Po tom, ako saleziáni nahlásili prípad do Ríma, vatikánske Dikastérium pre náuku viery nariadilo administratívny trestný proces. „Viedli ho traja cirkevní sudcovia pracujúci nezávisle od vedenia slovenskej provincie saleziánov,“ napísal don Lukáčik.
V júni 2026 doručili provincii rozsudok, ktorý je právoplatný a nadobudol účinnosť. Rehoľa na základe neho prijala trest.
Spomínaný salezián dostal doživotný zákaz vykonávať pastoráciu medzi deťmi a mládežou do 18 rokov a zároveň päťročný „očistný trest“ zákazu vysluhovať sviatosti – s výnimkou osobnej a komunitnej svätej omše bez účasti veriacich (okrem spolubratov).
Rehoľa mu v rozsudku uznala delikty „proti šiestemu prikázaniu s maloletou osobou“ a delikt „navádzania na hriech proti šiestemu prikázaniu Desatora v kontexte svätej spovede“.
Prípad sa neriešil na trestnoprávnej úrovni, pretože udanie voči nemu bolo podané až po dlhých rokoch. Skutky voči Ivone R. a ďalšie možné prípady z obdobia jeho pôsobenia v Novej Dubnici boli už v tom čase premlčané.
Obvinenia z mladosti
Štandard sa rozprával s ľuďmi (a tiež s ich deťmi), ktorí so spomínaným rehoľníkom boli v intenzívnom osobnom kontakte počas jeho pôsobenia v Šamoríne či v Trnave. Tam pôsobil v období, keď ho rehoľa vzhľadom na staršie obvinenia stiahla z pastorácie. Nikto zo svedkov, s ktorými sa rozprával reportér Štandardu, na ňom nepostrehol žiadne nevhodné správanie.
Salezián má pritom povesť veľmi obľúbeného medzi deťmi a mládežou, ako aj medzi študentmi na cirkevných školách, kde učil. Spomínajú naňho v dobrom. Mnohých preto informácia o jeho minulosti a najnovšie rozhodnutie cirkevnej autority šokovali.
Veľmi dobrú dlhoročnú skúsenosť s ním má aj mladá pani Mária, dnes už vydatá žena, ktorá ho však pozná od detských čias z táborov alebo neskôr ako animátorka. Spolupracovala s ním pri príprave birmovancov.
„Keď prišiel na tábor, jeho príchod bol svetlom pre celé prostredie. Pri ňom sme cítili, že kňaz môže byť veľmi prirodzený, obetavý, radostný a je s ním veľká zábava,“ spomína pani Mária. Jej svedectvo je vcelku reprezentatívne. V podobnom duchu o ňom hovoria mnohí ľudia, s ktorými sme sa rozprávali.
Rehoľník má dnes už vyše 60 rokov. Známe voči nemu sú iba obvinenia z Novej Dubnice, ktoré pochádzajú z obdobia jeho relatívnej mladosti.
Saleziánska provincia neodpovedala na otázku Štandardu, či sa v prípade klerika preverovalo aj jeho pôsobenie v ostatných rehoľných domoch po celom Slovensku.
Hlavnou charizmou rehole saleziánov, ktorú založil taliansky kňaz don Ján Bosco, je práve práca s deťmi a duchovná a charakterová formácia mládeže. Saleziánske rehoľné domy sú spravidla vyhľadávanými mládežníckymi centrami pre dorast zo širokého okolia. Rodičia týchto detí často považujú angažovanosť saleziánskych kňazov pri formovaní ich ratolestí za nenahraditeľnú – či už ide o stretnutia, tábory, prípravu na sviatosti, alebo futbalové kluby.
„Trest je zameraný nielen na nápravu minulého zla, ale aj na predchádzanie ďalším škodám v budúcnosti, a (...) obnovenie spravodlivosti si vyžaduje, aby Boží ľud dostal od cirkevnej autority uistenie a aby sa urobilo všetko, čo je v jej moci, na zaručenie toho, že vinný klerik nebude v postavení, v ktorom by mohol znova ublížiť maloletému,“ píše sa v dokumente o udelenom treste, pod ktorým je podpísaný don Peter Lukáčik.
Štandard sa telefonicky skontaktoval aj so spomínaným rehoľníkom. Nechcel nám však osobne poskytnúť svoje stanovisko a mediálnu komunikáciu v tejto veci ponechal výlučne na provinciálnych predstavených.
Vyjadrenie provincie saleziánov
Štandard na záver článku prináša pre úplnosť aj celé znenie vyjadrenia provincie saleziánov na Slovensku z 27. augusta 2026.
„Prípad konania člena saleziánskej rehole vnímame mimoriadne citlivo, pretože sa dotýka nášho hlavného poslania sprevádzať a vychovávať mladých ľudí. Od nahlásenia sme sa prípadom intenzívne zaoberali, obetiam sme verili a podľa toho aj konali. Vyjadrujeme úprimnú ľútosť nad týmto konaním.
V decembri 2021 sme prijali štyri nahlásenia na konanie člena rehole saleziánov, ktoré súviseli s jeho pôsobením vo farnosti Nová Dubnica v rokoch 1999 až 2002. Keďže sa nahlásenia týkali maloletých osôb, urýchlene sme prijali opatrenia a menovaný bol hneď stiahnutý z pastoračnej služby aj z kontaktu s maloletými.
Podľa noriem Kánonického práva a smerníc cirkvi sme začali takzvané predbežné zisťovanie. Rovnako sme boli súčinní s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sa prípadmi zaoberali. Počas celého obdobia sme boli v aktívnom kontakte s obeťami.
Zisťovanie bolo ukončené do troch mesiacov, tak ako stanovujú pravidlá, a materiály boli zaslané predstaveným do Ríma. Následne Dikastérium pre náuku viery nariadilo administratívny trestný proces, ktorý viedli traja cirkevní sudcovia pracujúci nezávisle od vedenia slovenskej provincie saleziánov.
V júni 2026 bol provincii doručený rozsudok, ktorý je právoplatný a nadobudol účinnosť. Menovaný nebude ďalej pracovať s maloletými osobami. Najbližších päť rokov nebude vykonávať žiadnu pastoračnú činnosť plynúcu z kňazského svätenia. Považujeme za dôležité zdôrazniť, že cirkevné konanie a kanonický rozsudok nenahrádzajú konanie štátnych inštitúcií.“
