Kauza Carlton: Kováčik podal svoju jedinú obžalobu tri hodiny po tom, ako si prípad pridelil

Dušan Kováčik býva označovaný aj nelichotivou prezývkou 61:0 práve pre fatálny nepomer nepodaných obžalôb. V skutočnosti jednu žalobu podal, týkala sa kauzy luxusného bratislavského hotela Carlton, kde vyšiel v ústrety dvom spolumajiteľom firmy Eset Rudolfovi Hrubému a Marošovi Grundovi, ktorí zažalovali svojho bývalého obchodného partnera Erika Mikurčíka. Ten sa s nimi aktuálne sporí o vlastníctvo hotela.

V spise sa pritom nachádza pozoruhodná informácia. Ako už Štandard informoval, Kováčik tento prípad pôvodne nedozoroval, no 21. mája minulého roka ho bez zdôvodnenia odobral podriadenému prokurátorovi. V tento deň zároveň podal obžalobu. Podľa dokumentov v spise však bola podaná na Špecializovaný trestný súd už dopoludnia o 11:45 hodine.

Pracovná doba sa špecializovaným prokurátorom na úrade v Pezinku začína o 8:00 hodine. Kováčik tak za niekoľko hodín stihol odobrať prípad dozorujúcemu prokurátorovi Miroslavovi Ľalíkovi, preštudovať spis s rozsahom 1 300 strán, vysporiadať sa s podrobnou argumentáciou obhajoby a napísať 26-stranovú obžalobu. Následne skompletizoval desaťzväzkový materiál a podal ho na súd. Ešte v rovnaký deň prípad vrátil podriadenému prokurátorovi.

Nie je pritom vylúčené, že Kováčik konal ešte omnoho rýchlejšie, prokuratúra však Štandardu odmietla sprístupniť informáciu zo svojho informačného systému, o koľkej hodine a minúte spis prevzal. „Úrad špeciálnej prokuratúry nepovažuje za vhodné, aby boli spomínané interné informácie zverejňované v masovo komunikačných prostriedkoch,“ reagoval hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Podivne pôsobia aj rôzne časy, kedy bola obžaloba podaná. V dokumentoch z pobočky „špeciálu“ v Banskej Bystrici, kam bol spis poslaný a dovezený o štyri dni neskôr, je totiž iná pečiatka, podľa ktorej bol spis Kováčikom podaný v Pezinku až o 13:20 hodine. Kováčik teda obžalobu podával na dvakrát.

V každom prípade, Kováčik za niekoľko hodín stihol podať výkon, aký sa mu nepodaril za dlhé roky v úrade – podať obžalobu. Hoci zákonný postup z hľadiska časových súvislostí nie je možný ani teoreticky, Kováčikovo konanie v tomto prípade generálna aj špeciálna prokuratúra považuje za zákonné.

„Predmetná trestná vec bola preverovaná zo strany Viery Kováčikovej a následne aj zo strany súčasného generálneho prokurátora. Obžaloba bola podaná zákonne,“ reagoval hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan. Podobne sa vyjadril aj šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic v odpovedi Mikurčíkovej advokátke Eve Mišíkovej z 30. apríla minulého roka. 

V pochybnom zápise eseťákov súd pol roka nekoná

Najvyšší súd pritom tento rok 27. apríla zrušil rozhodnutie nižších súdov, na základe ktorých bol Mikurčík vymazaný ako väčšinový vlastník hotela. Dokument, na základe ktorého došlo k jeho výmazu, súd neuznal a vrátil rozhodovanie späť na nižšie súdy. 

Okresný súd Bratislava I. medzičasom rozhodol o tom, že uznesením Najvyššieho súdu sa navracia stav platný 13. júla 2017, čiže do stavu, keď bol Mikurčík väčšinovým majiteľom: „Najvyšší súd tak svojím rozhodnutím obnovil právny stav v spoločnosti Carlton Property, ktorý platil do 13. júla 2017 (vrátane), a teda taký stav, že v časti týkajúcej sa spoločníkov… bol zapísaný ako rozhodujúci a majoritný spoločník práve obvinený Erik Mikurčík s podielom na základnom imaní vo výške 55 000 eur (čomu zodpovedá podiel vo výške 92 percent).“   

Prečo sa vôľa Najvyššieho súdu dosiaľ neuskutočnila? Podľa okresného súdu sa tak nestane dovtedy, kým sa vo veci určenia obchodných podielov právoplatne nerozhodne. Podpredseda súdu René Milták na otázky Štandardu reagoval s tým, že vrátenie stavu, podľa ktorého by Mikurčík so ženou Zuzanou Kalmanovou mal byť rozhodujúcim vlastníkom a konateľom spoločnosti, sa doposiaľ neuskutočnilo, „nakoľko takéto skutočnosti z výrokovej časti a ani z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu vôbec nevyplývajú“.

Najvyšší súd pritom konštatuje rozhodnutie o výmaze zápisu Grunda s Hrubým namiesto Mikurčíka.

Podivný zápis v obchodnom registri

Dodnes tak zostáva v platnosti Najvyšším súdom spochybnený prepis konateľov, ktorý na obchodnom registri vykonal vyšší súdny úradník Juraj Kurti 18. júla 2017. Pozoruhodnú rýchlosť aj zvláštne okolnosti, za akých k tomu došlo, sme opísali dávnejšie.

Kurti napríklad pri výmene konateľov použil „na právne účely“ podivný výpis z obchodného registra. Na prvej strane výpisu je odlišný dátum ako na poslednej, listina nie je podpísaná ani opečiatkovaná, chýba v nej druhá a štvrtá strana a sú v ňom ceruzkou popísané poznámky. Na ilustráciu toho, ako vyzerá dokument, ktorý sa na slovenskom obchodnom registri používa na „právne úkony“ pri prepise konateľov spoločnosti s majetkom 56-miliónového hotela, si môžete listinu pozrieť na fotografiách, ktoré uvádzame v závere článku.

Kým eseťákom tento dokument akceptovali pri zápise ich podielov, pričom zrealizovaný bol v expresnom čase v desiatkach sekúnd, naopak, uznesenie Najvyššieho súdu, ktorým sa tento úkon fakticky ruší, okresný súd už takmer osem mesiacov nerealizuje.

Zodpovednosť nikto nenesie

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zápis eseťákov do obchodného registra, ktorým sa vymazal väčšinový podiel Mikurčíka, označil za arbitrárny a svojvoľný. Ide o konanie sudkýň Márie Ondriášovej (okresný súd) a Andrei Haitovej (krajský súd).

Bola voči sudkyniam vyvodená osobná zodpovednosť, napríklad formou disciplinárneho konania? „Menovaná sudkyňa ukončila svoju činnosť ku dňu 31. 12. 2020. Z dôvodu zániku funkcie sudkyne nemôže byť menovaná sudkyňa disciplinárne stíhaná,“ reagoval podpredseda Okresného súdu Bratislava I. René Milták ohľadom Ondriašovej, ktorá bola medzi sudcami, ktorí v prípade Búrka vypovedali o spolupráci sudcov s Marianom Kočnerom.

Ondriašová bola aj súčasťou komunikácie medzi Kočnerom a bývalým podpredsedom súdu Vladimírom Sklenkom, kde sa táto dvojica rozprávala o sudkyniach, ktoré treba v prípade Carlton ovplyvňovať: „Mirka ok, cigánku zvládneš, Denisu my a Ondrišku ty,“ radí Kočner Sklenkovi v Threeme 4. októbra 2017.   

Podobná odpoveď súdu prišla z Krajského súdu v súvislosti s Andreou Haitovou: „Vedenie Krajského súdu v Bratislave nemá vedomosť, že by bolo voči menovanej sudkyni tunajšieho súdu z dôvodu jej participácie na rozhodovaní v uvedenej veci vedené akékoľvek konanie,“ odpovedal hovorca súdu Pavol Adamčiak.

Osobná zodpovednosť nebola vyvodená ani voči vyššiemu súdnemu úradníkovi Jurajovi Kurtimu, ktorý pochybný zápis Grunda s Hrubým zrealizoval s nevšednou rýchlosťou: „Menovaný vyšší súdny úradník ukončil svoje pôsobenie na Okresnom súde Bratislava I. dňa 31. 7. 2018, a to výpoveďou podanou zo strany štátneho zamestnanca. Voči menovanej osobe nebola doposiaľ vyvodená osobná zodpovednosť,“ tvrdí sudca Milták a zároveň dodáva: „Pochybenie menovanej osoby z odôvodnenia uznesenia NS SR zo dňa 24. 4. 2017 vôbec nevyplýva.“

Rozhodnutie Najvyššieho súdu pritom nedáva zmysel, ak by tento Kurtiho prepis považoval za legálny.

Súd však mohol konať aj na základe zachytenej komunikácie v Threeme, kde o pochybnom konaní Kurtiho informuje Sklenka Kočnera. Konfrontoval súd Kurtiho aspoň s týmito okolnosťami? „K tejto otázke sa momentálne nebudeme vyjadrovať, menovaná osoba už nepôsobí na tunajšom súde. Je to skôr otázka na orgány činné v trestnom konaní,“ tvrdí Milták.