Historik Letz o kauze Vojtaššák: Médiá nemôžu nahradiť nezávislý historický výskum

Historický výskum zameraný na biskupa Jána Vojtaššáka už natoľko pokročil, že sme schopní objektívne interpretovať túto osobnosť, domnieva sa historik profesor Róbert Letz. Mediálny obraz je však podľa neho jednostranný, a to aj v oblastiach, v ktorých sa už uskutočnil dlhoročný a obsiahly výskum.

„Biskup Vojtaššák zrejme dostatočne neodhadol dôsledky politiky, ktoré Židom v daných podmienkach hrozili. Predmetom blahorečenia však nie je iba obdobie ohraničené rokmi 1939 až 1945, ale celý život Jána Vojtaššáka,“ vraví. Médiá podľa jeho slov nemôžu nahradiť nezávislý historický výskum.

Kauza blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka postúpila do ďalšej etapy, keď sa jeho životný a morálny profil bude posudzovať rímskym Dikastériom pre kauzy svätých. Tento samotný krok vyvolal pobúrenie u predstaviteľov židovskej obce aj v médiách, ktoré poukazujú práve na jeho pôsobenie v rokoch 1939 až 1945. Nakoľko významná či kompromitujúca môže byť táto časť jeho života pre samotné blahorečenie?

Roky 1939 až 1945 sú rokmi existencie prvej Slovenskej republiky, no zároveň sa z veľkej časti prekrývajú s obdobím druhej svetovej vojny a absencie demokratického systému u nás. Biskup Vojtaššák bol jednoduchý vidiecky farár, ktorý sa vyznačoval obetavosťou a skromnosťou až asketizmom. Ešte v Uhorsku redigoval slovenský časopis Svätá rodina. Neskôr stál pri zrode Československej republiky. Patril medzi trojicu prvých slovenských katolíckych biskupov, ktorí prijali vysviacku v Nitre v roku 1921.