Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári 2025 mnohí európski nacionalisti a populisti privítali s nadšením. Jeho víťazstvo zdanlivo dokázalo, že politické hnutia, ktoré v otázkach imigrácie a globalizácie spochybňujú etablované strany, dokážu pritiahnuť protestné hlasy aj získať najvyššie vládne posty.

Pre britskú stranu Reform UK, nemeckú Alternatívu pre Nemecko (AfD), francúzske Národné združenie (RN) a stranu Giorgie Meloniovej Bratia Talianska predstavoval americký prezident vplyvný politický vzor, a to napriek rozdielom medzi politickými kampaňami v Európe a Spojených štátoch. Jeho administratíva im zároveň ponúkla niečo, čo európski populisti málokedy zažili: verejnú podporu zo strany najvplyvnejšej vlády sveta.

Vývoj však nabral obrat, ktorý bolo ťažké predvídať. S blížiacimi sa americkými voľbami do Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra, Trumpova popularita prudko klesá. Októbrový prieskum Pew Research Center zistil, že len 30 percent dospelých Američanov schvaľuje jeho výkon, čo je najnižšia hodnota zaznamenaná počas jeho druhého funkčného obdobia. Spomedzi opýtaných registrovaných voličov až 44 percent považovalo svoju voľbu kandidátov za hlas proti Trumpovi, zatiaľ čo len 19 percent ju považovalo za hlas v jeho prospech.

Dôsledky pritom presahujú hranice USA. Európske nacionalistické strany si osvojili prvky Trumpovho politického jazyka, budovali vzťahy s jeho spojencami a ťažili z medzinárodnej pozornosti venovanej hnutiu MAGA. Klesajúca popularita prezidenta však vyvoláva otázky, či tieto spojenia stále prinášajú rovnaké politické výhody alebo sa zrazu premenia na presný opak.