Cvičenie za cvičením ukazuje nepripravenosť krajín NATO na vojnu dronov
Vojenské manévre na mori aj na zemi sú nevyvrátiteľným dôkazom toho, že aliančné armády zaspali dobu. Rusko aj Ukrajina sú ďaleko pred NATO.
Ilustračná fotografia. Foto: Oleg Palchyk/Global Images Ukraine via Getty Images
|
Portál Wall Street Journal v polovici augusta informoval o vojenskom cvičení, v ktorom proti sebe stáli americké a ukrajinské armádne jednotky. Manévre dopadli pre zámorskú veľmoc katastrofálne a americký denník priamo v zhrnutí článku konštatuje, že Pentagón sa ešte neponaučil z vojny, ktorá zmieta východnú Európu už štyri a pol roka.
Na nemeckej pôde prebiehajúce cvičenie Combined Resolve ukázalo, že najsilnejšia armáda na svete ani v lete 2026 nenasadzuje pozorovacie a ďalšie taktické drony. Naopak, ukrajinská strana vďaka použitiu malých dronov svojich protivníkov odhalila a v prípade skutočného bojového nasadenia by úplne zničila tak techniku, ako aj živú silu.
Námorný dron, ktorý zničili stíhačky F-16 v Čiernom mori v blízkosti pobrežného plynového projektu Neptun Deep. Foto: Radu Miruta/Facebook/Reuters
Nepoučiteľní
Nepripravenosť armád NATO na moderný vojnový stret sa pritom neukázala až počas tohto cvičenia. V marci Irán aj ním priamo či nepriamo podporované ozbrojené skupiny používali taktiku zahltenia drahej americkej protivzdušnej obrany (PVO) množstvom lacných rakiet a dronov.
Cena jednej rakety PAC-3 vystrelenej zo systému Patriot sa pohybuje v závislosti od modernizácie v rozpätí 2,8 milióna až šesť miliónov eur a USA dokážu vyrobiť ročne iba 650 kusov. Na druhej strane, ukrajinské prostriedky elektronického boja (EB), ako stacionárne či mobilné rušičky dronov, sa dajú používať opakovane a prax rusko-ukrajinskej vojny dávno pred útokom na Irán ukázala ich opodstatnenosť.
V porovnaní s raketami PAC-3 sa cena Ukrajincami používaných zachytávajúcich dronov (štvorvrtuľových FPV dronov Sting domácej výroby, určených na zostreľovanie iránskych šáhidov) pohybuje na úrovni 1 800 eur, zatiaľ čo iránsky Šáhid stojí viac ako 29-tisíc eur. Ako však ukázalo cvičenie v Nemecku, nejde iba o cenu. Neprítomnosť dronov vo výzbroji jednej z bojujúcich strán dnes znamená prehru tejto strany.
Členovia policajnej evakuačnej jednotky na ceste pokrytej sieťou proti dronom, v ktorej uviazol ruský FPV dron. Záporožská oblasť, 20. augusta 2026. Foto: Stringer/Reuters
Zo vzduchu aj z mora
Vojenské cvičenie pri brehoch Portugalska ešte v polovici marca ukázalo, že drony s konečnou platnosťou pretvárajú nielen suchozemské bojisko. Ukrajinské námorné drony počas cvičenia ukázali zraniteľnosť veľkých moderných plavidiel.
„Čas veľkých vojenských strojov sa končí, budúcnosť patrí dronom – vo všetkých živloch,“ komentoval výsledky cvičenia podplukovník elitného ukrajinského 3. armádneho zboru Maxym Žorin.
Moderné bezpilotné vzdušné drony sa podľa dosahu delia na taktické, operačné a strategické, a to bez ohľadu na to, či ide o drony prieskumné, samovražedné alebo akékoľvek iné. Zo všetkých svetových armád sú však na nasadenie všetkých druhov dronov v praxi pripravené iba armády Ruska a Ukrajiny.
Rumunsko napríklad 20. augusta nasadilo na zničenie námorného dronu – podľa prezidenta Nicușora Dana ruského – stíhačku F-16. Pár dní predtým zostrelila stíhačka F-16 dron letiaci v rumunskom vzdušnom priestore a rovnaký scenár sa odohral aj koncom júla.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa pritom ešte v septembri 2025 vyjadril, že členské štáty Aliancie si nemôžu dovoliť míňať milióny na rakety a zneškodňovať nimi drony, ktoré stoja len zlomok tejto sumy.
V polovici apríla – podobne ako v lete 2025 – ukrajinský 3. armádny zbor obsadil postavenie ruskej jednotky bez účasti ukrajinských vojakov v oblasti bojovej činnosti. Ukrajinci proti Rusom nasadili roboty a drony. Inváznym silám sa od začiatku ťaženia nič podobné nepodarilo. Jeden ukrajinský robot sa po vylodení na brehu rieky bránil bez obsluhy 40 dní.
Takýchto robotov však zatiaľ Ukrajina nemá toľko, aby ich využívala aj na cvičeniach. Napriek tomu ukrajinské sily víťazia pravidelne v každom vojenskom cvičení s jednotkami NATO. Napríklad v júli vo Švédsku vyradzovali Ukrajinci lacnými čínskymi dronmi mnohomiliónové tanky severskej armády.
Februárové cvičenie v Estónsku, ale ani cvičenia s poľskou a českou armádou nedopadli pre aliančné sily oveľa lepšie. Ukrajinskí inštruktori sa podľa vyhlásení nádejajú, že si NATO z neustálych fiásk na manévroch vezme ponaučenie – prezbrojí a zamení staré, dnes už nepoužiteľné teoretické postupy.
Cvičenia navyše ukazujú aj zraniteľnosť vojakov, ktorí počas vojnového stretu utŕžia zranenia. NATO v súčasnosti počíta so štandardom zlatej hodiny, čo znamená, že zdravotníci musia byť schopní udržať raneného vojaka pri živote hodinu, ktorá je potrebná na evakuáciu raneného na stabilizačný bod a ďalej do poľnej nemocnice.
Nasadenie dronov na fronte rusko-ukrajinskej vojny však ukázalo, že ranení vojaci nemôžu byť pre činnosť nepriateľa evakuovaní v priemere až 15 hodín (nehovoriac o ranených v sivej zóne). Zdravotníci na ukrajinskej ani ruskej strane tak už roky so štandardom zlatej hodiny nepočítajú. Prípadný útok niektorej „dronovej veľmoci“ na krajiny NATO by tak v prvých týždňoch znamenal obrovské straty na životoch vojakov.
