reťazce. Do uzávierky však stanovisko k téme neposkytla. Po obdržaní odpovede budeme článok aktualizovať.