Matovič dal svojou nedeľnou tlačovkou frčku do nosa ministrovi Krajniakovi i ministrovi Naďovi.
Každé euro pre rodinu je dobré, ale problém so štedrou rodinnou politikou je, že niekedy to euro môže spôsobiť problémy. Napríklad rozklad rodiny a manželstva. To bol prípad prvej Matovičovej predstavy, ktorú avizoval pred pár mesiacmi, včera sa posunul k opačnému mantinelu.
Matovič navrhuje zvýšiť niektoré dávky: prídavok na dieťa o 5 až 25 eur mesačne, chce tiež zvýšiť daňový bonus pre pracujúcich rodičov o 24 až 47 eur na 70 eur na dieťa. Obidva tieto návrhy sú fajn, ide o posilnenie súčasného systému a rodinám pomôžu.
S Matovičovou „srdcovkou“ je to zložitejšie. Ide o 70 eur mesačne na služby zamerané na deti, podporu krúžkov a podobne. Tvári sa to bombasticky, ale až také bombastické to nie je.
Minister financií ako príklad včera uvádzal hudobné školy, vstup do divadiel a múzeí, športové krúžky. Ak niekto vie, koľko takéto služby stoja, musel sa usmiať.
Môj syn, ktorý chodí na dobrú hudobnú školu v Nitre, platí polročne 75 eur. Druhý syn hrá futbal na dedine, ktorý je zdarma. Do divadla teraz veľmi nechodíme, ale ani to nie sú vysoké náklady, o múzeách, kde sú často vstupy pre deti zdarma, to platí dvojnásobne.
Nebudem tvrdiť, že tie peniaze sa nedajú vyčerpať, hokej je rádovo drahší šport, elitnejšie futbalové kluby v mestách si tiež nechajú zaplatiť. Ale nemali by sme sa tváriť, že ide o podporu talentov v chudobných rodinách po krajine, pretože to nesedí. Podstatne lepšia podpora takýchto rodín sú dva vyššie nástroje, peniaze na ruku. Mimochodom, presne to funguje v spomínanom Poľsku (program 500+, čiže okolo 120 eur na dieťa bez viazania) alebo Maďarsku, ktoré Igor Matovič právom ocenil.
Matovičovým cieľom bolo skôr vyšplhať sa na ohlásených 200 eur bez toho, aby sa tie peniaze minuli. Presne to navrhol. Rodinám chce priamo zvýšiť mesačnú podporu na dieťa o 30 až 70 eur, čo je fajn, ostatné je kamufláž. K tomu, pravda, možno pripočítať rekreačný bonus. Šéf rezortu financií chce zvýšiť Dankovu podporu dovolenkovania na Slovensku a viazať ju na deti. Dávka je vysoká, 360 eur na dieťa ročne.
Problém celej koncepcie je inde.
Táto vláda sa správa, akoby bola v opozícii. Predbieha sa s návrhmi, prepočítava, jednotliví ministri si robia tlačovky. Padajú veľké slová, ťahavé slogany, Matovič včera ukázal aj nápaditý bilbord. Lenže počíta sa výsledok.
A ten je zatiaľ mizerný.
Reformy našej „najreformnejšej vlády“ majú dve základné črty.
Po prvé, odpor tých, ktorým chcú pomáhať. Minister školstva navrhol reformu, ktorá po rokoch vyhnala študentov a univerzity 16. novembra do ulíc. Ministerka spravodlivosti čelí kritike od súdov, advokátov a odbornej obce. Minister zdravotníctva vystrašil svojimi návrhmi viaceré dobre fungujúce nemocnice, napríklad vo Zvolene, Trstenej či Snine.
Po druhé, odpor koaličných partnerov, ktorí by za ne mali hlasovať.
Kolíková má problém s Remišovou, Lengvarský s Kollárom, Matovič včera kopol zozadu do kolena Krajniaka. Veď predsa len, predstavené návrhy by sa dali brať skôr ako agenda rezortu práce a sociálnych vecí. Ale tiež si zrejme po nedeli nezlepší vzťahy ani so šéfom rezortu obrany Naďom, ktorému chce na nové opatrenia zobrať z rozpočtu na zbrojenie 200 miliónov eur.
Takéto veci sa však mali riešiť vtedy, keď sa písal program vlády, teraz spôsobujú iba chaos. A ohrozujú mnohé z toho, na čom sa strany dohodli. To, čo si zapísali do vládneho programu, napríklad rodičovský bonus, už neplatí a to, čo vymýšľajú nové, nemá zatiaľ väčšinu.
Jeden by povedal, že sa začala volebná kampaň.