Spišskí kopijníci: málo známa vojenská jednotka i stolica, ktoré existovali viac ako šesť storočí

Slovenské dejiny posiate mnohými príbehmi, osobnosťami či udalosťami, ktoré napriek svojej zaujímavosti nemajú zatiaľ veľký presah k širokej populácii našej vlasti. Jednou z takých tém sú napríklad aj spišskí kopijníci. Tí v Uhorsku predstavovali osobitnú vrstvu nižšej šľachty, okolo ktorej sa na Spiši vytvoril aj jeden z viacerých čiastočne samostatných územných celkov.

Spiš skrýva množstvo historických zaujímavostí. Rozprávať sa tu dá o viac ako tristoročnom zálohu tridsiatichštyroch miest a obcí Poľsku či existencii rôznych čiastočne samosprávnych oblastí a spoločenstiev vrátane Spoločenstva Slovákov (Provincia Sclavorum, niekedy prekladané aj ako Spoločenstvo Slovanov pre dvojakosť nášho pomenovania) už v 13. storočí.

Dnes sa však pozrieme na osobitnú časť nižšej uhorskej šľachty známej ako spišskí kopijníci. Ich vznik sa predpokladá už v 12. či začiatkom 13. storočia, pôvodne to boli zrejme strážcovia hraníc. Z roku 1243 sa zachovala listina kráľa Bela IV., ktorý spišským kopijníkom potvrdil ich už existujúce výsady.

Kopijníci zo Spiša napríklad neplatili dane a poplatky, s výnimkou takých, ktoré sa vzťahovali na iných šľachticov či kráľovských služobníkov. Mohli si pri menších zločinoch voliť vlastného sudcu, ale zároveň mali napríklad aj povinnosť postaviť pod kráľovskú zástavu náležite vyzbrojeného bojovníka.

Stolica desiatich kopijníkov

Zo spoločenstva týchto ozbrojencov sa časom vytvorila v zásade samosprávna jednotka, prv známa ako Stolica spišskej šľachty, neskôr ako Malá stolica či Stolica X [desiatich, pozn. red.] spišských kopijníkov (Sedes decem lanceatorum de Scepus). Tento názov sa odvodil od počtu kopijníkov, ktorých museli obce v prípade potreby postaviť do kráľovského vojska.

Jadrom zoskupenia bol prv Spišský Štvrtok a neskôr Betlanovce, pričom sa medzi kopijnícke obce radili zväčšia okolité sídla: medzi inými Abrahámovce, Betlanovce, Čenčice, Filice, Gánovce, Hadušovce, Hôrka, Jánovce, Kišovce, Levkovce, Machalovce, Miklušovce či Pikovce. Dokopy bolo kopijníckych obcí zhruba štyridsať.

Svojskú úroveň nezávislosti si Stolica X spišských kopijníkov udržala až do roku 1802/1803, keď splynula so Spišskou stolicou. Prirodzene sa vynára aj otázka, akej národnosti boli spišskí kopijníci až do zrušenia stolice.

Nemci, Maďari či Slováci?

Oblasť Spiša bola v zásade počas celých našich dejín prevažne slovenská, respektíve od obdobia, keď vieme hovoriť o Slovákoch či starých Slovákoch. Maďarský element tu nebol nikdy veľmi silný, počas vrcholiacej maďarizácie bolo v Spišskej župe podľa sčítania len niečo cez 11 percent Maďarov.

Niektorí maďarskí historici však navrhujú, že prví kopijníci boli vytvorení zo (staro)maďarských strážnych oddielov, ktoré pôsobili v regióne. Od 13. storočia však v tejto oblasti pribúdajú výrazné počty nemeckých kolonistov, ktorí mali zásadný vplyv na vývoj Spiša.

Dá sa však predpokladať, že samotní ozbrojenci boli verbovaní z prevažne slovenských, prípadne nemeckých osád, ako naznačujú ich názvy. Existujú aj názory, že spišskí kopijníci boli pozostatkom pôvodnej veľkomoravskej šľachty. Na Spiši sa našli viaceré významné hradiská z tohto i neskoršieho obdobia. Tak ako tak, ide o zaujímavú a v zásade unikátnu vojenskú jednotku z územia Slovenska – ktorej však u nás zatiaľ chýba veľký cveng popularity.

Poznámka po zverejnení: Ide o starší text autora, ktorý napísal ešte ako redaktor Štandardu a zostal zabudnutý v archíve.