Strašenie ohrozuje fungovanie spoločnosti. Príklad omikron

Zatiaľ čo nás stále trápi jesenná vlna pandémie spôsobená indickým (delta) variantom čínskeho koronavírusu, svet už sa desí nového variantu. Dôraz v predchádzajúcej vete je na slove desí. Strach je emóciou, ktorú normálne nevyhľadávame, – a predsa je v nás neustále vyvolávaný. A nová mutácia sa na to výborne hodí.

Dianie okolo variantu omikron vypovedá viac o spoločenských než zdravotných dôsledkoch tejto pandémie. Nejde; samozrejme, len o pandémiu, ale celkovo o spôsob, akým sa mení naša komunikácia a uvažovanie. Súvisí to s fungovaním médií a sociálnych sietí. Pandémia tieto zmeny zvýraznila a umocňuje vplyv zdanlivo virtuálnych problémov na reálny svet.

O variante omikron zatiaľ s istotou vieme len to, že toho veľa nevieme. Napriek tomu plní spravodajstvo a na finančných trhoch spôsobuje pohyby, aké sme dlhšiu dobu nevideli. A ktovie čo robí s mnohými ľuďmi, ktorí mediálnu prezentáciu údajnej novej hrozby sledujú.

Denná dávka strachu

Zdá sa, že časť ľudí sa stala závislá na strašení zo strany médií. Záujem o aktuálne dianie zjavne presahuje potrebu získavať informácie pre bežné fungovanie v spoločnosti. A dopyt aj v tejto oblasti vyvára ponuku. Médiá ochotne strašia a celú situáciu zhoršujú, podobne ako díleri drog radi napĺňajú potreby narkomanov.

Sociálnym sieťam sa vyčíta všeličo – a mnohé právom. U svojich užívateľov vytvárajú závislosť, snažia sa usmerňovať verejnú diskusiu v súlade so svojím ideologickým presvedčením, polarizujú spoločnosť. Pre klasické médiá to však platí rovnako. Pandémia tento problém silne zvýraznila, či už ide o zmienené strašenie, alebo o zaujímanie nekritických pozícií k protipandemickej politike.

Mimochodom, týka sa to aj mnohých ľudí, ktorí sa cítia imúnni voči popísaným javom v médiách hlavného prúdu. Mám na mysli rôznych popieračov faktov, antivaxerov a podobných. Nonkonformita, plávanie proti prúdu, či ako to nazvať, neznamená slobodu a nezávislosť. Ak programovo plávate proti prúdu, smer si neurčujete sami – určuje vám ho práve ten prúd. Závislosť na opačných informáciách je stále len závislosť.

Závislosť, ktorá rozkladá spoločnosť

Na prvý pohľad je závislosť na negatívnych správach súkromným problémom. V patologických prípadoch možno záležitosť pre psychiatrov. Lenže tento súkromný problém, najmä ak je rozšírený, môže mať vážne dopady na fungovanie spoločnosti

Súkromné neresti nikdy nie sú vo svojich následkoch úplne súkromné, vždy do určitej miery ovplyvňujú okolie. Vidíme to pri závislosti na alkohole, drogách, hazarde či pornografii. Správanie človeka sa užívaním týchto veci mení, a nie k lepšiemu.

Strach pôsobí rovnako. Poplašné správy vyvolávajú medzi ľuďmi nedôveru a rozkladajú spoločnosť. Iní ľudia nám už nie sú blížni, nie sú partneri pre spoluprácu, ale potenciálny zdroj nákazy či ideologickí nepriatelia. Selektívne a vyhranené informovanie – to straší najlepšie – vedie k polarizácii a zbytočným konfliktom.

Nejde len o individuálne príbehy a nejde len o nejaké internetové stoky. Dianie na finančných trhoch ukazuje, že poplašné správy majú výraznú schopnosť ovplyvniť veľký počet ľudí, a to aj v situácii, kde by sme predpokladali aspoň akú-takú racionalitu. A predsa vidíme splašené reakcie na správy, ktoré v zásade žiadne podstatné informácie neprinášajú.

Spoločnosť ovládaná strachom, spoločnosť bez dôvery, spoločnosť bez autorít môže fungovať len ťažko. Základ nášho blahobytu stojí na spolupráci, dôvere a rozumných zásahoch verejnej moci. Toto všetko sa zdá byť v rozklade a tento rozklad môže mať vážne dôsledky pre fungovanie spoločnosti a ekonomiky. Vážnejšie než akútne ekonomické problémy ako inflácia či zápchy v prístavoch.

Omikron môže byť príležitosťou na drobné mentálne cvičenie. Skúsme si na nový variant koronavírusu urobiť názor, až keď o ňom budeme naozaj niečo vedieť. Dovtedy si doprajme chvíľku bez strachu.