Putin sa stretne s Alijevom a Pašinjanom. Po minulotýždňovom konflikte vznikla dohoda o horúcej linke

Je to presne týždeň, čo Štandard informoval o ďalšom vypuknutí násilia medzi Azerbajdžanom a Arménskom, keď Azeri podľa pôvodných správ zabili 15 arménskych vojakov a 12 zajali. Čísla boli neskôr z arménskej strany upravené, zabitých malo byť 6 a zajatých 32 arménskych vojakov. Azerbajdžan oznámil, že zabitých bolo sedem jeho vojakov. Celá situácia má viacero dôsledkov, Azerbajdžan je zjavne stále po tohtoročnej vojne pri chuti, podmienky prímeria sa mu mália a Rusku – ako jedinému spojencovi Arménska – hrozí v regióne strata prestíže. Písali sme o tom tu.

Najhoršie sú na tom Arméni, oslabení po vojne, zároveň vojensky zaostávajúci za vyzbrojeným Azerbajdžanom, ktorý má otvorenú podporu Turecka a vďaka petrodolárom aj ďalších štátov. Arméni preto v tejto situácii usilujú jednak o stabilitu a jednak zvýšenú podporu a rolu Ruska v regióne. Zdá sa, že po týždni s miernym úspechom.

Arménsko totiž dosiahlo s Azerbajdžanom dohodu o zriadení horúcej linky medzi veliteľmi ozbrojených síl oboch krajín. Dohodu uzavreli po minulotýždňových krvavých zrážkach vojakov na spoločnej hranici. V utorok to oznámil arménsky premiér Nikol Pašinjan.

Pašinjan na online tlačovej konferencii povedal, že kontakty medzi arménskymi a azerbajdžanskými predstaviteľmi musia byť častejšie, lebo to "pomôže stabilizovať situáciu, nájsť riešenia a vyhnúť sa krízam". Samozrejme, predpokladom tejto konštrukcie je, že k útokom nedochádza koordinovane. Minulý týždeň išlo o najhorší útok Azerbajdžanu od ostatnej vojny.

Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o región Náhorného Karabachu, ktorý má veľký historický a náboženský význam pre Arménov a nachádza sa v rámci územia Azerbajdžanu, ale od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, ho majú pod kontrolou sily etnických Arménov, podporované samotným Arménskom. Situácia sa zhoršila po tom, ako azerbajdžanská armáda na jeseň 2020 porazila arménske sily v krutých bojoch, ktoré sa skončili mierovou dohodou vyrokovanou Ruskom. Na základe dohody získal Azerbajdžan kontrolu nad značnou časťou Náhorného Karabachu a získal aj všetky oblasti ovládané arménskymi silami mimo spomínaného separatistického regiónu.

Rusko do regiónu následne vyslalo takmer 2 000 príslušníkov mierových síl na najmenej päť rokov a ich úlohou je monitorovať dodržiavanie mierovej dohody. Mierová dohoda bola v Azerbajdžane oslavovaná ako triumf, ale opozícia v Arménsku ju naopak vníma ako zradu. Premiér Pašinjan dohodu obhajoval ako jediný spôsob, ktorý zabráni tomu, aby arménske sily stratili kontrolu nad úplne celým regiónom Náhorného Karabachu.

Ruský prezident Vladimir Putin má v piatok v ruskom meste Soči hostiť na rozhovoroch Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Pašinjan aj Alijev sa majú stretnúť aj v Bruseli 15. decembra na rozhovoroch pod záštitou Európskej únie.

(tasr, fed)