Otázniky však visia nad budúcnosťou spoločností zameraných na kalorické jedlá a sladkosti. Ich akcie strácajú hodnotu a v niektorých prípadoch dochádza aj k zatváraniu výrobných závodov.

Medzitým fenomén „healthmaxxingu“ [trend, pri ktorom sa ľudia snažia čo najviac zlepšiť svoje zdravie a kondíciu pomocou stravy, cvičenia či výživových doplnkov pozn. red.] rozdeľuje odborníkov. Niektorí v ňom vidia prejav prehnanej posadnutosti vlastným telom, iní vítanú zmenu stravovacích návykov.

Optimalizácia nášho stravovania

Zdravotné trendy prichádzajú a odchádzajú už desaťročia, ich počiatky siahajú v Spojených štátoch minimálne do 19. storočia. Vtedy reformátori zdravej výživy, ako napríklad John Harvey Kellogg z firmy Kellogg’s, ktorá vyrába cereálie, kombinovali vedecký výskum, nové technológie a eugenické presvedčenia, aby vyrábali potraviny, ktoré považovali za výživnejšie.

Dnes antikvariáty zapĺňajú kuchárske knihy propagujúce nízkotučné stravovanie, prerušované pôsty a výhody stravovania založeného iba na zemiakoch. Do úzadia zas išiel trend uvádzania kalórií a obsahu tuku v jedálnych lístkoch.

Kým však mnohé podobné trendy postupne zanikli, lieky na potlačenie chuti do jedla obsahujúce GLP-1, ktoré patria do širšej triedy liekov na báze peptidov, už ovplyvňujú zisky potravinárskych spoločností a očakáva sa, že ich používanie bude rásť.

Ich popularita súvisí so širšou obavou o zloženie potravín a ich výživovú hodnotu. Túžba optimalizovať stravovanie vychádza z politickej ľavice aj pravice.

Urobme Ameriku opäť zdravou

Na ľavej strane politického spektra sa kritika veľkých potravinárskych spoločností sústreďuje na to, ako využívajú vedu na vytváranie produktov, ktoré zámerne obchádzajú prirodzené mechanizmy tela regulujúce, koľko toho zjeme a aké potraviny nám chutia.

Pravica zas po spustení platformy Trumpovej administratívy „Make America Healthy Again“ kritizuje potravinársky priemysel za používanie chemikálií a prísad, ktoré sú podľa kritikov zdraviu škodlivé.

Rýchle zlepšenie účinnosti a cenovej dostupnosti liekov na báze GLP-1, ako sú Ozempic a Wegovy, znamená, že sa stali novou zbraňou v boji oboch strán proti nezdravému stravovaniu.

Odhaduje sa, že každý ôsmy Američan užíva peptid na chudnutie alebo liečbu ochorenia. V Británii lieky na chudnutie užíva viac ako 1,6 milióna ľudí a predpokladá sa, že tento počet porastie, keď sa na trh dostanú lacnejšie verzie.

Nutričné hriechy potravinárskych gigantov

Prieskumy medzi užívateľmi GLP-1 v USA a Spojenom kráľovstve už naznačujú, že konzumujú menej rýchleho občerstvenia a nezdravých potravín. Lieky tak nemenia iba výdavky bežných ľudí na jedlo, ale začínajú ovplyvňovať aj trh.

Napríklad gigant v oblasti zmrzliny, spoločnosť Magnum, zaznamenal v poslednom štvrťroku 2025 pokles tržieb a v júni 2026 patril medzi veľké európske spoločnosti, pri ktorých investori najviac stávkovali na pokles ich akcií.

Hodnota globálneho odvetvia zmrzliny dosahuje 115 miliárd dolárov a spoločnosť Magnum kontroluje pätinu tohto trhu, takže je v hre veľa. Investori pochybujú, ako sa zmrzlinám bude dariť v ére Ozempicu.

Dokonca aj spoločnosť McDonald’s zaznamenala mierny pokles svojej trhovej hodnoty a analytici varujú, že šírenie liekov na chudnutie by mohlo ovplyvniť dopyt.

Chipotle aj Nestlé už preto spravili produkty priamo pre užívateľov GLP-1 v obave, že ich doterajší zákazníci zmenia stravovacie návyky.

Pre potravinárske firmy však nemusí ísť iba o zlú správu. Podľa štúdií sa ľudia užívajúci lieky na chudnutie stále stravujú v reštauráciách častejšie než tí, ktorí ich neužívajú.

Pre niektoré reštaurácie tento trend v skutočnosti vytvára príležitosť ponúkať menšie porcie prispôsobené zníženému apetítu bez nutnosti znižovať ceny.

Pre siete rýchleho občerstvenia a výrobcov vysokokalorických, priemyselne spracovaných potravín – ktoré za posledné desaťročie kritizujú pre obavy z ich dosahu na zdravie čriev a hmotnosť – sa koncept zdravej výživy jednoducho nezhoduje s marketingom postaveným na pôžitkárstve.

Tento trend je čoraz ťažšie ignorovať. Spoločnosť JM Smucker utrpela v súvislosti s výrobkom Twinkies straty v hodnote miliárd, zatiaľ čo výrobca snackov Frito-Lay minulý rok zatvoril továrne a značka Magnum testuje rad produktov bohatých na bielkoviny, určených pre návštevníkov posilňovní.

Na sociálnych médiách influenceri súperia o to, kto dokáže vyrobiť najlepšiu nízkotučnú zmrzlinu s vysokým obsahom bielkovín. Zdá sa, že každý má vlastný recept na proteínové nápoje či guľôčky, ktoré sľubujú zasýtenie bez toho, aby narušili snahu schudnúť.

Kým niektorí investori ustupujú od odvetvia rýchleho občerstvenia, iní vidia príležitosť na rýchlo rastúcom trhu s alternatívnymi potravinami. Investície preto čoraz viac smerujú do potravín bohatých na bielkoviny.

Nástup generácie výživových doplnkov

Popri užívaní peptidových liekov rastie aj popularita výživových doplnkov. Od probiotík, ktoré majú údajne podporovať zdravie čriev, až po kombinácie vitamínov sľubujúce všetko od posilnenia imunity po zlepšenie duševného zdravia.

Suplementy majú slúžiť ako doplnok stravy, ale rýchlo len v Európe vytvorili trh v hodnote 18 miliárd dolárov s vlastnou skupinou odborníkov, výrobcov, predajcov a influencerov.

Doplnky dnes užíva približne 70 percent dospelých Európanov. K ich popularite prispieva starnutie populácie a snaha ľudí lepšie sa starať o svoje zdravie, ale aj zvýšený záujem o zdravý životný štýl po pandémii COVID-19.

Záujem je obzvlášť silný medzi mladšími generáciami, najmä generáciou Z. Vďaka nej vznikol trh s vitamínmi a ďalšími doplnkami vo forme želé cukríkov v hodnote takmer troch miliárd dolárov.

Rastúci záujem o alternatívnu a prírodnú medicínu však vyvoláva kontroverzie a opäť presahuje politické rozdelenie. Vidieť ho medzi ženami, ktoré majú pocit, že veda nedostatočne rozumie ich telu, ale aj medzi tými, ktorí odmietajú autoritárske kroky vedcov a politikov počas pandémie COVID-19.

Obe skupiny tvrdia, že veda stále úplne nerozumie tomu, čo ich telo potrebuje. Alternatívna medicína a doplnky stravy sú podľa nich prirodzenejšie a lepšie prispôsobené ľudskému telu než umelo vytvorené lieky alebo vysokospracované potraviny.

Súťaž o zdravšie označenie

V súvislosti s boomom doplnkov stravy výrobcovia potravín zistili, že ľudia venujú oveľa väčšiu pozornosť zloženiu potravín a vyhľadávajú produkty, ktoré sú bohaté na vitamíny a minerály a zároveň obsahujú málo chemikálií a prísad.

V snahe vyhovieť týmto požiadavkám firmy inovujú svoje výrobky. Častejšie využívajú rastlinné zložky ako náhradu za umelé prísady, ku ktorým sú spotrebitelia čoraz nedôverčivejší, a zároveň sa snažia zjednodušovať zloženie výrobkov.

Či už ide o hamburger, alebo zmrzlinu, starnúca populácia na jednej strane a mladší spotrebitelia dbajúci o zdravie na strane druhej chcú čoraz viac vedieť, čo ich potraviny obsahujú.

Podľa globálnej potravinárskej spoločnosti Glanbia sa prioritou stávajú „čisté etikety“. Teda výrobky s čo najmenším počtom zložiek a bez prídavných látok, ako aj vedecky overené ingrediencie.

Snaha urobiť tradičné pochúťky, ako sú čokoláda či zmrzlina, zdravšími však môže paradoxne vyžadovať použitie ďalších chemických látok, čo môže zákazníkov orientovaných na zdravú výživu odradiť. Výrobcovia sladkostí a rýchleho občerstvenia tak stoja pred dilemou.

Úspech prestížneho výrobcu čokolády Lindt však môže ponúknuť model pre budúcnosť. Spoločnosť zaznamenala nárast predaja prémiovej čokolády u užívateľov GLP-1 o 16,6 percenta v období do februára 2026 v porovnaní s 6,5 percenta u neužívateľov.

Ľudia možno jedia menej sladkostí, ale chuť dopriať si malú pochúťku nezmizla. Spoločnosti ako Magnum preto testujú verzie svojich výrobkov vo veľkosti jedného sústa. Dôraz kladú na kvalitu pred kvantitou v nádeji, že si tak získajú časť trhu.

Nezdravá posadnutosť alebo potrebný zásah?

Kritici fastfoodu vidia v rozšírení liekov GLP-1 a záujme o prírodné zložky šancu obmedziť spotrebu nezdravých potravín, ktoré sú vyrábané tak, aby boli pre ľudí čo najlákavejšie.

Niektorí odborníci na výživu sa obávajú, že umelé zložky môžu podporovať prejedanie. Bývalý konzultant fastfoodového priemyslu Barry Smith tvrdí, že telo nemusí správne reagovať napríklad na maltodextrín či umelé sladidlá. Človek tak podľa neho môže jesť ďalej, hoci už prijal dostatok potravy.

Verejní činitelia dúfajú, že lieky na chudnutie pomôžu znížiť tlak na nemocnice a zdravotné služby. Rastúca miera obezity je už dlho zdrojom obáv pre zdravotné problémy spojené s nadváhou.

Trend healthmaxxingu má však aj svojich kritikov. Tí sa obávajú, že najmä mladí ľudia sa príliš sústreďujú na svoje telo a vzhľad, čo môže byť nezdravé. Extrémom je takzvaný looksmaxxing, pri ktorom ľudia v snahe zmeniť svoj vzhľad siahajú po drastických diétach či medicínskych zákrokoch.

Koniec bežného fungovania veľkých potravinárskych spoločností

Bez ohľadu na tieto diskusie musí potravinársky priemysel rýchlo reagovať na meniace sa priority spotrebiteľov. Namiesto pôžitku z jedla sa čoraz viac zaujímajú o zdravie a celkovú kondíciu.

Zmena stravovacích návykov prichádza v čase, ktorý je pre reštaurácie a potravinárske spoločnosti už aj tak náročný. Americké reťazce zápasia s infláciou, ktorá zvyšuje náklady a zároveň patrí medzi hlavné príčiny poklesu návštevnosti.

Vzhľadom na odhady, podľa ktorých bude do roku 2035 takmer 55 miliónov Američanov užívať lieky na báze GLP-1, a na rýchly rast odvetvia výživových doplnkov je budúcnosť výrobcov vysokokalorických a ultraspracovaných potravín neistá.

Spoločnosť JPMorgan varuje, že už v roku 2030 by lieky na chudnutie mohli potravinárskemu a nápojovému priemyslu spôsobiť stratu ročných tržieb vo výške 30 až 55 miliárd dolárov.

Je ešte priskoro predpovedať, že zmrzlina, čipsy a hamburgery sa stanú ohrozenými druhmi. Potravinárske spoločnosti sú však nútené inovovať, aby držali krok so spoločenskými trendmi a s medicínskym vývojom, ktoré menia trh a narúšajú ich obchodné modely.