V materiáloch našla svoje miesto aj stále prebiehajúca rusko-ukrajinská vojna, ktorú z vedeckého hľadiska zatiaľ nie je možné pre jej trvanie skúmať ako historickú udalosť. Redakciu Štandardu zaujímalo, či si nové výukové dokumenty okrem kritiky zaslúžia aj chválu.
„Tento nový rad učebníc nevznikol z ničoho nič – čiastočne nadväzuje na učebnice, ktoré jestvovali už predtým. V tomto zmysle z hľadiska obsahu neprinášajú, žiaľ, žiadne nové vedecké poznatky. Skôr posilňujú určité, povedzme, zjednodušené vlastenecké a prorepresívne prvky, ktoré už boli prítomné v jednej z predchádzajúcich verzií učebníc,“ vysvetľuje historik.
Domnieva sa, že problematické prvky sa nachádzali aj v predchádzajúcich učebniciach dejepisu, ktoré budú v Rusku od septembra nadobro nahradené novými. V tých aktuálnych je ich však viac, ako je únosné. Uvarov pripomína škandál s knihami pre školy z roku 2007, ktoré napríklad rehabilitovali Stalina.
„Z hľadiska hodnoty sú nové učebnice z roku 2023, ak odhliadneme od ich nepresností, rôznych chýb a falzifikácií, kvalitatívne skôr priemerné. Písali ich totiž veľmi rozdielni autori, čo je citeľné. Miestami sa výrazne líši aj štýl rozprávania, a to nepochybne ovplyvňuje vnímanie textu čitateľom,“ hodnotí Uvarov s tým, že na trhu sú dostupné oveľa hodnotnejšie pomôcky pre výučbu dejepisu v knižnej podobe.
Niektoré kapitoly, napríklad o kultúre či vede v Sovietskom zväze, sú podľa historika spracované pomerne dobre, no tak či onak sú známe ruské učebnice, kde je to podané lepšie a od samého začiatku. „Učebnica teda neprináša žiadne nové kvalitné poznanie,“ uzatvára odborník opis historickej zložky učebníc.
Samostatnou kapitolou je podľa neho vplyv na žiakov. V učebnici pre 10. ročník sa napríklad priamo spomína, že výklad sovietsko-nemeckej vojny (v ruskej historiografii nazývanej Veľká vlastenecká vojna) protirečiaci stanovenej línii, sa považuje za „rehabilitáciu nacizmu“, za ktorú hrozí trestná zodpovednosť.
„A tá zodpovednosť je doslova uvedená v kapitole nasledujúcej po výklade o druhej svetovej vojne s upozornením, že ide o trestný čin. To je naozaj pozoruhodné,“ približuje Uvarov.
Zaujímavé sú aj všadeprítomné citáty ruského prezidenta Vladimira Putina. Redakcia Štandardu v učebniciach našla iba jeho výroky pozitívne hodnotiace Sovietsky zväz, jeho vojnové snaženie či hrdinstvo vojakov v prvej svetovej vojne. Staršie citáty z prvých rokov jeho prezidentovania, napríklad o Stalinovej zodpovednosti za Katynskú masakru, v knihách pre školy chýbajú.
Citáty Putina by boli podľa historika opodstatnené v súvislosti s jeho vládou, ale keď sa objavujú aj pri výklade prvej a druhej svetovej vojny, rozpadu Sovietskeho zväzu či dokonca pri opise komunistickej výstavby za Leonida Brežneva, je to podľa jeho slov nemiestne a prehnané.
„Naozaj som sa snažil nájsť aj kladné stránky. Problém však spočíva v tom, že nové učebnice takmer nikde neprinášajú nové poznatky, a zároveň obsahujú prvky, ako sú odkazy na trestný zákonník za ‚popieranie úlohy sovietskeho ľudu vo vojne’, Putinove citáty a podobne. Tie veľmi konkrétne utvárajú ideologické vnímanie dejín a vytvárajú jediný rámec, v ktorom môžu žiaci históriu chápať – dokonca s pripomienkou trestnoprávnej zodpovednosti,“ uzatvára Uvarov.
Nešťastní pedagógovia
Kritici v Rusku zas spomínajú predovšetkým nedostatky v oblasti vyučovacieho procesu: nové štátom schválené materiály nezodpovedajú štátnym osnovám a žiaci v nich nenachádzajú odpovede na viaceré maturitné otázky.
Redaktor Štandardu sa spojil s učiteľkou, ktorá v Moskve učí žiakov vo veku od 11 do 17 rokov. V redakcii jej totožnosť poznáme, nebudeme ju však z bezpečnostných dôvodov zverejňovať, keďže neemigrovala. Nami oslovená učiteľka priestor na chválu nových učebných pomôcok nenachádza.
„Deti v deviatom ročníku sa podľa osnov najprv učia o všeobecných dejinách: 19. storočie, priemyselná revolúcia, kráľovná Viktória, máme sa venovať príčinám prvej svetovej vojny a následne sa vraciame k 19. storočiu z ruského hľadiska, teda od panovania Alexandra I. a napoleonských vojen,“ vysvetľuje učiteľka s tým, že potom už má nasledovať učivo o 20. storočí.
Za vážny nedostatok novej učebnice pre deviaty ročník považuje výklad začiatku 20. storočia. Po opise, ako Rusko vstúpilo do nového tisícročia, je žiak konfrontovaný s faktom revolúcie v roku 1917, a to bez vysvetlenia jej príčin a pozadia.
„Hneď po revolúcii nasleduje Veľká vlastenecká vojna: nijaký Lenin, nijaký Stalin, nijaká NEP (Nová ekonomická politika), nijaká násilná kolektivizácia. A po vojne hneď ide kapitola s rozpadom Sovietskeho zväzu,“ zhŕňa učiteľka.
Namiesto hospodársky a spoločensky ťažkých 90. rokov a prerodu zo Sovietskeho zväzu na Ruskú federáciu nasleduje kapitola o "opätovnom pripojení Krymu" a následne invázia na Ukrajinu, podávaná ako Špeciálna vojenská operácia, ktorou sa učebnica končí.
„Deviatakom sa akoby rozhodli natlačiť akýsi nesúrodý ‚úvod’. V podstate ide len o podľa nich kľúčové udalosti 20. storočia, pričom sa vynechávajú obrovské časti dejín. A žiaci majú pritom dve až tri hodiny dejepisu týždenne. Celé zle,“ hodnotí učiteľka. Dodáva, že nové učebnice kritizujú aj jej kolegovia, ktorí Putinov režim podporujú.
Nový učebnicový rad sa skladá celkovo z 13 dielov pre jednotlivé ročníky: Všeobecné dejiny (Всеобщая история) od piateho do jedenásteho ročníka, a Dejiny Ruska (История России) od šiesteho po posledný, teda jedenásty ročník, v ktorom ruskí žiaci maturujú. Učiteľka z Moskvy dúfa, že do septembra sa niečo zmení a nové učebnice sa predsa len nezavedú.
