Zo spoločenstva týchto ozbrojencov sa časom vytvorila v zásade samosprávna jednotka, prv známa ako Stolica spišskej šľachty, neskôr ako Malá stolica či Stolica X [desiatich, pozn. red.] spišských kopijníkov (Sedes decem lanceatorum de Scepus). Tento názov sa odvodil od počtu kopijníkov, ktorých museli obce v prípade potreby postaviť do kráľovského vojska.
Jadrom zoskupenia bol prv Spišský Štvrtok a neskôr Betlanovce, pričom sa medzi kopijnícke obce radili zväčšia okolité sídla: medzi inými Abrahámovce, Betlanovce, Čenčice, Filice, Gánovce, Hadušovce, Hôrka, Jánovce, Kišovce, Levkovce, Machalovce, Miklušovce či Pikovce. Dokopy bolo kopijníckych obcí zhruba štyridsať.
Svojskú úroveň nezávislosti si Stolica X spišských kopijníkov udržala až do roku 1802/1803, keď splynula so Spišskou stolicou. Prirodzene sa vynára aj otázka, akej národnosti boli spišskí kopijníci až do zrušenia stolice.
Nemci, Maďari či Slováci?
Oblasť Spiša bola v zásade počas celých našich dejín prevažne slovenská, respektíve od obdobia, keď vieme hovoriť o Slovákoch či starých Slovákoch. Maďarský element tu nebol nikdy veľmi silný, počas vrcholiacej maďarizácie bolo v Spišskej župe podľa sčítania len niečo cez 11 percent Maďarov.
Niektorí maďarskí historici však navrhujú, že prví kopijníci boli vytvorení zo (staro)maďarských strážnych oddielov, ktoré pôsobili v regióne. Od 13. storočia však v tejto oblasti pribúdajú výrazné počty nemeckých kolonistov, ktorí mali zásadný vplyv na vývoj Spiša.
Dá sa však predpokladať, že samotní ozbrojenci boli verbovaní z prevažne slovenských, prípadne nemeckých osád, ako naznačujú ich názvy. Existujú aj názory, že spišskí kopijníci boli pozostatkom pôvodnej veľkomoravskej šľachty. Na Spiši sa našli viaceré významné hradiská z tohto i neskoršieho obdobia. Tak ako tak, ide o zaujímavú a v zásade unikátnu vojenskú jednotku z územia Slovenska – ktorej však u nás zatiaľ chýba veľký cveng popularity.
Poznámka po zverejnení: Ide o starší text autora, ktorý napísal ešte ako redaktor Štandardu a zostal zabudnutý v archíve.
