Najnovšia generácia veterných turbín Vestas s pšeničným poľom a Skalnatými horami. Foto: Eye Ubiquitous/Universal Images Group via Getty Images
Európsky kráľ veterných turbín sa vracia. Čína mu však dýcha na krk
Dánsky veterný obor Vestas chytá vďaka dátovým centrám druhý dych. Prežil infláciu aj politické turbulencie, zmetie ho však blížiaci sa tajfún čínskej konkurencie?
Vestas patrí k najväčším výrobcom veterných turbín na svete – teda keď počítame inštalovaný výkon. Do polovice roka 2026 inštaloval viac ako 207 gigawattu (GW). Európa by mohla byť hrdá, že v jednom odvetví je na svetovej špičke.
No toto prvenstvo je značne krehké, pretože keď sa pozrieme na počet nových veterných inštalácií vo svete, dominujú čínski výrobcovia na čele s Goldwindom.
Práve preto je Vestas zaujímavý aj pre investorov. Na jeho burzovej histórii sa totiž dá takmer učebnicovo sledovať, ako sa počas posledných dvadsiatich rokov menil vzťah sveta k veternej energii.
Od zelenej horúčky po vytriezvenie
Pozerať sa na historický vývoj cien akcií dánskej spoločnosti Vestas je ako čítať v otvorenej kronike toho, ako si viedla veterná energia vo svete za posledných dvadsať rokov. Počas nich firmy podnikajúce v tomto sektore zažili všetko – od vysokých ziskov až po strach z krachu.
Prvé veľké „zmŕtvychvstanie“ Vestasu prišlo v roku 2013, keď mnoho investorov už túto investíciu odpisovalo. Vestas vymenil svojho dlhoročného riaditeľa Ditleva Engela a vytvoril pozitívny cash flow vo výške jednej miliardy eur a akcionárov potešil rastom o 400 percent za rok.
Zdroj: TradingView
Od roku 2014 Vestas vstupuje do tučných rokov, keď tiekli peniaze do veternej energie plným prúdom. Marža firmy vzrástla na dve cifry. Ani pandémia covidu nezmenila presvedčenie investorov o nutnosti energetickej transformácie. Naopak, boom ESG investovania toto presvedčenie ešte posilnil.
ESG je skratka pre Environmental, Social and Governance, teda environmentálne, sociálne a riadiace kritériá, podľa ktorých investori hodnotia firmy nielen na základe ich schopnosti vytvárať zisk. Skóre ESG vytvorilo nový rebríček hodnôt. Vznikli fondy, ktoré sa zaväzovali do svojho portfólia vyberať iba firmy, ktoré spĺňali tieto kritériá. Mimochodom, podľa MSCI ESG ratingu má dnes Vestas najvyššiu známku AAA.
Logicky tak rástol dopyt, a tým aj cena zelených akcií. Nástup Joea Bidena v USA a politiky Green Deal v EÚ tento záujem len živili. Investori špekulovali na masívne investície zo strany štátu do obnoviteľných zdrojov. Hon na zelené akcie spustil klasickú investičnú horúčku. Akcie Vestasu boli na začiatku roka 2021 na svojom vrchole.
Lenže na burze veľmi často platí, že čím vyššie sa akcia vyšplhá, tým väčšie riziko pádu hrozí. Rokom vytriezvenia bol rok 2021. Vo svete sa začala pomalá inflačná vlna, čo bol pre väčšinu firiem z tohto sektora problém. Ceny sú väčšinou zafixované na dlho vopred.
Najväčším problémom pre výrobcov turbín boli predovšetkým náklady na dopravu. Napriek tomu, že firma mala zaplnenú výrobnú kapacitu, začala z dôvodu rastu nákladov prerábať.
V roku 2023 začala väčšina centrálnych bánk bojovať s infláciou zdvíhaním sadzieb. To predstavovalo dvojakú ranu pre sektor. Jednak sa developeri museli vyrovnať s dramatickým nárastom úrokov za úvery. V prípade veterných elektrární ide o obrovské sumy. Aj rast o pol percentuálneho bodu sa silno prejaví na marži. Následne museli zadlžené štáty redukovať svoje štedré dotačné programy, ktoré sa stali čoraz menej politicky priechodné.
Aj napriek tomu, že situácia bola napätá, Vestas sa v roku 2023 vrátil do zisku. Lenže v roku 2024 prišla skúška menom Donald Trump. Republikánsky kandidát sľuboval obmedziť štedrú podporu zelenej energetiky zavedenú Bidenovou administratívou. A nielen to.
Mieril explicitne na veterné elektrárne. Svojim voličom sľuboval, že po návrate do Bieleho domu zastaví nové projekty offshore veterných elektrární, a to hneď v prvý deň svojho prezidentstva. Je evidentné, že ak sa USA odvrátia od tejto podpory, veľká časť štátov, ktoré k nej vzhliadajú, urobí rovnaký krok.
A potom je to, samozrejme, otázka zavedenia ciel, ktorá sa dotkla výrobcov. Investori sa tak do zelených akcií nehrnuli. Vestas stratil na cene viac než 40 percent. Aj keď Trump ešte nebol v Bielom dome, investori to už tak pri Vestase nacenili.
Americký trh je pre Vestas kľúčový, má tam inštalovanú každú piatu turbínu. Na druhej strane, nešlo o rovnaké riziko ako v roku 2012, keď firme hrozil zánik. Problém bol v tom, že trh prestal veriť, že niekedy v blízkej budúcnosti budú marže firmy znova dvojciferné.
Lenže s Trumpom to dopadlo ako vždy. Spomínané kroky proti veterným elektrárňam síce podnikol, ale niektoré jeho rozhodnutia sú zablokované súdnymi spormi. A celkový výsledok ťaženia proti veterníkom v kampani je viac ako rozpačitý.
V roku 2026 majú inštalácie pevninských veterných elektrární v USA dosiahnuť päťročné maximum. Akcie Vestasu tak zažívajú silnú renesanciu u investorov. A nie je to len neúspech ťaženia proti vetru Trumpovou administratívou.
Veterná, ale aj solárna energia si našli nového spojenca v podobe rozvoja dátových centier. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) sa očakáva, že spotreba elektriny v USA porastie úctyhodným dvojpercentným tempom, a to až do roku 2030.
Tento rast pripadá na vrub predovšetkým dátovým centrám. Technologickí giganti sú však veľmi citliví na otázku obnoviteľných zdrojov. Je to jeden zo zásadných argumentov za stavbu dátových centier.
Odporcovia často kritizujú práve energetickú náročnosť centier a potom dosah výroby takého množstva energie na životné prostredie. Veterné elektrárne tak umožňujú znížiť uhlíkovú stopu, a to majú dnešní kapitáni technologických firiem radi. A nejde len o lacný marketing.
Google podporil výstavbu veterných elektrární v Minnesote s celkovým výkonom 1,4 GW. Len na predstavu, podľa posledných výsledkov Vestasu tak v druhom štvrťroku tohto roka dodal do Spojených štátov turbíny s výkonom zhruba 1,1 GW. Nejde teda o malý projekt.
Ešte dôležitejšia pre sektor veterných elektrární je však skutočnosť, že predchádzajúce projekty boli vytvárané so štátnou pomocou. Teraz sa karta otáča a veterné elektrárne sa stavajú, pretože súkromný sektor potrebuje nové zdroje energie a chce, aby bol určitý podiel bezemisný.
Z technických dôvodov veterné elektrárne nemôžu kompletne vyriešiť napájanie dátových centier. Vietor veje, kam chce a hlavne kedy chce. Pre investorov a firmy ako Vestas je dôležité, že koláč celkového dopytu po elektrine začal po dlhom čase znovu rýchlo rásť.
To však neznamená, že pre akcionárov Vestasu a iných obdobných firiem sa črtá ružová budúcnosť. Najväčšie riziko spočíva v čínskych výrobcoch veterných elektrární. Čína totiž patrí ku krajinám, ktoré teraz budujú najviac veterných elektrární. A ako vždy sa spolieha predovšetkým na svoj vlastný priemysel. Ten je pripravený vyvážať do Európy.
V USA sú čínske firmy z dôvodu národnej bezpečnosti silno monitorované. Washington nechce pustiť čínskych dodávateľov do strategického odvetvia, ktorým bezpochyby energetika je.
Európa sa zatiaľ na plošný zákaz nechystá. Aj keď nemusí ísť nutne o otázky bezpečnosti, z ekonomického pohľadu to môže pre európske firmy podnikajúce v oblasti veterných elektrární dopadnúť ako so solárnym biznisom, kde Čína prevalcovala akúkoľvek konkurenciu.
Sledovať osud ceny akcií Vestasu tak nie je len o otázke veterných elektrární, ale aj o o tom, či má priemyselná a technologická výroba v Európe budúcnosť.
