Prezident Biden: Pápež mi povedal, že som dobrý katolík a mám chodiť na prijímanie

Joe Biden s pápežom vo Vatikáne. Foto: TASR/AP

Vo Vatikáne debatovali dvaja najvyššie postavení katolíci vo svete. Prezident USA Joe Biden a pápež František spolu hovorili o podpore náboženských slobôd, pandémii aj o klimatickej zmene. Návšteva sa uskutočnila na pozadí debaty medzi biskupmi v USA o tom, aký postoj zaujať voči katolíckym politikom otvorene podporujúcich potrat.

Slnečný deň, dvadsaťstupňové teploty a samé úsmevy, tak možno charakterizovať atmosféru vo Večnom meste počas návštevy prezidenta Bidena. Stretnutie dvoch najvyššie postavených katolíkov vo svete pozorne sledovali nielen médiá. Turisti v Ríme a okoloidúci s nadšením fotografovali kolónu limuzín a áut s americko-vatikánskymi vlajkami pozdĺž ostro stráženej cesty Via della Coniliazione, ktorá vedie k Vatikánu. Prezidentský špeciál dorazil pred Apoštolský palác na poludnie a na vatikánsku pôdu opäť vystúpil usmiaty Joe Biden s manželkou so slovami: „It is good to be back“ (Teším sa, že som späť).

Tentoraz sa stretol s pápežom Františkom po prvý raz vo funkcii prezidenta USA. Naposledy argentínsky pápež prijal hlavu štátu z USA, v tom čase Donalda Trumpa, v roku 2017.

„Ste najväčší bojovník za mier, akého poznám,“ priznal sa Joe Biden pontifexovi. Podľa očakávaní debatovali o témach, na ktorých sa obaja zhodujú, a vyhli sa kontroverznejším otázkam ako potrat či potratový zákon, na ktoré majú odlišný názor:

„Prezident Biden dnes na audiencii u pápeža Františka poďakoval Jeho Svätosti za obhajobu chudobných vo svete a tých, ktorí trpia hladom, konfliktmi a prenasledovaním. Ocenil vedenie (leadership) pápeža Františka v boji proti klimatickej kríze, ako aj jeho snahu, aby sa pandémia skončila pre každého vďaka podeleniu sa o vakcíny a vďaka spravodlivej globálnej hospodárskej obnove,“ informoval Biely dom ešte pred oficiálnou správou z Vatikánu.

Veľkú pozornosť vyvolala otázka, čo si myslí pápež o katolicizme Joea Bidena, keďže ten podporuje najradikálnejšiu podobu potratov, aká dnes existuje, čo americkú spoločnosť a amerických katolíkov zvlášť rozdeľuje.

Vo verejnom komuniké sa nič nenachádza, ale prezident Biden neskôr o téme hovoril. Pápež mu mal požehnať jeho ruženec a povedať mu, že je dobrý katolík a má chodiť ďalej na prijímanie. Vatikán neskôr tieto výroky odmietol komentovať.

Medzi Bidenom a pápežom Františkom je v politických mnohých otázkach zhoda. Podobne sa pozerajú na problém klímy či utečencov, iný pohľad majú na Čínu alebo kapitalizmus. Podľa oficiálneho výstupu sa venovali najmä spoločným témam.

„Počas srdečnej diskusie sa strany zamerali na spoločný záväzok k ochrane a starostlivosti o planétu, na zdravotnú situáciu a boj proti pandémii COVID-19, ako aj na tému utečencov a pomoci migrantom. Hovorili aj o ochrane ľudských práv vrátane slobody náboženského vyznania a svedomia. Rozhovor napokon umožnil výmenu názorov na niektoré témy týkajúce sa súčasnej medzinárodnej situácie aj v kontexte blížiaceho sa samitu G20 v Ríme a na podporu mieru vo svete prostredníctvom politických rokovaní,“ pripomenulo komuniké Tlačového strediska Svätej stolice.

Po audiencii u pápeža sa Joseph Biden stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom, ktorému poďakoval „za aktívne vedenie (leadership) Vatikánu v boji proti klimatickej kríze – prostredníctvom podpory klimatickej neutrality stoviek kresťanských organizácií na celom svete,“ podčiarkol Biely dom. Lídri diskutovali „o úsilí zjednotiť globálnu podporu pre očkovanie rozvojového sveta proti COVID-19“. Americký politik tiež poďakoval miništátu, že sa zastal neprávom zadržiavaných osôb vo Venezuele a na Kube. Biden a Parolin sa zaviazali pokračovať v „podpore osobných a náboženských slobôd na celom svete“, uzavrela tlačová správa z prezidentského úradu vo Washingtone.  

Vyše hodinová návšteva sa výnimočne uskutočnila bez kamier a prítomnosti novinárov, keďže vatikánska televízia spravidla filmuje, ako si pontifik podá ruku s politikmi až do oficiálneho začiatku rozhovoru. Sklamanie vyjadrili vatikanisti aj žurnalisti akreditovaní pri Bielom dome vo Washingtone. Pontifik ráno pred prezidentom Bidenom prijal na audiencii prezidenta Južnej Kórey Moon Jae-ina a v sobotu má hostiť indického premiéra Narendru Modiho.

Prezident Joe Biden bol u pápeža pred víkendovým samitom G20 v Ríme. Čo je však vážnejšie, zvítanie s pontifikom sa konalo na pozadí pokračujúcej a hlboko polarizujúcej debaty medzi americkými biskupmi o tom, aký postoj zaujať ku katolíckym politikom otvorene podporujúcim potrat. Väčšina prelátov sa zdá byť za obmedzenie prístupu týchto osôb k sviatosti prijímania. Biskupská konferencia v USA sa pritom v polovici novembra zíde po prvý raz od roku 2019 osobne, nie cez obrazovky. Týmto témam sme sa v Štandarde venovali počas celého roku v sérii článkov. Nedávno vyvolala kritiku návšteva šéfky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej u pápeža. Tá je rovnako ako Joe Biden potraty podporujúca katolíčka z Demokratickej strany.

Pripomeňme, že situácia v Amerike sa vyostruje do nepoznaných rozmerov, zvlášť po tom, ako Snemovňa reprezentantov vedená Nancy Pelosiovou schválila najradikálnejší potratový zákon v dejinách. Nová norma, ktorá ešte nie je v platnosti, umožňuje potratiť dieťa aj v čase, keď už dokáže samo a bez matky prežiť, potraty sú možné až do momentu narodenia. To, samozrejme, poburuje konzervatívnu Ameriku, ktorá sa zase snaží sprísniť neobmedzené právo na zabíjanie nenarodených detí, príkladom je Texas, kde nový zákon chráni deti od momentu bitia srdca. Očakáva sa aj otvorenie témy pred momentálne konzervatívnejším Najvyšším súdom USA. Navyše, budúci rok sú v Amerike voľby, bude sa voliť tretina Senátu a celá Snemovňa, keďže prezident Biden je nepopulárny, republikáni dúfajú, že získajú kontrolu nad obidvomi komorami Kongresu.

Kardinál Burke sa modlí za katolíckych politikov, ktorí majú problém s morálnym zákonom

S väčšou intenzitou sa do verejných vyhlásení zapájajú aj americkí biskupi. Nie inak tomu bolo aj dnes. Ozval sa aj kardinál Burke, ktorý nedávno prekonal COVID-19 a ktorý žije v Ríme.

„Prosím, modlite sa so mnou za cirkev v USA a v každom národe, aby bola verná a jasná pri obrane posvätnosti svätej eucharistie a pri ochrane duší katolíckych politikov, ktorí by závažne porušili morálny zákon.“ Túto správu rozposlal na sociálnej sieti Twitter kardinál Raymond Burke niekoľko hodín pred audienciou katolíckeho prezidenta USA u pontifika.

Americký kardinál tento rok podčiarkol, že pro-potratoví katolíci sú odpadlíci, a komentátori hneď povedali, že mal na mysli Bidena, ktorý zasadol do najvyššieho úradu v USA koncom januára:

„Kto sa verejne a tvrdohlavo stavia proti pravde o viere a mravoch, nesmie sa odvážiť a prijať sväté prijímanie a ten, kto ho udeľuje, mu nemôže poskytnúť (túto) sviatosť,” vysvetlil v reakcii na početné podnety katolíkov aj nekatolíkov, ktorých zaujíma učenie cirkvi. Podľa kardinála chceli vedieť, „ako je možné, že katolíci prijímajú sväté prijímanie a zároveň verejne a tvrdohlavo hlásajú programy, opatrenia a legislatívu v priamom rozpore s morálnym zákonom“. Stanovisko, v ktorom sa odvoláva na kánonické právo, sformuloval najmä pre tých, ktorí sú oprávnene zmätení a naozaj veľa ráz škandalizovaní tým, že sa príliš často verejne zrádza učenie cirkvi o viere a mravoch.

Prezidenta USA nepriamo kritizoval aj bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Müller a iní preláti. Komentárom k návšteve Bidena u pontifexa sa budeme venovať v zajtrajšom prehľade vatikanistov.

Ďalšie články od Bohumil Petrík
Ďalšie články
Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto sme boli proti ich prijatiu. Pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu. V piatok to na brífingu povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).