Keď Štandard na konci júla písal o celoslovenskej kontrolnej akcii finančnej správy, medzi podnikateľmi rezonovali najmä informácie o kontrolóroch pri obchodných centrách. Daniari vtedy odmietali predstavu, že by plošne sledovali ľudí s nákupnými taškami.
Zdôrazňovali, že najskôr pomocou dátovej analytiky identifikujú rizikové vozidlo a až potom preverujú, či sa skutočnosť zhoduje s tým, čo podnikateľ deklaroval.
Teraz sa ukazuje, aké široké môžu byť možnosti takéhoto preverovania. Podľa daňového odborníka Branislava Mačuhu zo spoločnosti Grant Thornton môže správca dane pracovať aj s údajmi, ktoré vznikli mimo daňovej evidencie podnikateľa.
Kniha jázd verzus kamera
Od januára platia nové pravidlá, podľa ktorých si podnikateľ môže pri osobnom aute uplatniť 100-percentný odpočet DPH len vtedy, ak vozidlo používa výlučne na podnikanie a vo väčšine prípadov to dokáže predpísanou elektronickou evidenciou jázd. Ak auto využíva aj súkromne alebo nechce viesť požadované záznamy, odpočet je obmedzený na 50 percent.
Práve pri plnom odpočte však môže byť podstatné, či sa údaje v knihe jázd zhodujú s informáciami, ktoré o pohybe auta existujú inde. „Zákon o diaľničnej známke oprávňuje Národnú diaľničnú spoločnosť zhromažďovať, spracúvať a uchovávať údaje o evidenčných číslach vozidiel, ako aj fotografie vozidiel zaznamenané elektronickými zariadeniami,“ vysvetľuje Mačuha.
Zároveň ukladá diaľničiarom povinnosť umožniť finančnej správe nepretržitý a priamy prístup k takto zhromaždeným údajom.
V praxi tak môže vzniknúť pomerne jednoduchá situácia. Podnikateľ v knihe jázd deklaruje určitú služobnú trasu, no údaje dostupné štátu zachytia vozidlo v inom čase alebo na inom mieste. Len kamerový záznam ešte nemusí dokazovať súkromné použitie auta, môže však vyvolať otázky, na ktoré bude musieť podnikateľ odpovedať.
„Mnohí podnikatelia si neuvedomujú, že správca dane dnes disponuje výrazne širšími možnosťami overovania údajov ako v minulosti. Záznamy z cestných kamier môžu predstavovať nezávislý zdroj informácií, ktorý pomôže preveriť, či deklarované služobné jazdy zodpovedajú skutočnosti,“ upozorňuje Mačuha.
Finančná správa pritom už skôr Štandardu vysvetlila, že vozidlá na preverovanie nevyberá náhodne. Porovnáva údaje z daňových priznaní, oznámení, záznamov o jazdách aj charakter podnikateľskej činnosti. Kontrolóri následne môžu pri vopred vytipovanom vozidle overiť aj jeho prítomnosť na verejne prístupnom mieste.
Mohlo by Vás zaujímať
Nekontrolujeme nákupné tašky, ale odpočty DPH, odkazujú daniari
Štát už vie, na ktoré autá sa pozerať
Okruh vozidiel pritom nie je malý. K 15. júlu evidovala finančná správa 5 681 oznámení týkajúcich sa 22 265 áut deklarovaných ako používaných výlučne na podnikanie. Pri 10 866 vozidlách vznikla zároveň povinnosť viesť podrobné záznamy preukazujúce ich výlučne podnikateľské využitie.
Pri vyhľadávaní rizikových prípadov môže správca dane zohľadniť aj cenu a počet vozidiel vzhľadom na predmet podnikania či počet zamestnancov, údaje z kontrolných výkazov DPH, množstvo nakupovaného paliva alebo informácie z predložených záznamov o jazdách. Výsledkom môže byť cielená daňová kontrola.
To výrazne mení význam knihy jázd. Nestačí, aby bola formálne bezchybná. Musí obstáť aj pri porovnaní s informáciami, ktoré si vie štát zaobstarať z iných zdrojov.
Problém nemusí vytvoriť iba kamera. Podľa Mačuhu môže nezrovnalosť vyjsť najavo aj pri rozhovore so zamestnancami. „Cigaretová pauza počas výkonu daňovej kontroly so zamestnancami správcu dane vie rozviazať jazyky na oboch stranách a vytvárať dočasné priateľstvá. Zároveň nie každý chce klamať pri prípadnej svedeckej výpovedi,“ opisuje skúsenosti z praxe.
Osem dní na predloženie záznamov
Rizikom je aj predstava, že podnikateľ evidenciu doplní až vtedy, keď sa oňho začnú zaujímať daniari. Daňová kontrola totiž nemusí byť ani formálne otvorená. Správca dane môže podnikateľa vyzvať na sprístupnenie elektronických záznamov a určiť mu na to lehotu iba osem dní.
Evidencia musí obsahovať VIN a evidenčné číslo vozidla, údaje o stave kilometrov, ale predovšetkým detail o každej jazde – kto šoféroval, kedy sa jazda začala a skončila, jej účel, miesto začiatku a konca či počet najazdených kilometrov. Evidovať treba aj tovary a služby súvisiace s prevádzkou auta.
Finančná správa považuje za elektronickú evidenciu napríklad Excel, Word alebo elektronický výpis zo satelitného systému. Naskenovaný papier s ručne vypísanou tabuľkou nestačí. GPS zariadenie však povinné nie je.
Mohlo by Vás zaujímať
Nové pravidlá od augusta. Štát začne automaticky pokutovať nepoistené autá
Stopercentný odpočet môže byť jednosmerka
Ešte väčšie prekvapenie môže prísť po rokoch. Podľa výkladu finančnej správy má podnikateľ, ktorý si pri kúpe auta uplatnil plný odpočet, viesť záznamy dovtedy, kým vozidlo neprestane používať na podnikanie. V praxi teda pokojne až do jeho predaja.
Ak by evidenciu prestal viesť, hoci auto naďalej používa výlučne služobne, podľa názoru finančnej správy by mal upravovať už odpočítanú DPH. Materiál zároveň upozorňuje, že znenie zákona v tejto otázke nie je jednoznačné.
Komplikácia nastáva aj vtedy, keď podnikateľ začne auto, pri ktorom pôvodne uplatnil plný odpočet, neskôr používať súkromne. „Som však rád, že v tomto prípade zvíťazil zdravý rozum a podnikateľ nemusí podávať dodatočné daňové priznania, ale odvádza DPH z takzvaných nákladov na bezodplatné poskytnutie služby,“ hovorí Mačuha.
Dodáva, že keďže zákon pojem „náklady na poskytnutie služby“ nedefinuje, daňovník sa dostáva do právnej neistoty. „Preto odporúčam vyhnúť sa tomuto postupu,“ radí. Evidenciu jázd pritom musí viesť ďalej.
Opačná cesta je jednoduchšia. Ak si podnikateľ pri kúpe vozidla zvolí 50-percentný odpočet a neskôr začne auto používať výlučne na podnikanie a viesť potrebnú evidenciu, môže za splnenia podmienok prejsť na plný odpočet.
Ak ešte neuplynula päťročná lehota, môže prostredníctvom daňového priznania získať späť aj alikvotnú časť DPH z obstarávacej ceny auta.
Pre podnikateľov sa tak rozhodovanie medzi 50- a 100-percentným odpočtom čoraz menej podobá na jednoduchú otázku, koľko DPH si možno odpočítať. Plný odpočet znamená aj dlhodobý záväzok viesť detailnú evidenciu a byť pripravený vysvetliť prípadný rozpor medzi vlastnými záznamami a dátami, ku ktorým sa vie dostať štát.
Kniha jázd už totiž nemusí hovoriť sama za seba. Daniari majú čoraz viac možností overiť si, či auto skutočne jazdilo tam, kde podľa nej malo.
