Médiá Zelenskému pripomenuli, že Ukrajinci už mesiac protestujú za to, aby úrady vypočuli ich základné požiadavky. Hoci demonštrácie utíchli, požiadavky občanov podľa nich nezmizli. Preto požadujú otvorenú diskusiu vládnej moci s občanmi vo forme tlačovej besedy za účasti „nezávislých a kritických novinárov“.
„To sú tí, ktorí môžu klásť ostré a nepríjemné otázky o domácej politike, vládnych rozhodnutiach a požiadavkách vyslovených počas protestov,“ poznamenali. „Nežiadame o napodobňovanie dialógu, ale o skutočnú príležitosť byť vypočutí,“ vyzvali médiá Zelenského.
Úrad prezidenta dostal naposledy návrh petície 18. augusta, pričom Mokryk o jej neúspechu informoval už o dva dni so slovami, že podľa odpovede úradov „petícia nespĺňa stanovené požiadavky, a preto nebude zverejnená“.
Novú petíciu predložila Anna Valerijivna Repinová, pričom úrad ju zaregistroval a je otvorená do 28. novembra. K 28. augustu nazbierala už okolo 7-tisíc z požadovaných 25-tisíc podpisov.
Médiá vo vojne
V ukrajinskom verejnom priestore, ktorý je dlhodobo poznačený korupciou a netransparentnosťou, sa mediálne spoločnosti vnímajú veľmi citlivo. Viaceré médiá, najmä z televízneho sektora, však prijali záväzok boja proti ruským dezinformáciám a zaradili svoje vysielanie a zjednotili ho do nepretržitého spoločného spravodajského bloku Jedyni novyny (známe aj ako Telemaratón).
Dekrét z marca 2022 bol zase súčasťou Zelenského snáh o zablokovanie hlasov, ktoré jeho administratíva považovala za „proruské“. Porátal sa však aj s politickými protivníkmi. Jeho predchodca Petro Porošenko sa stal terčom vyšetrovania za vlastizradu a naňho napojený Kanál 5 bol na začiatku vojny vypnutý.
V roku 2024 odstúpil od tvorby telemaratónu portál Suspilne. V tom istom čase investigatívny web Bihus.Info čelil nelegálnemu odpočúvaniu a nahrávaniu skrytými kamerami zo strany ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).
Tá tiež viedla sériu vyšetrovaní voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu (UPC-MP), ktorej hierarchov označila za „agentov FSB (ruská tajná služba, poznámka redakcie) v sutanách“. Cirkevní hodnostári vtedy oponovali, že ich cirkev je autokefálna (nepodriadená Moskve) a že ide o zásadné narušenie slobody náboženského vyznania.
Zo zoznamu médií, ktoré režimu odolávali, vystupuje v poslednom čase do popredia najmä Slidstvo.Info (v preklade Investigatíva), ktoré vypracovalo rozsiahlu reportáž o rodinnom príslušníkovi šéfa Štátneho vyšetrovacieho úradu (DBR) Olexija Suchačova.
Jeho brat Olexandr podľa tohto portálu nakúpil v meste Charkov 143 bytov hlboko pod ich trhovou cenou – za približne 800 až 1 550 eur za kus (nie za štvorcový meter).
Okresný súd v Kyjeve však investigatívu zastavil s tým, že by jej zverejnenie predstavovalo nezvratné poškodenie dobrého mena. Správu tak nakoniec zverejnilo namiesto Slidstva niekoľko konkurenčných portálov.
Protikorupčný súboj
Na investigatíve sa podieľalo aj Centrum protikorupčnej činnosti (AntAC). Jednu z jeho členiek súd Pečerského okresu dokonca priamo menoval, keď „zakázal Aline Stryžakovej a portálu Slidstvo.Info zverejnenie“ danej reportáže, poznamenal ďalší spoluautor Maxym Savčuk s tým, že preňho osobne ani pre ostatné médiá tento zákaz neplatí.
AntAC sa teší určitej popularite najmä odvtedy, čo jeho zakladateľ Vitalij Šabunin čelil trestnému stíhaniu za údajné vyhýbanie sa vojenskej službe a podvod. Aktivista však pre denník Financial Times vlani v júli vysvetlil, že išlo len o zastrašovanie a že DBR voči nemu nepredložil v podstate žiadne dôkazy.
Centrum vo svojej najnovšej správe poukázalo aj na SBU, ktorá sa podľa posledných informácií zo Ševčenkivského okresného súdu v Kyjeve snažila dostať k podnetom, ktoré podali vyšetrovatelia Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NABU).
Ten v súčinnosti so Špeciálnou protikorupčnou prokuratúrou (SAP) a Vrchným protikorupčným súdom (VAKS) dlhodobo funguje nezávisle od záujmov domácich ukrajinských oligarchov. Agenti bezpečnostnej služby, ktorá podlieha prezidentovi, sa preto podľa zástupkyne výkonného riaditeľa AntAC Oleny Ščerbanovej pokúšajú získať informácie o vyšetrovaní NABU.
„SBU by mohli poskytnúť prehľad o tom, proti komu vedú protikorupčné orgány vyšetrovanie a kde vyšetrovatelia plánujú vykonať domové prehliadky,“ poznamenala v tlačovej správe. „Ak SBU získa prístup k informáciám o pripravovaných prehliadkach NABU, osoby, proti ktorým prebieha vyšetrovanie, by mohli byť vopred varované a mali by čas vymazať údaje zo svojich telefónov a zničiť dôkazy,“ varovala Šabuninova pravá ruka.
Dodala, že „po sérii odhalení týkajúcich sa osôb blízkych Zelenskému sa to javí ako pokus chrániť sa pred ďalšími ‚prekvapeniami‘ zo strany NABU“. V dôsledku toho by podľa nej mohli byť ohrozené „desiatky vyšetrovaní a verejnosť už možno nikdy neuvidí ďalšie odhalenie súvisiace s kauzou Midas“.
Vojna na pozadí vojny
Nie sú to však iba médiá, ktoré zápasia o svoju nezávislosť. Tichá vojna inštitúcií prebieha najneskôr od minulého leta aj priamo medzi SBU a NABU.
Krátko predtým, ako Zelenskyj podpísal zákon, ktorý fakticky podriadil NABU aj SAP generálnej prokuratúre, prehľadali agenti bezpečnostnej služby priestory konkurenčných vyšetrovateľov. Dvoch dokonca zadržali pre údajné podozrenie zo spolupráce s Ruskom.
SBU sa pritom pôvodne v očiach Ukrajincov zapísala pozitívne. V roku 2000 objavili jej príslušníci bezhlavé telo zakladateľa Ukrajinskej pravdy Heorhija Gongadzeho v lesoch blízko obce Tarašča pri Kyjeve. O niekoľko dní po šokujúcom objave zverejnil bývalý telesný strážca prezidenta Leonida Kučmu sériu kaziet, ktoré dokazovali rozsiahlu korupciu a sledovanie opozície.
Práve bezpečnostná služba vyšetrovala Gongadzeho smrť a priviedla vyšetrovateľov k ľuďom blízkym druhému prezidentovi Ukrajiny. Tento kazetový škandál, dnes známy aj ako Kučmagate, viedol o štyri roky neskôr k Oranžovej revolúcii, ktorá vyniesla do prezidentského kresla proreformného Viktora Juščenka.
V súčasnosti však SBU podľa jej kritikov pôsobí ako päsť, ktorú Zelenskyj používa proti politickým oponentom – podobne ako Kučma a jeho ideový nástupca Viktor Janukovyč využívali bývalú agentúru Berkut.
Podriadenie protikorupčných úradov generálnemu prokurátorovi, ktorý je nominantom prezidenta, nakoniec po tlaku občanov aj zahraničných spojencov Zelenskému nevyšlo. A NABU a SAP na tento pokus tvrdo odpovedali.
V rámci kauzy Midas odhalili vlani v novembri spreneveru za takmer 90 miliónov eur v štátnom jadrovom podniku Enerhoatom. Zadržali však iba jediného člena zločineckej skupiny, exministra energetiky Hermana Haluščenka.
Po tejto známej kauze však v rámci operácie Dynastia zadržali aj vtedajšieho šéfa Zelenského kancelárie Andrija Jermaka, ktorý pri výstavbe chatového mestečka pri Kyjeve údajne „vypral“ približne deväť miliónov eur.
Jermakov nástupca a donedávna úspešný šéf vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov však podľa Ukrajinskej pravdy takisto nie je úplne čistý. Jeho pravá ruka Iryna Mudrová bola údajne dôležitou súčasťou separátnej zločineckej skupiny, ktorá legalizovala takmer 2,9 milióna eur, aby zaplatila kauciu za Haluščenka.
Kauza Forrest Gump obsahuje nahrávku, na ktorej Mudrová telefonuje s Timurom Mindičom (oligarchom, ktorý ušiel pred vyšetrovaním do Izraela) – ten navrhol výber čerstvo legalizovaných prostriedkov zo štátnej banky Sense Bank. „Som s Kyrylom Olexandrovičom (Budanovom),“ reagovala druhá žena prezidentskej kancelárie.
Už 29. júna bola kaucia za bývalého ministra uhradená.
Okrem Mudrovej sú v kauze zapletení aj poslanec za zakázanú proruskú stranu OPZŽ Vadym Stolar – Budanovov kontakt v parlamente – a odsúdený exposlanec Maxym Mykytas. Všetci okrem Budanova sú podľa NABU dokázateľne na nahrávkach. Mykytas bol u Mudrovej doma, keď k nej prišli agenti NABU na domovú prehliadku.
Exveliteľ HUR vyšetrovanie komentoval slovami: „Nech súd zistí, kto je na tých záznamoch nahratý.“
Ukrajinské investigatívne médiá to tak nemajú ľahké, keď musia prenikať do tohto korupčného ovzdušia, ktoré sa naprieč vládami zjavne až tak nemení a vyvoláva tvrdé spory medzi inštitúciami. Niet divu, že volajú po väčšej transparentnosti. Zatiaľ poslednú petíciu za svoj prístup na tlačovú besedu zverejnili na prezidentskom portáli, čo znamená, že môže zbierať podpisy.
Ak by sa jej podarilo uspieť, nemožno vylúčiť, že sa novinári už čoskoro začnú pýtať na korupciu priamo Zelenského – a o niečo hlasnejšie než doteraz.
