Prechod na zelenú energiu sa nekoná. A možný je len jediným spôsobom

Keď vám politici hovoria, že zelený prechod je tu a my sa musíme pridať, v skutočnosti len žiadajú voličov, aby ich podporili v rozhadzovaní peňazí. Existuje jediný reálny spôsob, ako dosiahnuť energetický prechod. Píše Bjørn Lomborg.

Napriek veľkému rozruchu sa toľko vychvaľovaný prechod od fosílnych palív k zelenej energii nekoná. Ukázalo sa, že dosiahnuť zmysluplný prechod pomocou súčasných politík je finančne neúnosne nákladné. Musíme radikálne zmeniť smerovanie politiky.

V celosvetovom meradle už vynakladáme takmer dva bilióny dolárov ročne na to, aby sme sa pokúsili presadiť energetický prechod. Za posledné desaťročie sa využívanie slnečnej a veternej energie zvýšilo na historicky najvyššiu úroveň. Neznížila sa však spotreba fosílnych palív – za ten istý čas ešte viac narástla.

Z nespočetných štúdií vyplýva, že keď spoločnosti využívajú viac energie z obnoviteľných zdrojov, väčšina z nej nikdy nenahradí uhlie, plyn alebo ropu. Jednoducho sa len zvyšuje spotreba energie. Nedávny výskum ukázal, že na každých šesť jednotiek novej zelenej energie pripadá menej ako jedna jednotka, ktorá nahradí akékoľvek fosílne palivo. Analýza v Spojených štátoch ukazuje, že dotácie na obnoviteľné zdroje energie jednoducho vedú k zvýšeniu celkovej spotreby energie. Inými slovami, politiky zamerané na podporu zelenej energie vedú k zvýšeniu emisií.

Nič z toho by nemalo prekvapiť žiadneho študenta histórie. Počas prechodu od dreva k uhliu v 19. storočí sa celková spotreba dreva v skutočnosti zvýšila, aj keď uhlie prevzalo väčšie percento energetických potrieb. To isté sa stalo, keď sme prešli od uhlia k rope: do roku 1970 ropa, uhlie, plyn a drevo dodávali viac energie ako kedykoľvek predtým.

Ľudia majú neuhasiteľnú túžbu po dostupnej energii, ktorá je potrebná pre každý aspekt moderného života. Za posledné polstoročie sa množstvo energie, ktorú získavame z ropy a uhlia, opäť zdvojnásobilo, množstvo vodnej energie sa strojnásobilo a množstvo energie z plynu sa zvýšilo štvornásobne – a zaznamenali sme prudký nárast využívania jadrovej, slnečnej a veternej energie. Celý svet – a priemerný človek – nikdy nemal k dispozícii viac energie.

Veľkolepý plán, ktorý je základom dnešnej ekologickej energetickej transformácie, väčšinou trvá na tom, že presadenie vysoko dotovaných obnoviteľných zdrojov energie všade zázračne spôsobí, že potreba využívania fosílnych palív zmizne. Nedávna štúdia však dospela k záveru, že reči o energetickom prechode sú "zavádzajúce". Výskumníci zistili, že pri každom predchádzajúcom zavedení nového zdroja energie „bolo úplne bezprecedentné, aby toto zavedenie spôsobilo trvalý pokles využívania zaužívaných zdrojov energie“.

Čo spôsobuje zmenu nášho relatívneho využívania energie? Jedna štúdia skúmala štrnásť zmien, ktoré sa udiali za posledných päť storočí, napríklad keď poľnohospodári prešli od obrábania polí zvieratami k traktorom poháňanými fosílnymi palivami. Hlavnou hnacou silou bolo vždy to, že nová energetická služba je buď lepšia, alebo lacnejšia.

Solárna a veterná energia zlyhávajú v oboch prípadoch. Nie sú lepšie, pretože na rozdiel od fosílnych palív, ktoré dokážu vyrábať elektrinu kedykoľvek ju potrebujeme, dokážu vyrábať energiu len v závislosti od rozmarov denného svetla a počasia.

To tiež znamená, že nie sú lacnejšie. V najlepšom prípade sú lacnejšie len vtedy, keď svieti slnko alebo fúka vietor správnou rýchlosťou. Zvyšok času sú väčšinou zbytočné a nekonečne drahé.

Ak zohľadníme náklady na iba štvorhodinové akumulovanie energie, riešenia v oblasti veternej a solárnej energie sa stanú v porovnaní s fosílnymi palivami nekonkurencieschopnými. Dosiahnutie skutočného a udržateľného prechodu na solárnu alebo veternú energiu by si vyžadovalo rádovo väčšie akumulovanie, čím by sa tieto možnosti stali cenovo nedostupnými.

Okrem toho solárna a veterná energia riešia len malú časť rozsiahleho problému. Takmer úplne sa využívajú v sektore elektrickej energie, ktorý tvorí len pätinu celkovej spotreby energie na svete. Stále sa snažíme nájsť ekologické riešenia pre väčšinu dopravy a ešte sme ani nezačali s obrovskými energetickými potrebami vykurovania, výroby alebo poľnohospodárstva. Všetky najťažšie a najdôležitejšie odvetvia, ako sú oceliarstvo, cementárstvo, výroba plastov a hnojív, takmer ignorujeme.

Niet divu, že napriek všetkým rečiam o energetickej transformácii vo svete aj Bidenova administratíva konštatuje, že zatiaľ čo obnoviteľné zdroje energie budú do roku 2050 celosvetovo dramaticky rásť, spotreba ropy, plynu a uhlia bude rásť tiež.

Pri takejto trajektórii nikdy nedosiahneme prechod na energetiku bez fosílnych palív. To by si vyžadovalo oveľa viac dotácií na solárnu a veternú energiu, ako aj na batérie a vodík, a aby sme všetci akceptovali menej účinné technológie pre dôležité potreby, ako sú oceľ a hnojivá. Okrem toho by si však skutočný prechod vyžadoval aj to, aby politici uvalili na fosílne palivá obrovské dane, aby sa stali menej žiadanými. Spoločnosť McKinsey odhaduje priamu cenu za dosiahnutie skutočného prechodu na viac ako päť biliónov dolárov ročne. Tieto výdavky by spomalili hospodársky rast, takže skutočné náklady by boli päťkrát vyššie. Ročné náklady pre obyvateľov bohatých krajín by mohli byť vyššie ako 13-tisíc dolárov na osobu ročne. Voliči s takouto bolestivou záťažou nebudú súhlasiť.

Jediným reálnym spôsobom, ako dosiahnuť energetický prechod, je výrazne zlepšiť alternatívne zelené zdroje energie. To znamená viac investícií do výskumu a vývoja zelenej energie. Inovácie sú potrebné v oblasti veternej a solárnej energie, ale aj v oblasti akumulácie, jadrovej energie a mnohých ďalších možných riešení. Zníženie nákladov na alternatívnu energiu pod cenu fosílnych palív je jediným spôsobom, ako môžu byť zelené riešenia zavedené na celom svete, nielen elitou v niekoľkých bohatých krajinách, ktoré sa zaoberajú klimatickými otázkami.

Keď vám politici hovoria, že zelený prechod je tu a my sa musíme pridať, v skutočnosti len žiadajú voličov, aby ich podporili v rozhadzovaní peňazí. Musíme byť oveľa múdrejší.