Neboli to však iba ekonomické dôvody. Rovnako môžeme povedať, že ide o etický variant stravovania. Pre mnohých z mladej generácie je zabíjanie zvierat eticky neprípustné. Malo teda ísť nielen o módnu vlnu, ale o víťazstvo ducha nad zmyslami, keď sa človek rozhodne pre lepší variant.

Nakoniec aspoň podľa akciového kurzu zvíťazili pôžitkári. Aj keď na začiatku nevyzerala situácia tak jednoznačne ako dnes.

Od burzovej rakety k reverse splitu

Beyond Meat vstúpil na burzu 2. mája 2019 na Nasdaqu pod tickerom BYND. Prvotný úpis bol nacenený na 25 dolárov za akciu a firma pri ňom získala približne 252 miliónov dolárov čistého kapitálu. O akcie bol raketový záujem.

Vrchol prišiel v júli, keď akcia dosiahla svoj vrchol 240 dolárov. Prvé dva roky to vyzeralo nádejne, aj čo sa týka fundamentov. O sedem rokov neskôr prišiel reverse split 1 : 30 [operácia, pri ktorej firma zníži počet svojich akcií a primerane zvýši cenu jednej akcie, pozn. red.], aby akcie vôbec spĺňali podmienky Nasdaqu. Od svojho vrcholu stratili prakticky všetku hodnotu.

Z 298 miliónov dolárov v roku 2019 sa tržby iba počas dvoch rokov dostali na takmer 465 miliónov dolárov. To predstavovalo rast o zhruba 56 percent. Investori tak cítili potenciál, pretože stovky miliónov sú stále veľmi malé sústo z koláča trhu s hovädzím mäsom. Aby však Beyond Meat ospravedlnil vtedajšie vysoké očakávania investorov, musel sa rýchlo vydať smerom k miliardovým tržbám. Namiesto toho prišlo čosi iné.

Rok 2022 bol zlomom. Tržby nerástli a dokonca medziročne poklesli o 9,9 percenta na 418 miliónov dolárov. Vedenie spoločnosti pokles vysvetľovalo okrem iného zložitým obdobím spojeným s doznievajúcou pandemickou krízou.

Lenže postupom času sa ukázalo, že nejde o prechodný covidový výkyv. Problém bol hlbší. Odvtedy tržby pravidelne klesajú. Tento rok by mala mať spoločnosť tržby na úrovni 246 miliónov dolárov, teda menej, ako keď vstupovala v roku 2019 na akciový trh. Keď sa zohľadní inflácia, tak hospodársky výsledok je ešte žalostnejší. Kde sa mohla stať chyba?

Keď zákazník povie nie

Chyba nebola jedna. Ako však ukazujú čísla, firme sa síce podarilo vďaka mediálnemu záujmu rýchlo dostať do povedomia spotrebiteľov a prinútiť ich, aby si jej výrobky vyskúšali, tovar ich však nepresvedčil na pravidelný nákup. Prvé ochutnanie neviedlo k trvalej zmene stravovacích návykov. Investičná téza o rýchlom nahradení sa začala rozpadať.

Druhým aspektom bola cena výrobku. Náhradné mäso zostávalo stále drahé v porovnaní s originálom. Cena hovädzieho rastie, ale nie natoľko, aby ľudia začali kupovať umelé mäso. Sama spoločnosť priznala, že cena jej produktov bola pre mnohých zákazníkov problematická. Vinou toho sa spoločnosť dostala do zostupnej špirály.

Vedenie vystavalo výrobné kapacity a počítalo s rastom produkcie. Ten nenastal. Naopak, zdvihli sa náklady na nevyužité výrobné kapacity. Z toho dôvodu sa marže firmy topili ako sneh na jar.

A tretí, možno najdôležitejší aspekt nám ukazuje rok 2025, keď predaj chladených rastlinných alternatív mäsa v USA medziročne klesol o 17,2 percenta. Nešlo teda iba o to, že firma Beyond Meat urobila niečo zle, ale celý sektor umelého mäsa si v USA nezískal svojich zákazníkov.

Paradoxom navyše bolo, že vo výsledku táto náhrada mäsa nie je taká zdravá, ako sa očakávalo. Človek, ktorý naozaj chce žiť zdravo, si radšej kúpi fazuľu a šošovicu a nepotrebuje ich jesť ako imitáciu mäsa.

Znamená to, že celý koncept umelého mäsa skončil a pomaly smeruje k svojmu zániku? Nie je to až také jednoznačné, ako by sa podľa amerických čísel mohlo zdať. V Európe prekvapivo tento trh rastie. Napríklad vo Francúzsku vzrástla v roku 2025 hodnota maloobchodného predaja náhradných potravín medziročne o 11 percent – z približne 513 na 572 miliónov eur. V Európe tak sektor prekvapivo rastie.

Proteín prežil burger

V poslednom čase sa objavuje nový trend, ktorý nám umožňuje pochopiť, prečo sa nakoniec imitácia mäsa neuchytila. Rastú predaje proteínových mliečnych nápojov, srvátkových proteínov, jogurtov s vysokým obsahom bielkovín aj ďalších potravín, ktoré stavajú svoj marketing práve na vysokom obsahu proteínu. Spotrebitelia teda neodmietli proteín. Naopak, chcú ho čoraz viac. Len sa ukazuje, že nepotrebujú, aby sa proteín vydával za mäso.

Na túto novú vlnu naskočilo aj vedenie spoločnosti Beyond Meat. Firma sa teraz prezentuje ako Beyond The Plant Protein Company a snaží sa rozšíriť ponuku aj mimo tradičných náhrad mäsa.

Začala napríklad predávať proteínový nápoj Beyond Immerse. Je to zaujímavý posun. Spoločnosť, ktorá sa stala symbolom revolúcie vegánskeho mäsa, sa dnes snaží svoj ďalší rast hľadať mimo samotných vegánskych burgerov.

Možno najlepším dôkazom problémov s umelým mäsom je tak skutočnosť, že ani samotný Beyond Meat už nechce byť iba výrobcom umelého mäsa.