Samozrejme, nejde o dôkaz, že západné obavy z umelej inteligencie vyvolala Čína. No zdá sa, že cieľ aktérov je zrejmý – rozdúchať už existujúce výhrady a obavy. Takéto operácie zriedka potrebujú vymýšľať dôvody na nespokojnosť od nuly. Najúčinnejšie sú vtedy, keď využívajú skutočné konflikty. Ich prístup možno analyzovať na troch úrovniach.

Ako táto stratégia funguje

Prvou rovinou sú samotné dôkazy od spoločnosti OpenAI. Účty podľa nej generovali obsah tvrdiaci, že dátové centrá umelej inteligencie zvyšujú ceny elektrickej energie. Texty a obrázky mali za cieľ vytvoriť dojem, že bežné rodiny platia účet za energetické nároky veľkých technologických spoločností. Tento naratív je politicky účinný, pretože za zakladá na realite.

Dátové centrá vyžadujú elektrinu, chladenie, pozemky, prenosové siete a kapitál. Medzinárodná energetická agentúra vo svojej správe z apríla 2025 uvádza, že dopyt dátových centier po elektrickej energii výrazne stúpa a že umelá inteligencia tento trend urýchľuje.

Avšak myšlienkový skok od otázok typu „ako by mali byť dátové centrá pripojené k elektrickej sieti“ k zvyšovaniu cien elektriny je príliš veľký. Aktéri jednoducho presunuli dôraz tam, kde im vyhovoval, a v boji proti umelej inteligencii v USA odignorovali komplexnosť problematiky.

Druhou úrovňou je otázka „cui bono“. Komu prospieva, ak sa Západ stiahne z oblasti umelej inteligencie? Spomalenie amerického vývoja umelej inteligencie by bolo strategicky cenné pre Čínu. Čínska vláda sa už roky usiluje o globálne vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie. V roku 2017 čínska Štátna rada zverejnila rozvojový plán, ktorého cieľom je urobiť z krajiny do roku 2030 vedúce globálne centrum inovácií v oblasti umelej inteligencie.

Umelá inteligencia pritom nie je len kombináciou hardvéru a softvéru. Je to priemyselný základ. Kto ovláda umelú inteligenciu, ovláda dátové centrá, výrobu polovodičov, elektrické siete, cloudovú infraštruktúru, toky dát, vojenské aplikácie, výskum a v neposlednom rade aj produktivitu výroby.

Ak sa v Spojených štátoch zastaví udeľovanie povolení na výstavbu dátových centier, ceny elektrickej energie sa stanú politicky výbušnou témou, miestne protesty sa vystupňujú a dátové centrá sa stanú predvolebnou témou, Čína získa potrebný čas. Nemusí úplne zastaviť americkú umelú inteligenciu. Stačí, ak modely svojich konkurentov spraví drahšími, pomalšími a spoločensky kontroverznejšími.

Tretia úroveň pozostáva z historických paralel. Prípady nie sú identické, ale odhaľujú opakujúcu sa metódu. Kto sa ju snaží pochopiť, musí sa vrátiť do Nemecka v období studenej vojny a preskúmať mierové a protijadrové hnutia, ako aj časopis Konkret.

Ten vznikol z časopisu Studentenkurier, ktorý v roku 1955 založil novinár a vydavateľ Klaus Rainer Röhl spolu s ďalšími aktérmi na základe rozhodnutia Ústrednej rady Slobodnej nemeckej mládeže, pričom bol z veľkej časti financovaný z východného Nemecka. Röhl neskôr hovoril o tom, že dostával pokyny od funkcionárov Komunistickej strany Nemecka.

V 70. rokoch sa tak v Nemecku šíril čoraz iracionálnejší strach z jadrovej energie. A východný blok prispel k jeho rozdúchavaniu. Aj v tomto prípade propaganda využila existujúcu neistotu. Spomienka na atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki bola ešte stále živá.

Jadrová energia pritom nie je ani bezriziková, ani neškodná, no dá sa bezpečne riadiť. Nejasnosť a pocit ohrozenia medzi obyvateľstvom však nahrávali do karát odporcom jadrovej energie.

Východný blok využil svoj vplyv na mierové a ekologické hnutia v Západnom Nemecku, aby umocnil existujúce obavy z jadrovej vojny, zo zbrojenia a z technológií. Tento kontrast sa stal obzvlášť zreteľným po zjednotení Nemecka. Vo východných spolkových krajinách, ktoré kedysi tvorili Východné Nemecko, neexistoval žiadny významný strach z jadrovej energie ani odpor voči nej.

Propaganda strachu

Rovnaký vzorec sa objavil aj v operácii Infektion, dezinformačnej kampani, v rámci ktorej sovietske spravodajské služby šírili falošné tvrdenie, že AIDS vznikol v americkom laboratóriu biologických zbraní. Opäť sa skutočný strach z chorôb, výskumu a vojenskej technológie premenil na protiamerický naratív.

Ruské štátne médiá neskôr zosilňovali aj obavy z genetického inžinierstva v poľnohospodárstve. Opakovane sa objavovali podozrenia, že Rusko využilo západné environmentálne argumenty proti frakovaniu [technika ťažby plynu a ropy, pozn. red.] na diskreditáciu energetických projektov, ktoré by mohli znížiť závislosť Európy od ruského plynu.

Nie každá kritika pokročilých technológií prichádza zo zahraničia. No práve vďaka tomu si strategický protivník nemusí vymýšľať každý strach, ale môže len zosilňovať spoločenské obavy a zvyšovať nedôveru aj politické náklady projektov.

Prečo je umelá inteligencia zraniteľná

Umelá inteligencia ponúka na takéto taktiky živnú pôdu. Táto technológia sľubuje vyššiu produktivitu, pokrok vo výskume, nové formy medicíny, vojenskú silu a rýchlejší priemyselný rozvoj.

Zároveň však vyvoláva obavy, ktoré v západných spoločnostiach silno rezonujú: strata pracovných miest, sledovanie, dezinformácie, autorské práva, koncentrácia moci, ceny elektrickej energie a poškodzovanie životného prostredia. Tieto obavy sa dajú spojiť do silného príbehu.

Výsledným posolstvom je, že umelá inteligencia prospieva korporáciám, škodí občanom a ohrozuje demokraciu. Protistratégia preto musí ísť ďalej než len odhaľovanie jednotlivých kampaní. Označiť niečo za čínsku propagandu nestačí. Kritici takéto tvrdenia rýchlo odmietnu ako konšpiračné teórie. Najlepšou stratégiou je transparentnosť.

Vlády a spoločnosti musia zverejniť, koľko elektrickej energie spotrebujú dátové centrá, odkiaľ táto elektrická energia pochádza, aké náklady s tým súvisia a komu to na miestnej úrovni prináša úžitok. Druhým prvkom je zmena naratívu týkajúceho sa energie. Umelá inteligencia potrebuje energiu. To sa nesmie zamlčovať. Avšak vyššia spotreba energie automaticky neznamená morálne zlyhanie. A dokonca nemusí znamenať ani drahšiu elektrinu – ak sa dostatočne rýchlo a rozumne zvyšuje aj ponuka.

Pokrok je poháňaný energiou

Naopak, každý významný technologický pokrok v histórii bol poháňaný energiou a v konečnom dôsledku zvýšil efektívnosť. Parný stroj, elektrifikácia, chemický priemysel, železnice, počítače, internet a moderná medicína – to všetko si vyžadovalo viac energie, pričom zároveň umožňovalo jej efektívnejšie využívanie.

Jedným z príkladov je automobil. Niektoré autá dnes bežne prejdú 100 kilometrov na štyri litre paliva. Spotrebúvajú ho výrazne menej ako ich predchodcovia zo 70. rokov, pričom ponúkajú oveľa vyšší výkon, bezpečnosť a komfort. Chladnička z 50. rokov zase spotrebovala šesť- až desaťnásobne viac energie ako moderný spotrebič.

Existuje teda veľmi silný predpoklad, že umelá inteligencia sa stane v budúcnosti efektívnejšou vďaka rozvoju technológií, ktoré boli doteraz mimo dosahu. Hoci zrejme sama nepostaví fúzny reaktor, ako radi tvrdia niektorí jej zástancovia, mohla by pomôcť prekonať kľúčovú prekážku, ktorá brzdí jadrovú fúziu už desaťročia: prepojenie fyziky, materiálových vied, riadenia v reálnom čase a priemyselného škálovania. Výskum v tejto oblasti už prebieha.

Éra umelej inteligencie je tu. Či to Západ chce, alebo nie

Skutočnou protistratégiou Západu je preto prestať prezentovať AI ako niečo, čo sa ľuďom vnucuje. Alternatívou k západnej umelej inteligencii totiž nie je svet bez umelej inteligencie. Je ňou zahraničná umelá inteligencia. Ak Spojené štáty a Európa pre obavy spomalia, táto technológia nezmizne. Bude sa vyvíjať inde.

Modely potom budú vytvárať mocní zvyšku sveta, budú stanovovať štandardy, kontrolovať infraštruktúru a formovať pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, slobody prejavu, sledovania a vojenského využitia.

To je slepá škvrna v mnohých západných debatách. K umelej inteligencii pristupujú tak, akoby ju morálne váhanie mohlo nejako nechať zmiznúť. Čína, iné autoritárske štáty a súkromné centrá moci mimo demokratickej kontroly však nebudú čakať, kým západné spoločnosti vyriešia svoje obavy.

Jej riziká treba brať vážne, no je dôležité pokračovať v rozvoji.

https://twitter.com/BTnewsroom/status/2091945196711731669

Kto bude kontrolovať umelú inteligenciu?

Ak by naratívy proti umelej inteligencii, ktoré pravdepodobne posilňujú aj čínski aktéri, uspeli, Čína by z toho mala jasný strategický prospech. História ponúka aj príklady geopolitických protivníkov, ktorí na podobné účely zosilňovali skutočné obavy Západu.

Protiopatrením je uznať skutočné problémy, odhaliť propagandu, v prípade potreby neideologicky rozširovať ponuku energie, budovať podporu miestnych komunít a vnímať umelú inteligenciu ako otázku slobody a suverenity.

Je nad slnko jasné, že umelá inteligencia so sebou prináša riziká. Ide však o to, kto bude túto technológiu vyvíjať, kontrolovať a stanovovať pravidlá.

Čo platí pre každý trh, platí aj pre umelú inteligenciu. Ak štát nastaví kvalitný regulačný rámec a v rámci pravidiel ponechá trhu voľnú ruku, obmedzené zdroje môžu smerovať tam, kde sa využijú najefektívnejšie. Dôležitá technológia tak dostane čo najväčší priestor na rozvoj bez toho, aby zostala bez primeranej kontroly.