Predchádzajúci víkend sa príliš nevymykal správami z ukrajinského frontu: Ukrajina zasiahla novokujbyševskú rafinériu v hĺbke ruského územia a logistický uzol v Samarskej oblasti, zatiaľ čo ruské drony trafili obchodné centrum v Kryvom Rihu, tentoraz s množstvom civilných obetí.
Bez prestania prichádzajú podobné správy o tom, ako si obe strany ničia infraštruktúru a zasahujú civilné ciele. Akoby sa medzi Moskvou a Kyjevom vytvorila akási rovnováha ničenia a celý konflikt spel k nevyhnutnej remíze. Zdanie klame. Na fronte aj v zázemí čelí kyjevský režim tlaku, ktorý nemožno ustáť. Vojenskému aj politickému.
Iba jediná symetria
Najprv k zdanlivej symetrii vzdušných útokov. Podľa západných zdrojov sa dronová vojna vedie z oboch strán s porovnateľnou intenzitou. Pokiaľ to tak skutočne je, ide o jedinú symetriu v celom konflikte. Všade inde má Rusko násobnú prevahu či výhodu.
Vo vzdušnej vojne má prevahu v raketových útokoch aj v protivzdušnej obrane, o ktorú Ukrajina po vyčerpaní disponibilných zásob patriotov prišla. Ani ruská protivzdušná obrana nie je nepriepustná, najmä voči dronom, ale dosť toho zachytí. To vedie k tomu, že Ukrajinci strácajú podstatne viac ako Rusi.
Podľa ukrajinských údajov overených OSN dosiahol počet civilných obetí za prvých sedem mesiacov tohto roka okolo dvetisíc mŕtvych a jedenásťtisíc zranených. Je to takmer o polovicu viac ako vlani a dokonca dvojnásobok oproti roku 2024. Rusko odkladá rukavičky. Aj jeho vlastné civilné obete rastú, ale podľa všetkých dostupných odhadov zostávajú násobne nižšie ako ukrajinské.
Zvláštnou kapitolou sú prístavy. Ukrajina v auguste poškodila dôležitý čiernomorský prístav Novorossijsk, čo Rusku komplikuje export. Ale sama je na tom horšie. Rusko viac-menej uzavrelo prístup do Odesy a ďalších ukrajinských prístavov, čím ju odrezáva od námorného obchodu a prakticky mení na vnútrozemský štát. Takto Rusi uzatvárajú ukrajinské exporty obilia po mori aj prísun vojenského materiálu. Ukrajine síce zostáva ešte železnica, ale aj tú Rusko ničí.
Mohlo by Vás zaujímať
Zelenskyj spúšťa boj o voliča, posúva sa k extrému
Bojuje sa najmä o Donbas
Hlavný boj sa však vedie na Donbase a ďalších miestach stretu oboch armád. Rusko metodicky postupuje. Pomaly, ale isto. Z Donbasu ovládlo zhruba štyri pätiny územia, ale aj po dobytí Pokrovska má stále pred sebou niekoľko dôležitých „pevností“, medzi nimi Kramatorsk a Sloviansk. Tie zatiaľ Ukrajina drží a ešte pravdepodobne mesiace držať bude. Aj keď za cenu veľkých strát.
O vojenských stratách sa dá povedať asi len to, že v súhrne sa už budú pohybovať rádovo v miliónoch a že aj vojakov Ukrajinci strácajú viac ako Rusi. Obe strany smutné čísla dôsledne utajujú.
Určitým ukazovateľom môžu byť údaje o výmenách tiel padlých. Pri troch tohtoročných výmenách od februára do augusta vrátilo Rusko Ukrajine 1 762 tiel, zatiaľ čo Ukrajina Rusku 90 tiel.
To, samozrejme, neznamená, že by ukrajinské straty boli proti ruským dvadsaťnásobné. Nepomer je spôsobený aj tým, že ustupujúca Ukrajina zanecháva svojich padlých už na stratenom území, zatiaľ čo ruskí padlí bojovníci väčšinou zostávajú na území postupujúceho Ruska.
Čísla iba ukazujú na to, že Rusi postupujú a vzhľadom na prevahu v palebnej sile ich umiera menej ako Ukrajincov. Aj preto sa dnes Kyjev pokúša nahnať na front každého, kto je v dosahu ukrajinských úradov.
Ukrajina sa s Ruskom dostala do opotrebovávacej vojny, ktorú nutne krok po kroku prehráva. Počiatočná prevaha Ruska v ľudských, vo vojenských a v ekonomických schopnostiach sa s výnimkou dronového súperenia iba zväčšuje. Ale len drony nemôžu obrátiť asymetriu, ktorá je všade inde.
Mohlo by Vás zaujímať
Ukrajina stráca Donbas aj Poľsko
Kto má väčšie vnútorné rozpory
A potom je tu domáca situácia: podpora režimu. Aj tu je na tom Kyjev podstatne horšie. Aj Putin čelí určitej domácej nespokojnosti s tým, ako sa vojna „vlečie“ a obyvateľstvu komplikuje život. Aká veľká je táto nespokojnosť, ukážu septembrové parlamentné voľby.
To, že ruské úrady v lete zakázali liberálnu stranu Jabloko, ktorú doteraz za hrozbu nepovažovali, pretože sa za posledných dvadsať rokov nedokázala do parlamentu ani dostať, svedčí o rastúcej nervozite režimu. Ale nič nenasvedčuje tomu, že by Putinova vláda bola doma akokoľvek ohrozená. Rozsiahle čistky v bezpečnostných štruktúrach likvidovali korupciu, nie mocenskú alternatívu.
Zelenskyj je v podstatne zložitejšej situácii. Niežeby musel čeliť tlaku demokratickej opozície, na demokraciu sa dnes už na Ukrajine nehrajú. Prezidentské voľby odložili na neurčito a kritizovať vojnu je dnes v Kyjeve rovnako nebezpečné ako v Moskve.
Kde sú teda Zelenského problémy? Zatiaľ menší, ale dlhodobo vážnejší problém spočíva v strate dôvery ukrajinského obyvateľstva. Neveria mu a prestávajú veriť v zmysluplnosť ďalšej vojny. V tejto súvislosti silnie odpor tých, čo sa nechcú dať nahnať na front. Aj preto Zelenskyj bráni voľbám s tým, že by „rozštiepili spoločnosť“.
Ukrajinský prezident však musí predovšetkým neustále zlaďovať potreby miestnej korupčnej oligarchie, ktorej je hlavou a bez ktorej sa na Ukrajine nedá vládnuť, so záujmami západných podporovateľov, z ktorých vôle je ešte stále vo svojej funkcii.
Mohlo by Vás zaujímať
Čaká ukrajinského prezidenta impeachment? Jeho bývalá hovorkyňa je o tom presvedčená
Pokračovanie vo vojne a korupcia
Západ dnes na Ukrajine sleduje jeden hlavný záujem – pokračovať vo vojne. Ten vierohodne garantuje Zelenskyj, lebo hneď ako sa vojna skončí, končí sa aj jeho hrdinská rola a zmení sa na vyhnanca prenasledovaného za korupciu a ďalšie zločiny.
S týmto hlavným záujmom súvisí ďalší dôležitý cieľ, a tým je obmedziť odkláňanie západných peňazí od vojnových potrieb do súkromných vreciek. To už Zelenskyj zaručiť nemôže. Na úrovni spoločnosti tento cieľ strážia Západom financované mimovládky a médiá, na úrovni štátneho aparátu Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a špeciálna prokuratúra, vytrénované a financované Západom na stráženie peňazí.
Keď sa minulý rok pokúsil tieto úrady ovládnuť šéf prezidentskej kancelárie a fakticky druhý muž režimu Andrij Jermak, zle pochodil. Zelenskyj mal vzápätí proti sebe mimovládne organizácie, médiá, Európsku komisiu, francúzskeho prezidenta, nemeckého kancelára a ďalších.
Jermak o pár mesiacov neskôr skončil, keď ho protikorupčné úrady obvinili z podvodov v ukrajinskej energetike. Všetko údajne organizoval prezidentov kamarát a podnikateľ Timur Mindič, ktorého zlatý záchod sa stal symbolom Zelenského vládnutia. Zatiaľ čo si Jermak musel začať zháňať peniaze na kauciu, Mindič utiekol do Izraela.
Mohlo by Vás zaujímať
Ako sa nám tá Európa zbližuje
Kauzy na pokračovanie
Pred týždňom musela skončiť aj Jermakova zástupkyňa Iryna Mudra. Začínala ako právnička vo veľkých bankách, kde sa zrejme naučila, ako prať špinavé peniaze.
Začiatkom vojny prešla na miesto námestníčky ministra spravodlivosti. Tu sa zviditeľnila lovom ruských aktív v západných štátoch a neoficiálne „telefónnou justíciou“, teda telefonátmi sudcom so zadaním rozsudkov.
Jej zručnosti ju vyniesli až k vrcholu mocenskej hierarchie, pričom ukrajinský židovský web ju nedávno oslavoval ako „druhého najvyššie postaveného židovského predstaviteľa v ukrajinskej vláde po prezidentovi Zelenskom“.
Zelenskyj sa však s Mudrou musel rozlúčiť krátko po tom, ako ju NABU na základe rozsiahlych odpočúvaní a domovej prehliadky obvinil z prania špinavých peňazí. Konkrétne išlo údajne o niekoľko miliónov dolárov, ktoré korupčníci potrebovali na kauciu pre bývalého ministra energetiky a Mindičovho kumpána Hermana Haluščenka. Ten tiež vtedy z Ukrajiny utekal, ale chytili ho na hraniciach. Budú teraz zháňať peniaze na kauciu aj pre Mudru? Alebo uteká ako Mindič do Izraela?
Mohlo by Vás zaujímať
Vyhodil Zelenskyj obľúbeného ministra, lebo sa obával vplyvu Thielovho Palantiru?
Zelenskému sa ťažko vládne, keď mu jeho najbližších likviduje protikorupčný úrad. Aby toho nebolo málo, je tu ešte bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov, ktorý začiatkom júla vo vláde skončil.
Ovenčený úspechmi v dronovej vojne dnes obchádza ukrajinské i západné médiá, kde hovorí, že na Ukrajine vládne systémová korupcia, že vojna sa nevyvíja dobre a že ukrajinská demokracia potrebuje prezidentské voľby.
O korupcii musí niečo vedieť, posledných sedem rokov strávil vo vysokých ukrajinských funkciách. Z ministerstva obrany vie dosť aj o ukrajinskej vojenskej kondícii a prezidentské voľby ho môžu zaujímať z rýdzo osobných dôvodov. Jeho súčasné výpady by nedostávali taký mediálny priestor, pokiaľ by nemal krytie zo Západu. A vraj sa chystá na cestu do USA.
Zelenskyj tak vedie opotrebovávaciu vojnu na dvoch frontoch. S Ruskom o územie a zvrchovanosť a potom so Západom zastúpeným protikorupčnými úradmi o peniaze pre rodinu a kumpánov. Ani jednu nemôže vyhrať a len čo začne prehrávať jednu, prehrá aj druhú. Čím skôr, tým lepšie. Pre Ukrajinu aj pre Európu.
