„Žiaľ, už z vašich predchádzajúcich verejných vyhlásení je jasné, že plniť záväzok Putina a ruského vedenia je pre vás oveľa dôležitejšie ako starosť o ľudí na Ukrajine, z ktorých niektorí vás pred vojnou považovali za svojho pastora. Preto má sotva zmysel žiadať od vás, aby ste spravili niečo účinné na okamžité zastavenie ruskej agresie proti Ukrajine,“ obrátil sa prímas (vedúci) Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Epifanij na moskovského patriarchu Kirilla.
„Preto vás, hlavu Ruskej pravoslávnej cirkvi, vyzývam: aspoň preukážte milosrdenstvo vášmu ľudu a zástupu. Ak nemôžete pozdvihnúť svoj hlas proti agresii, pomôžte aspoň odniesť telá ruských vojakov, ktorí zaplatili svojimi životmi za myšlienku „Veľkého Ruska", ktorá je vaša idea aj vášho prezidenta.“
Ako ukazujú tieto výroky, napätie medzi ruským a ukrajinským pravoslávím je na najvyššom bode. Dôvodom je postoj ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je veľmi opatrná, moskovský patriarcha vyhlásil, že „hlboko súcití s každým, koho zasiahlo nešťastie“, bojujúce strany by mali „urobiť všetko pre to, aby sa vyhlo civilným obetiam“. Žiada tiež venovať „všetku možnú pomoc obetiam vrátane utečencov, ľudí, ktorí zostali bez prístrešia a živobytia“. Kirill pridal aj ďalší výrok, o ktorom píšem nižšie, chýba však odsúdenie vojny.
Najcitlivejšie na to reagujú samotní pravoslávni kňazi. Gesto solidarity k dianiu na Ukrajine vyjadrili viacerí ukrajinskí kňazi, ktorí patria pod Moskovský patriarchát. V mnohých cirkvách sa na nedeľnej bohoslužbe nezmienili o patriarchovi Kirillovi, čo bol „vskutku odstup mnohých veriacich od ruskej cirkvi“, poznamenali pozorovatelia. Za mier prosili napríklad pápež František i ekumenický patriarcha Bartolomej z Konštantínopolu, ktorý vojnu jednoznačne odsúdil. Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin povedal, že Svätá stolica je pripravená byť nápomocná pri rokovaní medzi oboma slovanskými krajinami.
