Na prvý pohľad je príbeh pomerne jednoduchý. Slovensko chce postaviť nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach cez Jadrovú energetickú spoločnosť Slovenska (JESS). Tú vlastní štátny JAVYS (51 percent) a česká skupina ČEZ (49 percent). A keďže slovenská vláda chce nad novým jadrom plnú kontrolu, chce ju vyplatiť.
Lenže čím hlbšie sa na transakciu nazerá, tým menej dôležito pôsobí samotná medializovaná suma 189 miliónov eur, za ktorú chce štát podiel odkúpiť. Nejde totiž iba o peniaze. V skutočnosti sa dnes rozhoduje o tom, kto bude kontrolovať jednu z najväčších investícií v dejinách Slovenska, kto ju bude odborne riadiť a kto ponesie riziko, ak sa projekt predraží alebo oneskorí.
Najnovšie stanovisko úradu vlády pomenúva Ficovu predstavu jasne. Projekt a súvisiace rozhodnutia majú prejsť z ministerstva hospodárstva „pod plnú kontrolu Úradu vlády SR a príslušného vládneho splnomocnenca“.
A keďže Slovensko chce súčasne získať celý podiel v JESS, vláda smeruje k modelu, v ktorom sa vlastníctvo, rozhodovanie aj politická zodpovednosť koncentrujú v rukách štátu.
Štát nekupuje iba akcie
Skupina ČEZ pri vzniku JESS v roku 2009 vložila do spoločnosti 116,6 milióna eur. Audítorská spoločnosť Ernst & Young (EY) dnes jeho 49-percentný podiel oceňuje približne na 189 miliónov eur. Medzitým však projekt získal kladné stanovisko EIA, pozemky, rozsiahlu dokumentáciu, osvedčenia a povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia.
JESS preto nie je iba spoločnosť s určitou účtovnou hodnotou. Je predovšetkým obalom sedemnástich rokov prípravy jadrového projektu. Poslanec Hlasu Igor Šimko pre Štandard podotýka, že pozemok bez povolenia a pozemok, na ktorom možno realizovať jadrovú elektráreň, jednoducho nemajú rovnakú hodnotu.
Odborník na energetickú politiku a bezpečnosť Andrej Nosko jeho argument dopĺňa pre Štandard aj číslom. Alternatíva, pri ktorej by sa projekt rozbiehal nanovo v inej lokalite, môže podľa štúdie JAVYS znamenať stratu približne 10 až 12 rokov prípravy.
Otázka preto neznie iba tak, prečo máme ČEZ-u zaplatiť 189 miliónov. Treba sa pýtať aj opačne. Koľko by nás stálo nezaplatiť ich?
Mohlo by Vás zaujímať
Fico chce preveriť hodnotu českého podielu v JESS
Dukovany ukazujú inú cestu
Menej jednoznačná je odpoveď na otázku, prečo musí ČEZ odísť úplne.
Stopercentné vlastníctvo JESS totiž nie je zákonnou podmienkou výstavby jadrového bloku. Je podmienkou modelu, ktorý si zvolila vláda. Nový zdroj má byť podľa nej v úplnom vlastníctve Slovenskej republiky.
Česká republika pritom pri Dukovanoch postupovala inak. Štát v roku 2025 odkúpil od ČEZ-u 80 percent spoločnosti Elektrárna Dukovany II za 3,6 miliardy českých korún (približne 150 miliónov eur), zatiaľ čo skupina si ponechala 20 percent. Jedným z dôvodov pokračovania jej zapojenia je zachovanie odborných kapacít. Štát má zároveň možnosť zvyšný podiel neskôr odkúpiť.
Česi tak oddelili tri veci. Kontrolu, vlastníctvo a know-how.
Práve na to upozorňuje poslanec SaS a bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS). „My potrebujeme odborného partnera, ktorého si teraz vyháňame,“ vysvetľuje pre Štandard.
Jeho argument je pragmatický. ČEZ prevádzkuje jadrové elektrárne a pripravuje Dukovany. Slovensko jeho odchodom získa úplnú vlastnícku kontrolu, ale príde o priame zapojenie firmy s rozsiahlymi jadrovými skúsenosťami.
Galek navyše tvrdí, že podľa informácií z rokovania s JAVYS-om môže po odkúpení ČEZ-u nasledovať približne ďalších 300 miliónov eur na projektovú prípravu. Ide o jeho sprostredkovanú informáciu, nie oficiálne potvrdený rozpočet. Ak je však rádovo správna, účet sa nebude na 189 miliónoch eur končiť, ale len začínať.
Sto percent má podľa Hlasu vlastnú hodnotu
Šimko to však vidí opačne. „Absolútna kontrola štátu nad energetickými firmami je podľa mňa kľúčová,“ hovorí pre Štandard.
ČEZ totiž podľa neho nemusí mať rovnaké strategické záujmy ako Slovensko a potrebné odborné kapacity možno zabezpečiť prostredníctvom slovenského jadrového prostredia, napríklad cez Výskumný ústav jadrovej energetiky (VUJE), a budúcich technologických partnerov.
Spor Galeka a Šimka tak pomenúva jadro problému lepšie než politická prestrelka o samotnú cenu. Má pre Slovensko väčšiu hodnotu posledných 49 percent kontroly alebo zachovanie skúseného odborného partnera?
Odborník Nosko do dilemy pridáva aj tretí pohľad.
Keď JESS vznikala, ČEZ bol logickým partnerom. Mal dve veci, ktoré Slovensko potrebovalo: kapitál a jadrové skúsenosti. „Dôvody, pre ktoré bola česká spoločnosť ideálnym partnerom v tomto procese, však pominuli,“ hovorí Nosko pre Štandard.
ČEZ dnes pripravuje vlastný jadrový megaprojekt v Dukovanoch, ktorý bude spotrebúvať jeho finančné aj personálne kapacity. Český projekt navyše smeruje ku kórejskej technológii KHNP, zatiaľ čo Slovensko sa približuje k americkému Westinghousu. Potenciálne synergie sa preto zmenšujú.
Nosko však na druhej strane koriguje predstavu, že ČEZ stačí vyplatiť a odborníkov zabezpečia dodávatelia. Investor totiž musí byť pri jadrovom projekte tým, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu označuje ako „informed and effective customer,“ teda kvalifikovaným zákazníkom schopným dodávateľa kontrolovať a projekt odborne riadiť.
Otázkou však nie je, či máme na Slovensku jadrových odborníkov. Odpoveď je jasne kladná. Dôležitejšie je, či ich dokážeme sústrediť do organizácie schopnej riadiť nový projekt tejto veľkosti.
Mohlo by Vás zaujímať
Európa plánuje nahradiť uhľovodíky elektrinou. Naráža však na jej najväčší problém
Kto chce „urvať 90 miliónov“?
Do odbornej debaty medzitým vstúpila politika.
Bývalý poradca premiéra Eduard Chmelár označil pripravovanú transakciu v TA3 za „predražený biznis“ a vyhlásil, že „niekto chce urvať 90 miliónov“. Fico tvrdenie označil za absurdné a nepodložené a avizoval právne kroky. Chmelár reagoval, že nikoho konkrétneho z korupcie neobvinil a išlo o hodnotiaci úsudok.
Číslo 90 miliónov si však zaslúži vysvetlenie.
Nevychádza z rozdielu medzi pôvodným vkladom ČEZ-u 116,6 milióna a dnešným ocenením 189 miliónov. Ten predstavuje približne 72 miliónov eur. Suma okolo 90 miliónov sa vo verejnej diskusii objavuje ako rozdiel medzi ocenením a účtovnou hodnotou podielu. Lenže účtovná hodnota automaticky neurčuje cenu aktíva.
Štát totiž nekupuje JESS z roku 2009, ale projekt po sedemnástich rokoch prípravy. Chmelárovo tvrdenie preto dostupné údaje samy osebe nepotvrdzujú.
Neznamená to však, že otázka správnosti ceny je bezpredmetná. Aj ministerstvo hospodárstva priznalo, že vyrovnanie sa nepodarilo uzavrieť najmä pre rozdielny pohľad na cenu. Strana Hlas napríklad žiadala ďalšie nezávislé ocenenie.
Fico chce tretí pohľad na cenu. A projekt priamo pod sebou
Popri posudku EY existuje aj odhad hodnoty 49-percentného podielu v JESS vypracovaný znaleckým ústavom STU v Bratislave. Ten politici a akcionári zobrali na vedomie, no konkrétne číslo nie je verejne známe. Fico navyše navrhol, aby ocenenie EY preskúmala ďalšia renomovaná medzinárodná poradenská spoločnosť, na ktorej sa dohodnú JAVYS a ČEZ.
Ešte dôležitejší je však avizovaný presun projektu pod Úrad vlády SR.
Fico tým v podstate odpovedal na jadro sporu. Nechce kompromisný model českých Dukovan. Chce stopercentne štátny zdroj a centralizované riadenie projektu.
Takýto model má logiku. Ak Slovensko elektráreň zaplatí a bude za ňu ručiť, štát môže argumentovať, že má mať posledné slovo pri technológii, financovaní či dodávateľoch.
Lenže rovnaká rovnica funguje aj opačne. Sto percent kontroly znamená plnú zodpovednosť.
Po odchode ČEZ-u nebude existovať druhý strategický akcionár ako protiváha pri veľkých rozhodnutiach. A keď sa riadenie presunie priamo pod Úrad vlády SR, ešte dôležitejšie bude, kto konkrétne bude kontrolovať kontrakty, náklady, harmonogram a výber dodávateľov.
Úplné štátne vlastníctvo problém kontroly nad projektom len tak jednoducho neodstráni. Iba ho presunie dovnútra štátu.
Mohlo by Vás zaujímať
Prečo slovenský priemysel potrebuje viac veternej a solárnej energie
Možno sa Slovensko háda o nesprávne číslo
Nosko pritom upozorňuje na ešte väčší problém. Keď JESS vznikala, podľa neho sa pracovalo s celkovými investičnými nákladmi na výstavbu nového jadrového bloku na úrovni okolo štyri miliardy až päť miliárd eur. Dnes sa v diskusii objavuje približne 15 miliárd eur.
Ak by nový zdroj skutočne stál toľko, diskutovaných 189 miliónov za ČEZ predstavuje len približne 1,3 percenta celkovej investície. V tejto perspektíve dostáva súčasný spor trochu ironický rozmer. Môže sa totiž aj celé leto diskutovať o tom, či ČEZ dostane o desať či dvadsať miliónov viac, a pritom budúca chyba pri riadení projektu môže stáť násobne viac než celý český podiel v JESS.
V tejto perspektíve začína spor o podiel ČEZ-u vyzerať inak.
Český model nedokazuje, že Slovensko postupuje nesprávne. Ukazuje však, že existuje alternatíva. Česi získali kontrolu bez úplného odstránenia ČEZ-u. Zachovali jeho odborné zapojenie, financovanie presunuli na štát a zároveň si nechali možnosť zvyšných 20 percent neskôr odkúpiť.
Slovensko si vybralo radikálnejší model. Všetko vlastniť, všetko kontrolovať a napokon aj všetko riskovať.
Možno je to správne rozhodnutie. Potom by však vláda mala vedieť ukázať tri veci. Prečo je stopercentné vlastníctvo ekonomicky výhodnejšie než český model, ako nahradí know-how odchádzajúceho ČEZ-u a akými mechanizmami bude kontrolovať projekt, keď jeho riadenie sústredí priamo pod Úrad vlády SR.
Spor o „urvaných 90 miliónov“ sa v tomto kontexte javí iba ako hlučná epizóda oveľa väčšieho príbehu.
Robert Fico už povedal, kto má nový jadrový projekt kontrolovať. Teraz zostáva zodpovedať drahšiu otázku. A to či má štát okrem ambície kontrolovať sto percent projektu aj odborné kapacity, finančný model a kontrolné mechanizmy potrebné na to, aby ho kontroloval dobre.
Pretože medializovaných 189 miliónov za ČEZ je iba vstupenka. Skutočný účet za novú jadrovú elektráreň ešte len príde.
