Keď vláda zavádzala transakčnú daň, jedným z najčastejších argumentov proti nej bolo, že ju v konečnom dôsledku nezaplatia iba firmy. Podnikateľ síce uvidí daň strhnutú zo svojho účtu, no nový náklad sa skôr či neskôr pokúsi premietnuť do ceny výrobku alebo služby. Spotrebiteľ transakčnú daň na bločku nikdy nevidel, napriek tomu sa na jej platení mohol podieľať.
Od januára 2027 má byť všetko inak. Premiér v pondelok oznámil, že požiadal ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) a štátneho tajomníka Radovana Majerského, aby pripravili legislatívne a technické opatrenia na úplné zrušenie transakčnej dane.
Je to dobrá správa. Najmä pre firmy.
Oveľa opatrnejšie však treba pristupovať k predstave, že zrušenie dane bude citeľné aj pri pokladniciach. Ekonomika totiž nefunguje ako vypínač, pri ktorom štát daň zapne, ceny sa zvýšia, štát daň vypne a ceny sa poslušne vrátia späť.
Daň sa do cien dostať môže. Opačná cesta už taká automatická nie je
Transakčná daň dnes pri bežnom odchádzajúcom prevode predstavuje 0,4 percenta z platby, najviac 40 eur za jednu transakciu. Pri výbere hotovosti je sadzba 0,8 percenta bez horného limitu. Od začiatku tohto roka ju už neplatia živnostníci, zostala však právnickým osobám.
Pre firmu je to náklad ako množstvo iných. A náklady sa niekde musia objaviť – v nižšej marži, nižších investíciách, mzdách alebo cenách.
Práve preto bolo od začiatku naivné hovoriť o transakčnej dani ako o dani, ktorá sa občana netýka, pretože ju priamo neplatí. Medzi tým, kto daň technicky odvedie štátu, a tým, kto napokon nesie jej ekonomické bremeno, je rozdiel.
Lenže opačným smerom tento mechanizmus nemusí fungovať rovnako.
Ak firma počas uplynulých mesiacov zvýšila cenu zo 100 na 103 eur, pričom jedným z mnohých dôvodov bola aj transakčná daň, jej zrušenie neznamená, že cenovku automaticky prepíše späť na sto eur. Podnik môže ušetrené peniaze použiť na obnovu marže, ktorú mu predtým stlačili energie, mzdy, dane či iné vstupy. Môže ich investovať, použiť na zvýšenie platov alebo si jednoducho vytvoriť väčšiu rezervu.
Samozrejme, tam, kde funguje silná konkurencia, sa časť úspory môže postupne dostať aj k zákazníkovi. Skôr však cez tlak na pomalší rast cien, akcie či boj o zákazníka než cez plošné zlacňovanie od 1. januára.
Preto by bolo príliš silné tvrdiť, že spotrebiteľ zrušenie dane nepocíti vôbec. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že ho nebude cítiť tak priamo ako firmy. A už vôbec nemožno očakávať, že sa po jej zrušení automaticky odvinie časť cenového rastu, ktorý medzitým v ekonomike nastal.
Mohlo by Vás zaujímať
Transakčná daň neprinesie, koľko dúfal štát. A od januára z nej vypadnú aj živnostníci
Z neprijateľného výpadku je zrazu prorastové opatrenie
Na celej veci je však ešte zaujímavejší politický obrat.
Minister financií ešte v marci odmietal zrušenie dane s argumentom, že by štátu chýbalo približne 500 miliónov eur ročne. Neskôr svoj postoj zmiernil, ale základná podmienka vlády zostávala: daň môže skončiť, až keď sa nájde zdroj, ktorý výpadok nahradí.
Podobne argumentoval aj Robert Fico. Ešte v júni premiér pripúšťal jej zrušenie iba v prípade, že vláda nájde dostatok peňazí na vykrytie chýbajúcich príjmov.
V pondelok však Fico oznámil prípravu jej zrušenia od januára. Zatiaľ bez odpovede na najdôležitejšiu otázku: kde je náhrada?
A práve na nej stojí celý ekonomický príbeh.
Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že tohtoročný príjem z dane by mal byť približne 530 miliónov eur a ministerstvo financií na budúci rok počítalo približne s 550 miliónmi. Podľa neho preto nemožno zrušenie dane definitívne hodnotiť bez toho, aby sme poznali rozpočet. Ak štát chýbajúce peniaze vyberie cez inú daň alebo poplatok, úľava pre ekonomiku bude podstatne menšia.
To je možno najpodstatnejšia výhrada k dnešnému nadšeniu.
Transakčná daň môže zmiznúť z bankových výpisov, ale pol miliardy eur nezmizne z rozpočtovej matematiky.
Mohlo by Vás zaujímať
Fico: Transakčná daň je nezrušiteľná. Bez nej nie je možná konsolidácia
OECD vláde radila presne toto, avšak s druhou polovicou vety
Zrušenie dane pritom nie je žiadnym ekonomickým experimentom. V júni ho Slovensku otvorene odporučila OECD. Organizácia označila dane z finančných transakcií za vysokodeformujúce a odporučila Slovensku presunúť konsolidáciu smerom k výdavkom a k daniam, ktoré ekonomiku poškodzujú menej.
To je dôležitý kontext. OECD teda vláde nehovorila iba „zrušte transakčnú daň“. Hovorila aj o tom, čo má nasledovať.
Odporúčala adresnejšiu energopomoc a trináste dôchodky, obmedzenie predčasných dôchodkov či zmeny ďalších výdavkov. Na príjmovej strane vidí priestor napríklad v majetkových daniach založených na trhovej hodnote nehnuteľností a v obmedzení znížených sadzieb DPH.
Inými slovami, ak má byť zrušenie transakčnej dane skutočne prorastovým krokom, nestačí jednu škodlivú daň odstrániť a jej výnos vybrať inde od tých istých ľudí a firiem.
Rozhoduje, čím ju nahradíme.
Mohlo by Vás zaujímať
Šéf stavebných podnikateľov Kováčik: Výstavba zdražie, ovplyvní to aj transakčná daň
Účet za zrušenie dane ešte len príde
O to viac, že verejné financie rozhodne nie sú v situácii, keď by pol miliardy eur bolo zanedbateľnou položkou. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už v júnovom rozpočtovom semafore odhadovala deficit verejnej správy na tento rok na 4,4 percenta HDP, teda približne 6,2 miliardy eur. To je o 361 miliónov viac, než zodpovedá rozpočtovému cieľu vlády.
Aj preto je zvláštne sledovať, ako sa mení slovník.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi bol výpadok z transakčnej dane dôvodom, prečo sa jej vláda nemohla vzdať. V súčasnosti sa jej zrušenie začína označovať za prorastové opatrenie.
Zamestnávatelia tento slovník korigujú pomerne presne. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský povedal, že nejde o prorastové opatrenie, ale o zrušenie deštruktívneho opatrenia. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy zasa upozornila, že daň bola pre zahraničných investorov nepredvídateľným prvkom podnikateľského prostredia.
To je podstatný rozdiel.
Keď niekomu najskôr položíte na chrbát desaťkilový batoh a o dva roky mu ho zložíte, nevytvorili ste mu novú výhodu. Len ste odstránili prekážku, ktorú ste predtým sami vytvorili.
Dobrá správa pre firmy ešte nemusí byť darčekom pre domácnosti
Zrušenie transakčnej dane preto treba privítať. Bola neštandardná, deformovala podnikateľské rozhodnutia, komplikovala platby a v čase, keď Slovensko potrebuje investície a vyššiu produktivitu, vysielala investorom presne opačný signál. OECD jej odstránenie odporučila a podnikateľské organizácie ho žiadali prakticky od jej vzniku.
Až rozpočet na rok 2027 však ukáže, čo Fico v pondelok naozaj oznámil.
Ak vláda výpadok vykryje úsporami na vlastných výdavkoch, zrušenie dane môže byť skutočným odľahčením ekonomiky. Firmám zostane viac peňazí na investície, mzdy či tvorbu rezerv a Slovensko odstráni jednu z bariér svojej konkurencieschopnosti.
Ak však štát pol miliardy nájde v novej dani, vyššej existujúcej dani alebo inom odvode, môže ísť prevažne o presunutie účtu z jedného vrecka do druhého.
A nie je vylúčené, že druhé vrecko bude opäť patriť spotrebiteľovi.
Pre domácnosti preto táto správa neznamená, že od januára budú potraviny, služby či iný tovar lacnejšie. Cenová hladina sa po odstránení jedného firemného nákladu automaticky nevracia späť. Pozitívny efekt sa môže prejaviť nepriamo a postupne – cez konkurenciu, investície, mzdy alebo pomalší rast cien.
Najdôležitejšie číslo preto v súčasnosti nie je nula na riadku transakčnej dane.
Je to približne pol miliardy eur, ktoré budú od budúceho roka chýbať štátu. Kým vláda nepovie, kde ich vezme, nevieme, či transakčnú daň naozaj ruší alebo len mení meno človeka, ktorý ju napokon zaplatí.
