V Moskve našli pozostatky veľkokniežaťa Dmitrija Donského, časť putuje na front
Pri rekonštrukcii chrámu našli pozostatky moskovského panovníka zo 14. storočia. Časť z nich chce pravoslávna cirkev presunúť na Ukrajinu, aby ruským jednotkám priniesla víťazstvo.
Ruský prezident Vladimir Putin navštívil novo odkryté pozostatky Dmitrija Donského v Archangelskom chráme v moskovskom Kremli. Foto: Vyacheslav Prokofyev/Sputnik/Reuters
|
Keďže v Archanjelskom chráme v moskovskom Kremli klesla na niektorých častiach podlaha, v júli sa na tejto významnej ruskej kultúrnej pamiatke začali záchranné práce. Hrozilo totiž poškodenie náhrobkov nad pozostatkami moskovských veľkokniežat.
Pri južnej stene katedrály museli rozobrať aj časť tehlovej krypty, pričom tam v druhej polovici augusta našli tri sarkofágy z bieleho kameňa. Vedci potvrdili, že sa v nich nachádzajú pozostatky údelného ugličského kniežaťa Dmitrija Žilku, vladimírskeho veľkokniežaťa Ivana II. Pekného a jeho syna – moskovského veľkokniežaťa Dmitrija Donského.
Ruský prezident Vladimir Putin stojí pri novoobjavených ostatkoch Dmitrija Donského. Foto: Vyacheslav Prokofyev/Sputnik/Reuters
Svätý Rurikovec
Prvý drevený chrám bol na mieste objavu postavený v roku 1248, sto rokov po prvej písomnej zmienke o Moskve. Kamenný chrám ho nahradil v roku 1333. A v roku 1350 sa narodil Dmitrij Donský, ktorý vládol v druhej polovici 14. storočia.
Ruskou pravoslávnou cirkvou bol za zásluhy „pred cirkvou a ľudom Božím“ vyhlásený za svätého v roku 1988, na tisíce výročie pokrstenia Kyjevskej Rusi. Pripomeňme však, že ukrajinská a ruská tradícia uznávajú za dátum krstenia tejto ríše iné dni roku 988.
Predkovia Dmitrija Donského vládli pôvodne z Kyjeva. Jeho vetva rodu Rurikovcov sa však postupne presunula na severovýchodný okraj štátu do miest Vladimir, Suzdaľ a neskôr Moskvy. To viedlo k postupnému odtrhnutiu sa od stoličného mesta a vo výsledku k utváraniu moskovskej a neskôr ruskej štátnosti.
Svoj prídomok Donský získal veľkoknieža Dmitrij až po smrti, konkrétne počas vlády svojho potomka Ivana IV. Hrozného, a to za víťazstvo vojska Moskovského kniežatstva a spojencov nad mongolskou hordou v bitke na Kulikovom poli v septembri 1380.
Miesto bitky sa totiž nachádza medzi riekami Don, Nepriadva a Krasiva Meča na juhu súčasného Ruska, pričom práve rieka Don je zo spomenutých najvýznamnejšia. Hoci sa mongolská nadvláda bitkou neskončila, horda začala postupne slabnúť a Moskva, naopak, silnieť. Koniec nadvlády prišiel v roku 1480 za moskovského veľkokniežaťa Ivana III.
Riaditeľ Ústavu archeológie Ruskej akadémie vied Nikolaj Makarov uviedol, že sarkofág Dmitrija Donského má vzhľad typický pre koniec 12. storočia až 14. storočie. Pozostatky patria dobre stavanému mužovi s výškou 175 až 177 centimetrov vo veku 35 až 45 rokov a nesú známky zranenia v boji.
Súčet pramenných údajov, archeologických a antropologických informácií hovorí podľa neho nepochybne o tom, že v sarkofágu leží práve Dmitrij Donský. Vedci však vzali z pozostatkov vzorku DNA. Až na jej základe budú môcť potvrdiť, či knieža skutočne patril k rodu Rurikovcov.
Hoci nájdenie pozostatkov oživilo záujem o moskovské veľkoknieža a jeho život, omnoho významnejšie miesto má v historickej pamäti Rusov a v štátnom výklade dejín od sovietskych čias jeho pradedo z 13. storočia – svätý Alexander Nevský, knieža novgorodský a veľkoknieža vladimirský.
Paradoxom je, že súčasný ruský patriarcha Kirill ho vyzdvihuje za to, že volil „múdro“, keď sa mongolskej horde podriadil, aby viedol boj proti nepriateľom zo západu. Podobne hodnotí vládnutie Dmitrijovho pradeda aj ruský prezident Vladimir Putin, čo odporcovia režimu pripomenuli v roku 2024, keď sa Putin v Mongolsku poklonil soche Džingischána.
„Spomeňme si, čo sa dialo v časoch napríklad Alexandra Nevského. Veď on chodil k horde, klaňal sa chánom hordy, dostal jarlyk [po mongolsky povolenie na vládnutie, pozn. red.], a to hlavne preto, aby účinne vzdoroval vpádu zo západu,“ povedal Putin v Deň ľudovej jednoty v roku 2023.
Metropolita Kirill (menovec patriarchu Kirilla) 19. augusta sľúbil, že časť pozostatkov Dmitrija Donského sa v ním vysvätenej nádobe odoberie do oblasti špeciálnej vojenskej operácie, čím ruský režim označuje inváziu na Ukrajinu z februára 2022.
Tento krok podľa neho Moskvu „musí priviesť v dohľadnom čase k víťazstvu“ nad Kyjevom, keďže na čele vojska bude stáť moskovský veľkoknieža. Tamojšia pravoslávna cirkev takýto postup schvaľuje. Malá časť pozostatkov poputuje aj do ďalších ruských chrámov.
Známi ruskí blogeri, ktorí dlhodobo podporujú vojnové snaženie Kremľa na Ukrajine, takisto presun relikvie do blízkosti frontu podporujú.
Rusom však zostáva len dúfať, že časť pozostatkov Dmitrija Donského sa počas cesty na okupovanú Ukrajinu nestratí podobne ako relikvia jeho pradeda v júli tohto roka.
