Patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill reagoval na početné výzvy a kritiky spôsobom, ktorý mnohých pohoršil, veľmi silné reakcie a kritiku vyvolal práve v Poľsku. Namiesto zločinu vojny, ničenia a zabíjania nevinných sa totiž patriarcha venoval tomu, ako sú obyvatelia Donbasu vystavení "testu vernosti a lojalite". Tento test je podľa neho „veľmi jednoduchý a zároveň hrozný – ide o gay-pochod“ (гей-парад):
„Požiadavky, aké sa od mnohých vyžadujú na usporiadanie gay-pochodu, sú testom lojality voči tomuto veľmi silnému svetu. A vieme, že ak ľudia alebo krajiny odmietnu tieto požiadavky, potom nevstúpia do tohto sveta, stanú sa pre neho cudzími. Ale vieme, čo tento hriech je, a propaguje sa takzvanými pochodmi za dôstojnosť.“
Kirill na pravoslávny sviatok Nedele odpustenia varoval, že ak ľudstvo akceptuje tento hriech ako jednu z foriem ľudského správania, civilizácia zanikne. Tento hriech odsudzuje Starý aj Nový zákon. Pán síce odsudzuje hriech, no neodsudzuje hriešnika, ktorého pozýva k pokániu, vysvetlil Kirill.
Nanešťastie, mnohým požiadavkám „klubu krajín“ a „dnešnej svetovláde“ ľudia podľahnú „pre hlúposť, ľahostajnosť a najčastejšie pre neochotu odporovať“. Táto téma sa podľa patriarchu netýka len politiky, ale najmä spásy človeka. Je to aj teoretická a duchovná otázka, o ktorej sa vedie – ako to povedal – "skutočná vojna".
Vstúpili sme do boja, ktorý má aj metafyzický význam
Moskovský patriarcha vo svojom prejave tiež odsúdil „šťastný“ svet nadmernej spotreby a viditeľnej „slobody“. Na sviatok Nedele odpustenia vyzval na odpustenie hriechov a zároveň na zachovávanie Božej pravdy, prikázaní a evanjelia. Odpustenie bez spravodlivosti je podľa neho „kapitulácia a slabosť“:
„Vstúpili sme do boja, ktorý nemá fyzický, ale metafyzický význam. Žiaľ, viem, ako pravoslávni ľudia, veriaci – ktorí si v tejto vojne vyberajú cestu najmenšieho odporu –, nebudú rozmýšľať o všetkom, o čom dnes premýšľame, ale s pokorou kráčajú po ceste, ktorú im ukazujú mocní. Nikoho neodsudzujeme, nikoho nepozývame ku krížu. My prosto sami sebe hovoríme: Budeme verní Božiemu slovu, budeme verní jeho zákonu, budeme verní zákonu lásky a spravodlivosti a ak uvidíme porušovanie tohto zákona, nikdy sa nezmierime s tými, ktorí tento zákon ničia, stierajú hranicu medzi svätosťou a hriechom, a ešte viac s tými, ktorí propagujú hriech ako príklad alebo ako jeden zo vzorov ľudského správania.“
Patriarcha Kirill na záver svojej homílie vyzval, aby veriaci v čase pôstu činili pokánie, uvedomili si vlastnú nespravodlivosť a nepravdu. Modlil sa aj za bojujúcich a tých, „ktorí prelievajú krv, ktorí trpia“, aby tiež vstúpili do radosti „Kristovho zmŕtvychvstania v pokoji a mieri“:
„Lebo aká to bude radosť, ak niektorí sú vo svete, zatiaľ čo iní sú v moci zla a v žiali vzájomných sporov (междоусобной брани)?“
Moskovský patriarcha teda konečne prehovoril k téme vojny a Ukrajiny, žiaľ, nejeden čitateľ, zvlášť kresťania, si možno pomyslia, že azda mal radšej mlčať.
