Za najkonkrétnejší verejne známy dôkaz označuje správa vyšetrovateľov DNA stopu. Na náloži a drone sa podľa nich našlo niekoľko DNA stôp a najmenej jedna z nich sa podľa nemeckých médií zhodovala so stopou z podpaľačského útoku na logistické centrum DHL v Lipsku z 20. júla 2024.
Letisko v Lipsku slúži ako strategický dopravný uzol pre Severoatlantickú alianciu aj pre vojenský transport na Ukrajinu. Zároveň ide o najväčšie európske letecké centrum DHL.
Dobrindt na tlačovej konferencii uviedol, že pokus o útok zapadá do vzorca „ruských hybridných operácií“. Nemecká vláda preto podľa neho „dospela k záveru, že za hybridný útok v Lipsku zo 4. augusta je zodpovedné Rusko“.
Minister tiež povedal, že boli použité prvky, ako sú konfigurácia dronov, rôzne súčiastky, výbušniny a zapaľovacia technika, ktoré sú známe z iných hybridných operácií Ruska a z bojov na Ukrajine.
Zaistené dôkazy tiež svedčia o vysokej miere technickej odbornosti a značnom organizačnom úsilí pri plánovaní a uskutočnení operácie. „Konečné vykonanie pokusu o útok možno pripísať agentom nižšej úrovne,“ povedal Dobrindt. „Dovoľte mi ešte jasne zdôrazniť: Nie sme vo vojne, ale sme každodenným cieľom hybridných operácií,“ uviedol.
Nemecké opatrenia
Minister zahraničných vecí Johann Wadephul oznámil, že vláda v reakcii nariadi uzavrieť ruský konzulát v Bonne a ruské kultúrne centrum v Berlíne.
Okrem zatvorenia ruských inštitúcií Berlín podľa Wadephula navrhne zaradenie ďalších ruských osôb na sankčný zoznam Európskej únie a zvýši tlak na ruskú tieňovú flotilu.
Solidaritu s Nemeckom už vyjadrili predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte.
„Sme jednotní v našom odhodlaní postaviť sa proti ruskej agresii. Odradíme každého, kto sa pokúsi ohroziť našu slobodu a bezpečnosť,“ napísala šéfka EK na sieti X a dodala, že Európska únia pripravuje ďalšie sankcie proti Rusku.
Rutte uviedol, že pokusy Ruska zastrašiť západných spojencov, podkopať ich jednotu a ochotu podporovať Ukrajinu sú márne a skončia sa neúspechom. „Naša podpora Ukrajine je neochvejná, rovnako ako náš pevný záväzok voči kolektívnej obrane NATO,“ deklaroval.
Európska únia sa nenechá zastrašiť rastúcou sabotážnou kampaňou Moskvy, vyhlásila zasa šéfka európskej diplomacie po rokovaní ministrov obrany v Írsku. Kremeľ podľa Kaje Kallasovej stupňuje operácie proti spojencom Ukrajiny, pričom rastie riziko krviprelievania.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová oznámila, že Moskva na „protiruský krok“ Berlína odpovie. Podrobnosti neposkytla.
Predpoklady sa naplnili
Potvrdili sa tak úvahy z predchádzajúceho víkendu, že sa Nemecko chystá výrazne pritvrdiť voči Rusku. Kancelár Friedrich Merz podľa informácií servera Politico pripravoval oficiálne pripísanie zodpovednosti Moskve za pokusy o dronové útoky na letisku v Lipsku.
„Spolková vláda prinúti pôvodcov hybridných útokov zaplatiť cenu. Zaplatia za to,“ vyhlásil podľa Politica Merz.
Komentátori predpokladali rovnaké protiruské opatrenia, aké v utorok oznámil Berlín. V hre by však mali byť aj „tvrdšie kroky“, napríklad intenzívnejšie sankcie či „ešte rozsiahlejšie dodávky zbraní Ukrajine“.
Welt takýto pripravovaný obrat označil za „Zeitenwende 2.0 (Čas zlomu 2.0)“. Ide o odkaz na zásadnú zmenu nemeckej bezpečnostnej politiky, ktorú predchádzajúci kancelár Olaf Scholz vyhlásil po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
(tasr, dpa, reuters, politico, im)
