V Ríme sa začína hovoriť o stretnutí pápeža Františka s patriarchom Kirillom. Malo by to zmysel?

Niekoľko médií tvrdí, že sa pripravuje stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu Kirilla. Stretnutie sa nazýva druhé, pretože k prvému došlo v roku 2016 na Kube.

Pripravované stretnutie by, samozrejme, súviselo s vojnou na Ukrajine a očakávania by boli značné.

Catholic World Report tvrdí, že takéto stretnutie je nepravdepodobné. Aspoň zatiaľ. Ale aj tento časopis by od neho očakával zásadný príspevok k mieru.

“Preparations for a second meeting between Pope Francis and Patriarch Kirill are underway now for around June-July,”

Pope Francis may hold second summit with Russian Orthodox patriarch soon: https://t.co/Db66Yy3LUA

— EWTN Vatican (@EWTNVatican) February 21, 2022

Keby k nemu došlo, dosahy na Rusko a ruské pravoslávie by zrejme boli obrovské. Možno si všimnúť, že pápež mal úctivý a pritom jasný tón, keď telefonoval s Kirillom, názor na vojnu má jednoznačný. O Kirillovom lavírovaní a unikaní k inej téme sme už písali. Téma, o ktorej sa rozhodol po napadnutí vojny hovoriť, je iný „metafyzický boj“.

Zaujímavý príspevok k tejto úvahe – a zvlášť k osobe patriarchu Kirilla – priniesli v týchto dňoch dvaja znalci Ruska a ruskej cirkvi.

Tým prvým je niekdajší spolupracovník moskovského patriarchu Kirilla Sergej Chapnin. Ten sa medzi prvými pravoslávnymi mysliteľmi podpísal pod otvorený list o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Chapnin viedol v minulosti vestník Moskovského patriarchátu a vyučoval kurz Cirkev a informačná spoločnosť, v moskovskom patriarcháte mal teda vyššie postavenie. A popri tom si zachovával nezávislý úsudok, čo predviedol napríklad v moskovskom Carnegie Centre, kde hovoril o „mlčanlivej a ríšskej cirkvi“. Pri tejto príležitosti ho oslovil taliansky denník Avvenire.

Ruský intelektuál bol kritický voči vedeniu cirkvi už dávnejšie. V roku 2016 napísal, že Ruská pravoslávna cirkev svojou neúčasťou na poslednú chvíľu potopila Panortodoxnú synodu, teda synodu všetkých pravoslávnych cirkví.

V polovici marca vyhlásil, že oficiálna cirkev nemá silu odsúdiť vojnu a nazvať vojnu vojnou a agresiu agresiou, čím dal Kirill „jasný signál: je s Putinom, nie so svojím stádom“.

V rozhovore, ktorý v tlačenom vydaní denníka vyšiel pod názvom „Moskovský patriarchát stratil Ukrajinu“, sa Avvenire pýtalo, či po ruskej invázii nastane rozkol v ruskom pravoslávii.

„Situácia je komplexná, aktuálne zákony neumožňujú, aby sa vojna nazvala vojnou a invázia inváziou. Ak nepoužijete výraz špeciálna operácia, hrozí vám súd, pokuta či dokonca väzenie. Je veľa farských rád a farárov, ktorí majú strach hovoriť na verejnosti. Jediný farár predniesol homíliu proti vojne, otec Ivan Budrin z Kostromy. O dva dni stál pred súdom a dali mu pokutu 35 000 rubľov [v kurze k 1. marcu asi 300 eur, pozn. red.], pre farára značná suma.“

Ako Chapnin doplnil, jasné odsúdenie vojny a nesúhlas s Kirillom si môžu dovoliť hlavne veriaci, intelektuáli a metropoliti (biskupovia) spoza hraníc Ruskej federácie, ako to práve vidíme.

Podľa talianskej sekcie vatikánskeho portálu Vatican News 233 kňazov (takzvaných popov) a diakonov Ruskej pravoslávnej cirkvi apelovalo na mier. Aktuálnu vojnu v prvých dňoch označili za „bratovražednú“. Adresátmi ich listu boli všetci, od ktorých závisí koniec vojny na Ukrajine. Vyjadrili smútok nad priepasťou, ktorú „budú musieť naše deti a vnúčatá v Rusku a na Ukrajine prekonať, aby sa začali priateliť, rešpektovať a milovať sa“.

Ako sme už informovali, viacerí ukrajinskí kňazi, ktorí patria pod Moskovský patriarchát, sa na nedeľných bohoslužbách nezmienili o patriarchovi Kirillovi, čo bol „vskutku odstup mnohých veriacich od ruskej cirkvi“, poznamenali pozorovatelia. Chapnin si myslí, že Kirill tým už cirkev na Ukrajine stratil a aj keď mnohí od Moskvy prešli pod národnú, takzvanú autokefálnu ukrajinskú cirkev, po konci vojny vznikne nová cirkevná štruktúra.

Svätá Rus ako polonáboženská teória ospravedlňuje zločiny

Keď mal patriarcha Kirill ešte na starosti zahraničné vzťahy ruskej cirkvi, podarilo sa mu „predať“ prezidentovi Vladimirovi Putinovi svoju predstavu a teóriu Russkij mir a Svätej Rusi (Ruského sveta, kde dominuje Moskva). Tá sa stala základom jeho politickej činnosti, myslí si Chapnin.

Pripomenul tiež názory niektorých odborníkov, podľa ktorých pravoslávny líder poskytuje Putinovi „potvrdenie zhora“ pre jeho činnosť:

„Putin i ruský štát majú ospravedlnenie zločinov, ktoré páchajú voči iným národom, ale aj proti ruskému národu prostredníctvom cenzúry, útlaku a teroru.“

Putinov a Kirillov druh „polonáboženstva“ podľa ruského intelektuála vidí Kyjev ako duchovné centrum Svätej Rusi, ktorej politicko-kultúrnym centrom má byť Moskva. Kyjev ako súčasť Západu je pre nich nepredstaviteľný.

Kirill sa telefonátom s pápežom snažil ukázať, že nie je osamotený

Chapnin pripomenul aj vyššie spomínaný rozhovor, ktorý pápež František nedávno ako videohovor viedol s patriarchom Kirillom. Katolícky líder nemôže byť spokojný s tým, ako tento rozhovor prebehol, usúdil Sergej Chapnin.

Obe strany v telefonáte súhlasili, že „cirkev nesmie používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša“. Rímsky biskup dodal: „Kedysi sa aj v našich cirkvách hovorilo o svätej či spravodlivej vojne. Dnes takto nemôžeme hovoriť. Vyvinulo sa kresťanské povedomie o dôležitosti mieru.“

Kirill len jednoducho spomenul svoju pozíciu, no snažil sa využiť telefonát, aby ukázal, že Moskovský patriarchát nie je izolovaný. „Pritom dobre vieme, čo si kresťanský svet o tejto vojne myslí,“ uzavrel bývalý Kirillov spolupracovník pre periodikum.

Zaznel však aj opačný názor.

Kirill nesúhlasí s inváziou, situácia sa mu vymkla spod kontroly

Taliansky kňaz a rusista Stefano Caprio sa domnieva, že časť kléru v Moskovskom patriarcháte je proputinovská, no značná časť stojí proti moskovskému diktátorovi. Tamojšia cirkev je aj preto v „extrémne delikátnej situácii“:

„Väčšina ruského ľudu podporuje Putina, pretože tiež má ideu návratu k cárizmu a akejsi obnove sovietskeho impéria, ale nepodporuje vojnu. (To je) aspekt, ktorý Putin podcenil.“

Ak Putin dosiahne neutralitu Ukrajiny, môže z vojny vzísť ako víťaz, povedal. Avšak situácia sa mu môže vymknúť z rúk, čo sa podľa odborníka na Rusko stalo i Kirillovi. Stefano Caprio, ktorý pôsobil v Ruskej federácii, súčasného patriarchu pozná od jeho mladosti a má naňho zmierlivejší názor, prezradil ďalej v rozhovore pre tlačové vydanie denníka Il Foglio:

„Je zamilovaný do katolíckej cirkvi, jezuitov, Západu. Vôbec nesúhlasí s inváziou na Ukrajinu, no podnietil istý pravoslávny nacionalizmus, ktorý sa mu teraz vymkol spod kontroly. Putin išiel poza pôvodný plán a teraz Kirill nevie, čo má robiť. Nemôže oponovať prezidentovi ani ho podporiť. Je v strede.“

Ak je to tak, mohol by ponuku na rozhovor využiť a s pápežom sa stretnúť. Bolo by to od neho silné gesto a príležitosť zohrať dejinný význam.

Ak to tak nie je, rozhodne za patriarchu niekto iný a žiadne gesto sa konať nebude. Čas ukáže.

Doplnenie

Kardinál Parolin dostal otázku, aby komentoval tieto úvahy o možnom stretnutí pápeža a moskovského patriarchu, jeho výrok bol značne skeptickejší: „kvôli napätiu, ktoré existuje medzi cirkvami to v tomto momente neprichádza do úvahy“.