Moldavsko je novým ihriskom ruských vplyvových operácií

Kampaň Kremľa zahŕňala metódy známe aj inde na Západe, ako sú hacking a dezinformácie. V Moldavsku však zásah Kremľa bol rozsiahlejší ako azda kdekoľvek inde mimo Ukrajiny a predstavuje jedno z najrozsiahlejších a najodvážnejších sprisahaní v rámci Putinových snáh o destabilizáciu Západu, tvrdia traja predstavitelia západných spravodajských služieb.

Okrem tábora v Srbsku organizovali ruskí agenti výcvikové programy v Bosne a Moskve, pričom ich cieľom bolo premeniť proruských Moldavcov na pešiakov. Moskva zaplatila stovkám pravoslávnych moldavských kňazov, aby verbovali voličov a z kazateľnice šírili ruské naratívy.

Vynaložila tiež stovky miliónov dolárov na sofistikovaný systém kupovania hlasov, ktorý financoval moldavský miliardár v exile a navrhli a riadili ho zo Skolkova, ruskej obdoby amerického Silicon Valley neďaleko Moskvy.

Moskovská kampaň sa nezastavila. Túto jar sa ruské rakety zamerali na energetickú infraštruktúru zásobujúcu Moldavsko, čím znečistili vodné toky a narušili dodávky elektrickej energie.

Tento článok vychádza z rozhovorov s aktivistami, ktorí sa podieľali na ruských snahách, s vysokopostavenými moldavskými predstaviteľmi orgánov činných v trestnom konaní a bezpečnostných zložiek, ako aj s viac ako poltuctom predstaviteľov európskych a amerických spravodajských služieb. Denník New York Times (NYT) tiež preskúmal tisíce dokumentov súvisiacich s pokusmi Ruska zasahovať do moldavských volieb.

Mnohí z respondentov trvali na tom, aby mohli hovoriť anonymne, buď preto, aby mohli diskutovať o citlivých bezpečnostných operáciách, alebo preto, že sa obávali odvetných opatrení.

Podrobnosti o ruských snahách v Moldavsku sa objavili v súdnych prípadoch a miestnych správach, avšak rozsah a závažnosť tejto kampane, vrátane schémy kupovania hlasov a úlohy ruských spravodajských služieb, doteraz neboli zverejnené.

Rusi sú proti ovplyvňovaniu len verejne

Ruskí predstavitelia verejne popreli zasahovanie do vnútorných záležitostí Moldavska a odmietli obvinenia, že Moskva sa snaží oslabiť Západ. Vlani v decembri Putin vo svojom prejave k vojenským veliteľom ostro kritizoval európskych lídrov z „podnecovania hystérie“ v súvislosti s hrozbou zo strany Ruska.

Krátko nato však podľa predstaviteľov dvoch krajín, ktorí majú o tejto udalosti informácie, zvolal lídrov na tajnú poradu, aby im odovzdal presne opačné posolstvo. Cieľom Ruska na rok 2026, povedal im Putin, je „rozpad NATO a EÚ zvnútra“, uviedli tieto zdroje.

Moldavsko má v týchto snahách kľúčovú úlohu. V hierarchii priorít Kremľa je podľa západných spravodajských dôstojníkov na prvom mieste dobytie Ukrajiny a na druhom mieste prevzatie kontroly nad Moldavskom. Hoci Moldavsko nie je členom Únie ani Aliancie, má strategickú polohu, keďže je vtlačené medzi členské štáty NATO a Ukrajinu.

Moldavsko by pre Rusko predstavovalo ideálne predmostie na ďalšiu agresiu proti Ukrajine alebo Západu, poznamenali predstavitelia a dodali, že Putin stále dúfa, že dobyje časť južnej Ukrajiny, aby vytvoril pozemný most spájajúci Rusko s Moldavskom.

Mapa plánovaných pohybov ruských vojsk, ktorú na začiatku vojny verejne predstavil bieloruský prezident, znázorňovala postup ruských síl do Podnesterska, separatistického regiónu v Moldavsku, kde je umiestnený kontingent ruských vojakov. Rusko tento cieľ zatiaľ nedosiahlo.

„Moskva chce využiť Moldavsko ako odrazový mostík pre nepriateľské aktivity namierené proti Ukrajine, ako aj proti jej hlavnému obrannému a finančnému podporovateľovi, EÚ,“ povedal pre denník poradca moldavskej prezidentky pre národnú bezpečnosť a obranu Stanislav Secrieru.

„Z týchto dôvodov Rusko v priebehu posledných niekoľkých rokov vyčlenilo bezprecedentné množstvo zdrojov,“ doplnil.

Na otázku týkajúcu sa obvinení z ruského zasahovania do Moldavska hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal: „Všetko sú to nepravdivé tvrdenia, ktoré nemajú absolútne žiadny základ.“

Prozápadná moldavská vláda vedená prezidentkou Maiou Sanduovou si ako hlavnú prioritu stanovila členstvo v EÚ, čím sa stala terčom Kremľa. Pri každom nedávnom hlasovaní – vrátane prezidentských volieb a referenda o tom, či má Moldavsko v roku 2024 podať žiadosť o vstup do európskeho bloku, ako aj vlaňajších parlamentných volieb – Moskva nasadila značné prostriedky na to, aby odstránila Sanduovú a jej stranu PAS.

To bol cieľ aj minulú jeseň, keď sa v Moldavsku konali kľúčové parlamentné voľby, ktoré mali rozhodnúť, či si Sanduovej strana udrží moc, alebo ju prenechá koalícii podporovanej Moskvou.

Kremeľ sa na to pripravoval celé mesiace: jeho „kybervojaci“ sa vkradli do volebnej komisie, kampane zamerané na kupovanie hlasov a propagandu boli v plnom prúde, jeho tímy regrútov vycvičených v Srbsku boli pripravené zasiať chaos.

Vysokopostavený moldavský prokurátor Sergiu Zama, ktorý sa už viac ako rok zaoberá prípadmi súvisiacimi so zasahovaním do volieb, poznamenal, že na narušenie priebehu volieb stačilo len zopár náborov. „Cieľom nebolo nájsť 1 000 ľudí, ktorí by spáchali trestné činy,“ povedal. „Stačilo zapáliť iskru,“ dodal.

Zlovestné táborové aktivity

Rusi zriadili svoj výcvikový tábor v letovisku v západnom Srbsku v lete 2025, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami. Účastníci prevažne z Moldavska podľa Zamu dostali za účasť na troj- až štvordňovom kurze 400 dolárov – čo je na moldavské pomery obrovská suma.

Videá z tábora, ktoré podľa moldavských prokurátorov a spravodajskej služby krajiny pochádzajú z telefónov účastníkov, ukazujú mužov v maskovacích uniformách a nepriestrelných vestách, ktorí cvičia s útočnými puškami.

Tábor v Srbsku bol jedným z viacerých, ktoré zriadili ruskí agenti. Existoval aj tábor neďaleko Moskvy, kde sa viac ako 100 mladých Moldavcov učilo „vyrábať a používať zápalné prostriedky a domáce výbušniny“ a obsluhovať drony „so špeciálnymi príslušenstvami na výbušniny alebo podpaľačstvo“, uviedli moldavskí prokurátori vo vyhlásení. Dvaja predstavitelia západných spravodajských služieb uviedli, že na výcvik dohliadala GRU.

Moldavský politický aktivista Iuri Vitneanski, ktorý sa zúčastnil na moskovskom tábore, poprel, že by sa zapájal do podvratnej činnosti. V rozhovore pre NYT uviedol, že cieľom bolo nadviazať „priateľské a kooperatívne vzťahy“ s mladými ruskými politikmi. Viac sa k tomu odmietol vyjadriť.

Povedal, že nevedel, že tábor bol pod dohľadom ruskej tajnej služby. Moldavské úrady pripustili, že nie každý účastník poznal skutočný účel tábora.

Niektorí účastníci uviedli, že odmietli účasť na výcvikových cvičeniach. Maxim Rosca, ktorý sa zúčastnil na výcvikovom tábore v Bosne, neskôr vypovedal pred súdom v Moldavsku, že keď povedal, že sa nezúčastní, ruský inštruktor ho udrel do tváre a vybil mu zub.

V októbri 2024 boli traja účastníci bosnianskeho tábora zatknutí pri návrate do Moldavska. Podľa prokurátorov mali pri sebe súčiastky na výrobu dronov vrátane príslušenstva na zhadzovanie granátov. V ich držbe sa objavil aj manuál „Ruská kuchyňa: ABC domáceho terorizmu“, dodala obžaloba.

Peniaze za hlasy

Demonštranti sa zhromaždili pod horúcim slnkom. Mávali metlami a transparentmi s protivládnymi sloganmi. Demonštrácia v provinčnom meste Taraclia v Moldavsku v júli 2025 pôsobila ako spontánna akcia.

Aktivista Vitneanski, známy z moskovského tábora, bol na tejto akcii prítomný. V rozhovore pre miestnu televíziu ju opísal ako „iniciatívu miestnych obyvateľov“.

V skutočnosti demonštráciu približne 1 200 kilometrov odtiaľ v Moskve zorganizovali agenti pracujúci pre Ilana Šora, izraelsko-moldavského oligarchu, ktorý žije v Rusku.

Niekoľko dní pred protestom Šorovi spolupracovníci prostredníctvom online komunikačnej služby Telegram oslovili tisíce Moldavcov, sľubovali im peňažné odmeny a nariadili im, aby sa dostavili k budove okresnej rady s metlami ako symbolickou rekvizitou na „vyzametanie týchto ľudí“. „Cestovné náklady a denné diéty budú uhradené,“ písalo sa v správe.

Tieto správy boli súčasťou obrovského množstva dokumentov zo Šorovej moskovskej finančnej spoločnosti, ktorá pomáha ruským firmám obchádzať západné sankcie. Dokumenty obsahovali mená, miesta a kontaktné údaje aktivistov zverbovaných v rámci Šorovej operácie a dokazovali získanie viac ako 150-tisíc Moldavcov.

Dokumenty obsahovali aj stovky stránok správ z četu medzi agentmi pracujúcimi pre Šora, ktorého používateľské meno bolo Travolta.

To všetko podľa západných agentov a moldavských prokurátorov viedlo k rozsiahlej operácii pod vedením Šora, ktorej cieľom bolo ovplyvňovať moldavskú politiku v oveľa širšom meradle ako len v rámci jedného protestu.

Za finančnú odmenu dostávali noví členovia prostredníctvom sociálnych médií pokyny, aby zverejňovali príspevky na internete a zúčastňovali sa na vopred naplánovaných zhromaždeniach, kde vyzývali Moldavcov, aby hlasovali proti Sanduovej, jej strane a členstvu v EÚ.

Záznamy boli uložené v cloudovej zložke patriacej softvérovému inžinierovi pracujúcemu pre Šora, ktorá bola verejne prístupná na internete a preveril ju NYT. Denník overil databázu tak, že kontaktoval v nej uvedené osoby, preskúmal príspevky na sociálnych sieťach, na ktoré odkazovali údaje v databáze, a vysledoval uvedené GPS súradnice až k adrese jej vývojára v blízkosti Inovačného centra Skolkovo neďaleko Moskvy.

Keď sa investigatíva dostala až k vývojárovi, databáza bola odstavená.

Hierarchia ovplyvňovačov

Ďalšie dokumenty týkajúce sa Šorových aktivít, ktoré unikli na internet, odhalili platby 38-tisícom aktivistom v celkovej výške takmer 20 miliónov dolárov počas štyroch mesiacov v roku 2024, ktoré predchádzali referendu o vstupe do EÚ. New York Times telefonicky kontaktovali niektorých z týchto aktivistov, aby overili ich totožnosť; ostatní sú verejne známi.

O existencii uniknutých dokumentov a o ich obsahu ako prvé informovalo popredné moldavské investigatívne médium Ziarul de Gardă (ZDG). Dokumenty boli medzitým z internetu odstránené, ale americkému denníku ich poskytla osoba, ktorá si ich stiahla ešte pred ich odstránením.

Šor bol moldavským úradom dobre známy. Z Moldavska ušiel v roku 2019, keď bol obvinený z podvodu na bankách vo výške jednej miliardy dolárov. Usadil sa v Rusku, kde podľa troch západných spravodajských dôstojníkov podlieha Sergejovi Kirijenkovi. Ide o vysokého predstaviteľa Putinovej administratívy, ktorý má na starosti práve krajiny ako Moldavsko – teda tie, ktoré Kremeľ považuje za súčasť svojej sféry vplyvu.

Šorova spoločnosť sa v roku 2025 stala terčom sankcií USA. Podnikateľ na žiadosť New York Times o komentár nereagoval.

Ako vyplýva z databázy, Šorovi vývojári vytvorili prostredníctvom aplikácie Telegram 240 rôznych četbotov na nábor a koordináciu nových členov.

Existoval prísny proces overovania, ktorého cieľom bolo odfiltrovať „infiltrátorov“ a policajných informátorov. Noví členovia boli označovaní ako „sympatizanti“. Nad nimi bolo 35-tisíc „aktivistov“ a na najvyššej úrovni 1 200 miestnych manažérov.

Operácia rástla ako pyramída: takmer 99-tisíc členov zaregistroval niekto, kto už bol do operácie zapojený.

Šorovi agenti sledovali pokrok pomocou tabuliek, z ktorých vyplýva, že moldavskí regrúti zverejňovali na sociálnych sieťach tisíce správ, v ktorých odsudzovali referendum o EÚ a Sanduovú. Nováčikovia tiež propagovali Šora, ktorý v ruštine sľuboval Moldavcom bezplatný plyn.

Rusko sa takmer nikde nespomína. Jedna z reklám, ktorá sa masívne šírila, však varuje, že užšie vzťahy so Západom by viedli k „presnému zopakovaniu ukrajinského scenára“. „Výsledok? Vojna. Smrť. Slzy,“ vyhlasovala reklama.

V júni EÚ uvalila sankcie na štyroch Moldavcov spojených so snahami Šora o narušenie parlamentných volieb v roku 2025. Medzi nimi bol aj Vitneanski, o ktorom EÚ uviedla, že dostáva mesačný plat od Šora a podieľal sa na „pokuse o destabilizáciu a zvrhnutie ústavného poriadku“. Z hacknutých dokumentov vyplýva, že Vitneanski dostal platby vo výške približne 2 300 dolárov za každú.

Propaganda spoza kazateľnice

Do kampane Kremľa boli zapojení aj kňazi. Stovky z nich cestovali do Ruska od leta 2024, kde navštevovali sväté miesta a stretávali sa s vysokými cirkevnými predstaviteľmi.

Pred návratom domov každý z kňazov podpísal zmluvu o debetnej karte vydanej ruskou bankou Promsviazbank, ktorá má väzby na ministerstvo obrany a vlastní 49 percent Šorovej finančnej spoločnosti. V zmluve, ktorej kópiu preskúmali NYT, sa vyhlásili za zamestnancov organizácie Evrazia, ktorá je prepojená s Kremľom a podľa západných spravodajských dôstojníkov presadzuje proruské politiky v bývalých sovietskych štátoch. Šor je členom predstavenstva.

Výmenou za približne 1 000 dolárov mali kňazi nabádať svojich veriacich, aby odmietli referendum o členstve Moldavska v EÚ, ako aj viesť kampaň proti prozápadným politikám. Podľa moldavských úradníkov si peniaze prevzali stovky ľudí.

V hacknutých dokumentoch je jeden kňaz, Gheorghe Tursulet, označený za „spoľahlivého spolupracovníka“ a zaznamenaná je platba vo výške približne 1 000 dolárov. Vysokopostavený moldavský úradník potvrdil, že sa zúčastnil na púti do Ruska.

Ďalší moldavský kňaz Pavel Petrov je tiež členom skupiny proruských kňazov, ale na púti sa nezúčastnil, uviedol tento vysokopostavený úradník. Niekoľko týždňov pred voľbami v roku 2024 predniesol z kazateľnice prejav, v ktorom odsúdil EÚ.

„Demokracia? Aká demokracia vám vnucuje všetky tie špinavosti, ktoré si priniesli z Európy?“ spýtal sa a následne odsúdil školy so spoločnými toaletami pre chlapcov a dievčatá.

„My, ľudia, čo vlastne chceme? Sodomu a Gomoru? Aby nás Boh upálil zaživa? On nás upáli,“ povedal podľa videa z kázne natočeného na mobilný telefón, ktoré neskôr zverejnil miestny spravodajský portál NordNews a overil denník NYT. Tursulet a Petrov nereagovali na žiadosť o komentár.

Protopop mesta Orhei Iulian Rața v rozhovore zdôraznil, že ani on, ani kňazi, ktorých vedie, „neviedli priamu kampaň ani nikoho vo voľbách nepodporovali“. Napriek tomu je nekompromisným odporcom Sanduovej vlády, ktorú obvinil z prenasledovania kňazov, ako je on sám, ktorí sú verní Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Priznal, že sa zúčastnil na púti do Moskvy, a povedal, že by to urobil znova. Politická situácia sa podľa neho opäť otočí v jeho prospech. „Počkáme. Do ďalších volieb zostávajú dva roky,“ uzavrel.

Nejasná cesta vpred

Rusom sa to takmer podarilo. V deň parlamentných volieb, 28. septembra 2025, spojili všetky svoje sily.

Nasadením agentov vycvičených v Srbsku sa pripravovali na vyvolanie chaosu v Kišiňove aj na iných miestach. Podľa prokurátora Zamu nosili žlté a modré náramky, aby sa navzájom rozoznali v dave. Niektorí mali pri sebe zápalné zariadenia, uviedol.

Ruskí hackeri prenikli do moldavskej ústrednej volebnej komisie a prevzali kontrolu nad tisíckami osobných routerov, doplnil vysokopostavený moldavský úradník.

Moldavské orgány však boli pripravené. V týždňoch pred voľbami polícia vykonala razie v stovkách domácností a zatkla ľudí, ktorí sa zúčastnili na táboroch alebo prijali peniaze v rámci Šorovho plánu.

Moldavskí kybernetickí experti s pomocou západných spojencov zmarili hackerské útoky. Vypukli protesty, nedošlo však k žiadnemu vážnemu násiliu.

Keď polícia zatkla niekoľko osôb podozrivých z prípravy násilností, zatknutí tvrdili, že zápalné zariadenia, ktoré mali pri sebe, boli určené na oslavu odhalenia pohlavia dieťaťa, uviedol Zama.

Sanduovej strane sa podarilo vyhrať s niečo vyše 50 percentami hlasov, a to najmä vďaka podpore moldavskej diaspóry v zahraničí.

Pre Kremeľ jej víťazstvo rozhodne nebolo neúspechom. Moldavská vláda musela minúť nemalé bohatstvo a venovať obrovské zdroje orgánom činným v trestnom konaní na to, aby zmarila ruské zasahovanie. A spojenci Kremľa využili hromadné zatýkania Sanduovej opozície na propagandistické účely, pričom to prezentovali ako dôkaz autoritárskeho zásahu.

Kremeľ odvtedy zintenzívnil svoje snahy.

Začiatkom marca ruský útok na ukrajinskú vodnú elektráreň v blízkosti hraníc s Moldavskom znečistil zásoby vody pre rozsiahlu oblasť Ukrajiny a Moldavska. Následne ruské drony zasiahli vysokonapäťové vedenie na západe Ukrajiny, ktoré do Moldavska dodáva až 70 percent elektrickej energie, čo viedlo k výpadkom prúdu.

Keď sme navštívili niektoré vládne budovy vrátane prezidentského komplexu, svetlá boli často vypnuté z dôvodu úspory energie a zamestnanci sa pohybovali po chodbách bez okien s baterkami.

Moskva podľa moldavských úradníkov hrá dlhodobú hru. „Vyhrali sme bitku,“ povedal riaditeľ moldavskej agentúry pre kyberbezpečnosť Mihai Lupascu. „Ale vojnu sme nevyhrali,“ dodal.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Autori: Michael Schwirtz, Adam Goldberg a Aaron Krolik. Vychádza so súhlasom redakcie.