Richard Vašečka: Eduard Heger je úspechom charizmatikov v politike

Minister Lengvarský koncom apríla schválil vyhlášku, ktorá liberalizovala možnosť zmeny pohlavia. Vy aj viacerí politici z vládnej koalície ste vtedy avizovali, že minister ju v priebehu dňa až dvoch stiahne, no stalo sa tak až po dvoch týždňoch. Prečo to trvalo tak dlho?

Lebo tak je to normálne. S pánom ministrom a s pánom premiérom sme sa začali rozprávať veľmi rýchlo, no vnútorné rokovania trvali istý čas. Pán premiér rieši Ukrajinu a všetko možné, a my sa k nemu nevieme dostať lusknutím prsta. Preto to istý čas trvalo a aj po určitých vytáčkach pána ministra sa to dostalo na verejnosť. Osobne si myslím, že vo vrcholovej politike by sa veci mali riešiť vo vnútri, pod pokrievkou, a navonok ísť až s výsledkom.

Neviem, či to je normálne. Exminister Krajčí v rozhovore pre Postoj povedal, že ministrovi Lengvarskému dal príkaz zrušiť vyhlášku najprv premiér a potom aj poslanecký klub, kde sľúbil, že to na druhý deň urobí. Ale neurobil to hneď a trvalo to dva týždne.

Áno, naťahovalo sa to. My sme pánovi ministrovi jasne povedali, že to žiadame, premiér nás v tom podporil a on sa vytáčal. Preto sa to prepieralo aj pred verejnosťou, čo si myslím, že je vecná aj komunikačná chyba. Pán exminister Krajčí to povedal až omnoho neskôr, ako tie veci prebehli. Ale je pravda, že sme sa naťahovali, veď som aj použil slovo vytáčky pána ministra Lengvarského.

Lengvarský napokon vyhlášku stiahol, no odôvodnil to len chýbajúcim diagnostickým postupom, čo vyznieva tak, že po jeho dopracovaní vyhláška znovu nadobudne účinnosť.

Novú vyhlášku je potrebné urobiť. Nie som odborník v oblasti zdravotníctva, som predseda školského výboru, preto to vecne nechávam na kolegov zo zdravotníckeho výboru, ktorí tomu rozumejú omnoho lepšie. Ale pokiaľ viem, tak to nie je čierno-biele v tom zmysle, že to je buď-alebo. Teda, že sa to buď dovolí, alebo zakáže, ale je potrebné, aby boli stanovené exaktné postupy, ktoré určia, čo je potrebné. Samozrejme, platí to, proti čomu som namietal aj ja. Nemôžeme ostať pri tom, že niekto bude vyhlásený za muža a bude rodiť. To je tiež súčasťou postupov, ktoré sa musia určiť a kde sú rôzne možnosti, ktoré nie sú až také extrémne. My nominujeme do orgánov, ktoré budú tieto výstupy robiť, ľudí, ktorí na to budú dohliadať.

Ste ochotní akceptovať nejakú formu úradnej zmeny pohlavia?

Zmena pohlavia už existuje, ale doteraz to bolo tak, že jej muselo niečo predchádzať. Nie som odborník v tejto oblasti, ale viem, že tu boli námietky aj z Európskeho súdu pre ľudské práva, aj z lekárskej praxe o tom, že to nie je dobre stanovené. Pán minister to upravil tak, že to preklopil do opačného extrému, no niečo s tým treba urobiť. Ale treba to urobiť dobre aj odborne, aj morálne a spoločensky prijateľne. Nejako sa to upraviť musí, ale nie takto škodlivo.

Zmena pohlavia je založená na predpoklade, že človeka, ktorý pociťuje rodovú dysfóriu, vyliečime jeho zmenou. Súhlasíte s tým?

Nesúhlasím. Ale som politik, nie lekár, dokonca nie som ani aktivista. Pozorne počúvam a ak príde nejaký podnet, tak sa na to pozriem. Rozumiem tomu, že v každej spoločnosti aj v dnešnej existuje nejaké percento ľudí, ktorí so svojou pohlavnou identitou majú reálny psychologický problém. Pokiaľ prechádzame do stavu, že niekto si zmyslí, že si zmení pohlavie podľa toho, ako mu to vyhovuje, tak tomu hovorím jasné nie. Ale ak má niekto diagnostikovanú poruchu a treba ju liečiť, tak to nechávame na lekárov, akurát sa snažíme strážiť spoločenské dôsledky. Znova opakujem, že my nič také nejdeme prijímať, tie veci už existujú a otázkou je, akým spôsobom sa budú riešiť.

Problém je, že do 70. rokov, keď lekári vykonali prvú operačnú zmenu pohlavia, nad takouto možnosťou nikto ani neuvažoval a rodový nesúlad bol braný rovnako ako anorexia. To znamená, že problém bol v psychike, a nie tele jednotlivca, preto sa liečili pocity, nie telo človeka. Otázkou je, ako pomôcť tomu človeku. Či mu pomôžeme tak, že mu zmeníme pohlavie, alebo tak, že ho naučíme prijať svoje telo.

Na to sú predsa diagnostické postupy, ktoré majú vypracovať psychiatri, psychológovia a ďalší odborníci. My do orgánov, ktoré to budú pripravovať, nominujeme ľudí, ktorí tomu rozumejú a ktorí to vidia hodnotovo aj spoločensky tak ako vy alebo ja.

Ale ja mám pocit, že to vidíme inak. Ja by som totiž s úradnou zmenou pohlavia nesúhlasil za žiadnych okolností, ani po operácii.

Som presvedčený o tom, že ak je niekto muž, tak je muž, a ak je niekto žena, tak je žena. Budeme trvať na tom, aby sa v rámci diagnostických postupov vyjasnilo, kto má psychickú poruchu a určite zamedzíme tomu, aby si niekto, kto si len tak zmyslí, že je ženou, mohol zmeniť pohlavie. Toto má určiť diagnostický postup.

Otázkou je, či budete akceptovať aj také znenie diagnostického postupu, ktoré by umožňovalo osobám s rodovou dysfóriou možnosť úradne si zmeniť pohlavie.

Určite nepodporíme nič, čo by zhoršilo súčasnú situáciu.

Má minister Lengvarský po tom všetkom, čo sa udialo, dôveru poslancov OĽaNO?

Moju dôveru nemá a pracujem na tom, aby odstúpil alebo aby bol odvolaný. Myslím si, že nie je na správnom mieste.

To isté tvrdí predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, teda šéf strany, ktorá Lengvarského nominovala. Ako je možné, že minister je ešte stále na svojej stoličke?

Asi je to otázka dohody na úrovni predsedníctva OĽaNO, kde ja nie som, keďže som podpredseda Kresťanskej únie. Ale viem, že na predsedníctve sa o tom debatuje. Edo Heger a Marek Krajčí sú v OĽaNO, preto to budú musieť po politickej stránke vyriešiť oni. Ale môžem potvrdiť, že aj viacero poslancov z poslaneckého klubu OĽaNO mimo strany KÚ má na to rovnaký názor.

Pôsobenie v koalícii

Z vášho štýlu vládnutia nastáva v spoločnosti skepsa. Zdá sa, akoby sme tu mali permanentne vládnu krízu. Prečo je v koalícii toľko sporov?

Poviem vám to za seba a úplne nepoliticky. Je mi úplne jedno, čo si teraz ľudia myslia a či sú skeptickí, či nie sú. Je chyba, že sa príliš nechali nabaláchať politikou a že sa radšej nevenujú rodine a iným užitočným činnostiam. Možno aj pre pandémiu tu vládne politický hysák. Dôležité sú výsledky. Či sa koalícia háda o inflačnej pomoci, to je úplne jedno. Dôležité je, aby sa to odhlasovalo, aby sme urobili revolučný skok a aby sme rodinám dali niekoľkostoeurovú pomoc (rozhovor bol uskutočnený ešte pred schválením pomoci rodinám, pozn. ed.). To je pre mňa absolútne podstatné. A ak sa pri tom budú Matovič a Sulík fackovať? Mne sa to síce nepáči, ale, ako sa hovorí, reči sa hovoria a chlieb sa je. Je zhruba polovica volebného obdobia, účtovať sa bude na konci, vtedy sa ukáže, aké výsledky sme dosiahli. A aj ja chcem ešte viaceré výsledky dosiahnuť.

Ak už pre nič iné, tak tieto hádky by vám mohli prekážať preto, lebo vám stláčajú preferencie. 

Mňa preferencie fakt nezaujímajú. OĽaNO malo v prieskumoch preferencie aj okolo päť percent a vo voľbách nakoniec získalo dvadsaťpäť. Nemyslím si, že to tak bude aj teraz, ale už v poslednom prieskume od agentúry AKO malo OĽaNO 10,5 percenta, pričom vo voľbách malo vždy viac percent ako v prieskumoch. Čo tým chcem povedať je, že si nemyslím, že to je nejaký hlavný parameter. Samozrejme, treba sa o to starať, na to sú marketéri a mediálne oddelenie, ale politika sa robí tak, ako sa robí. Igor Matovič sa nezmenil, on je stále rovnaký. Otázkou je, či budeme mať výsledky.
Aj Trump bol taký, aký bol, ale nikto nepreoral Najvyšší súd v USA tak ako on. Teraz sa vďaka tomu možno zmení rozhodnutie Roe verzus Wade, čo môže byť revolučná vec. Mám taký pocit, že dnes je, bohužiaľ, taký svet, že uvážliví, intelektuálni, slušní, kultivovaní ľudia skoro nič nedokážu presadiť. A teraz nevravím, že by sme takí nemali byť. Ja radšej budem politicky neúspešný, ako by som mal byť hulvát, ale na druhej strane akceptujem, že takíto viac exotickí ľudia v politike sú. Dôležité pre mňa je to, čo presadzujú a čo robia.

Rozdiel medzi Trumpom a Matovičom je v tom, že Trump hodnotovo niečo zmenil, zatiaľ čo u Matoviča sú to zatiaľ len reči bez skutkov, aj keď treba povedať, že tento rozhovor robíme pred hlasovaním o pomoci rodinám, ktorá môže vašej téze nahrať do karát.

Bolo to v programe OĽaNO, Igor o tom hovorí od začiatku volebného obdobia, presadiť sa to snažil už dávnejšie, teraz je na to príležitosť. Toto nie je vec, ktorú si vymyslel, lebo percentá, lebo neviem čo. Je to dlhodobý plán. Vy nám často vyčítate, že sme nepresadili toto a tamto, ale celá spoločnosť ide opačným smerom. Liberalizuje sa, sekularizuje sa, videli sme výsledky sčítania ľudu a my napriek tomu udržiavame konzervatívne nastavenie a status quo v mnohých veciach. Aj to je zásluha Matoviča a ďalších.

OĽaNO a Kresťanská únia často vyzerajú ako Sulíkov fackovací panák. Plne sa to ukázalo pri hlasovaní o návrhu na pomoc matkám. To, čo vtedy predvádzali niektorí poslanci vašej koalície z klubu SaS, bolo priam až nechutné. Poslankyne Záborskej sa vtedy zastávali aj poslanci z opozície. Váš koaličný partner vtedy proti veci, ktorá vyšla z programového vyhlásenia vlády, organizoval protesty na námestiach. A vy ste z toho nevyvodili žiadne konzekvencie.

Zdá sa mi, že žijete v teoretickom intelektuálnom svete. Vladimír Mečiar svojho času povedal, že koaličný partner je úhlavný nepriateľ. A to je fakt. To, že sme v koalícii, neznamená, že sme kamaráti.

Otázka však znie, kde sú vaše hranice?

Keď odídeme z koalície, tak sme vybavili to, že padne vláda, stratili sme moc a už neurobíme nič. Ale ja chcem niečo urobiť. Kresťania sú celé dejiny fackovací panák a možno to aj trochu súvisí s evanjeliom, kde Ježiš vraví, že ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav aj ľavé. Vôbec nemám pocit, že som potlačená osobnosť, alebo, že si v osobnom živote nechám skákať po hlave. Ale ak treba v politickom živote niečo zniesť, tak to znesiem. Ale znova, čo dosiahli tým vykrikovaním? Nič.

A čo ste dosiahli vy?

V tom hlasovaní chýbalo pár hlasov. Na druhej strane, ono to neprešlo o jeden hlas prítomných poslancov. Ale keby to pani prezidentka vrátila, čo by podľa mňa urobila, tak by nám chýbalo 13 alebo 14 hlasov. Parlament je v otázke potratov nastavený tak, že sa mu do toho nechce. To je problém, na ktorom pracujeme. Stále trvá volebné obdobie, a preto nechceme, aby sa skončilo predčasne, aby sme to ešte mohli urobiť, a ja verím, že to urobíme.

Samozrejme, odchod z koalície nie je jediným spôsobom, ako zatlačiť na prijatie svojho návrhu. Keď sa rokovalo o pomoci tehotným ženám, rokovalo sa aj o reforme nemocníc. Neskôr sa rokovalo o reforme národných parkov, potom o súdnej mape a o mnohých ďalších zákonoch. Prečo ste nepodmienili podporu niektorého z iných zákonov, ktoré sú kľúčové pre vašich partnerov podporou vášho návrhu na pomoc matkám?

Myslím si, že tlačiť niekoho proti jeho presvedčeniu by sa v hodnotových otázkach nemalo. Ja som presvedčený, že je to objektívne správne rozhodnutie, no na druhej strane považujem za úplne legitímne, že v Slovenskej republike sú voliči, ktorí chcú to, čo reprezentuje pani poslankyňa Cigániková.

Nikto nechce, aby niekto hlasoval proti svojmu svedomiu, ale kričalo z toho, že oni na vás robili mediálny a politický pohon, a vy ste neurobili nič. Neprekážalo vám to?

Nezdá sa vám, že SaSka robí teraz pohon aj pre podporu rodinám? Robí. Oni to robia stále, SaSka je taká. Hold, máme v partii takúto skupinu. Nebolo to zďaleka len pri pomoci matkám, ale pri všetkom. Aj pri pandémii, čo bolo obzvlášť hyenistické. Igor Matovič a Marek Krajčí si od nich vyžrali ešte viac ako my pri hlasovaní o pomoci tehotným ženám.
Na druhej strane, ak by sme v niektorých veciach začali tlačiť, tak možno spôsobíme pád vlády alebo skomplikovanie ďalších procesov a stratíme možnosť presadiť množstvo ďalších vecí. To podmienenie sa však stále dá urobiť. Polroka pred voľbami už žiaden pád vlády hroziť nebude, no bude treba schváliť rozpočet a tak ďalej. My nehovoríme, že to spravíme. Máme aj iné návrhy, ako je napríklad voľná nedeľa, o čom som sa osobne rozprával so Sulíkom.

Tam to ako vyzerá?

V druhej polovici volebného obdobia je naším cieľom, aby sme to dosiahli a pritom neriskovali stabilitu vlády. Podnikáme k tomu kroky, no nikde nepotrebujeme vykrikovať, že to robíme.

Dôsledkom vášho mlčania je aj to, že zatiaľ čo pri strane SaS človek nemá otázky pri ich hodnotovom ukotvení, pri vás si ľudia nie sú až takí istí. Jasne sa to ukázalo pri téme zatvorených kostolov, keď ste hovorili, že vnútri podnikáte isté kroky, no na verejnosti sme nevideli žiaden výsledok.

Ja si myslím, že voliči, ktorí ma poznajú, nemajú žiadne pochybnosti. Úprimne hovorím, že sme to riešili. Ak mi dá hlas o niekoľko tisíc voličov menej, tak dobre, v poriadku. Ja sám som sa vedome rozhodol, že z boja za sväté omše a eucharistiu nebudem robiť politickú tému, sú to pre mňa príliš cenné veci. A keď na tom stratím, tak na to budem aj trocha hrdý.
Pravda je ale taká, že sme pre to urobili veľa. Chyba bola na začiatku, keď sme trochu ustúpili a potom sa to už s nami ťahalo. Dôvodom bolo, že sme naozaj pro-life a záleží nám na životoch ľudí. Keď nám bolo vysvetlené, prečo je potrebné zavrieť kostoly a ako by psychologicky pôsobilo, keby boli kostoly otvorené, tak sme ustúpili. Najväčšia chyba však nastala na nový rok v januári 2021. Vtedy mali byť kostoly zatvorené na dva alebo tri týždne a nakoniec to boli štyri mesiace. Vtedy sme už na seba vnútri naozaj kričali.

Charizmatici v politike

Ste reprezentantom časti charizmatických kresťanov v politike. Tento rok je to desať rokov, čo ste sa dostali do parlamentu. Čo by ste povedali, že sú vaše úspechy a čo zlyhania?

Ja som o sebe nikdy v živote nepoužil výraz, že som charizmatik a ani úplne neviem, čo presne tým myslia ľudia, keď píšu o politike.

Že sa hlásite ku kresťanskému spoločenstvu, ktoré je charizmatické, a že ste vyšli z tohto prostredia. Je to okruh ľudí okolo Spoločenstva pri Dóme svätého Martina, Nový Jeruzalem a mnohých ďalších.

Naše spoločenstvo by o sebe asi tiež nikdy nepovedalo, že je charizmatické, ale zvonka nás tak označujú, tak v poriadku. Chcem len povedať, že sa takto neškatuľkujem. Ja som zástupca svojich voličov, ktorých z veľkej časti poznám, a tým pádom s nimi viem pomerne dobre komunikovať.

A ten úspech?

Myslím si, že na to by mali odpovedať skôr iní ľudia ako ja sám. Ale som rád, že sa nám spolu s ďalšími podarilo vtiahnuť ľudí, ktorí sa zaoberajú o duchovnú oblasť, evanjelizáciu a prácu v cirkvi, do toho, aby pochopili, že rovnako, ako záleží na evanjelizácii alebo na charite, tak záleží aj na spravovaní spoločnosti. Že sa nám podarilo do určitej, a nie malej skupiny ľudí, vniesť ducha, aký vládol aj medzi Židmi v babylonskom zajatí, keď im Boh povedal, aby sa zapojili do života a neboli ako uzavretá skupinka či akési geto.
Ďalšia vec, ktorá ma teší a je pre mňa akýmsi barometrom, je narastajúci počet preferenčných hlasov. Na začiatku som získal 10-tisíc hlasov, v roku 2016 som zo 145. miesta získal 24-tisíc hlasov a teraz som zo 141. miesta získal 28-tisíc hlasov. Je pre mňa dôležité, že nie som reprezentant len sám seba, ale že zastupujem istých ľudí, ktorí sa mi vedia ozvať a s ktorými viem komunikovať.
No najväčší úspech, na ktorom som sa osobne veľmi podieľal, je premiér Eduard Heger. Asi dva roky som pracoval na tom, aby bol ochotný kandidovať, lebo som si povedal, že presne takéhoto človeka potrebujeme. Na Eduarda Hegera som veľmi hrdý a myslím si, že je úspechom aj kresťanov v politike, aj povedzme charizmatikov v politike. Je to premiér, ktorého rešpektujú nielen kresťania, ale aj viacero ľudí na Slovensku, ktorí nie sú veriaci, a, zdá sa, že ho rešpektujú aj v zahraničí.

A zlyhanie?

Som málo ambiciózny. Nevzrušujú ma veci ako úspechy a neúspechy, preto možno aj menej tlačím na veci a dosahujem ich neskôr. Ale na druhej strane, snažím sa veci viac konzultovať.

Ale to nie je zlyhanie.

Je to zlyhanie, lebo som nedosiahol veci, ktoré som mohol dosiahnuť.

Napríklad?

Napríklad aj to s bohoslužbami alebo pomocou tehotným matkám. Áno, možno, keby sme sa správali ako SaS-ka, tak by sme to dosiahli. Ale ja som v prvom rade človek a kresťan. Niekedy v politike skončím a nechcem, aby ma to poznačilo a aby sa zo mňa stala len nejaká cynická osobnosť, ktorá bude vydierať iných.

Povedali ste, že premiér Heger požíva rešpekt aj v liberálnej časti spoločnosti. Nie je cenou za ten rešpekt to, že opúšťa konzervatívne alebo kresťanské témy?

Nemyslím si to. Jeden z dôvodov, prečo som chcel, aby bol Edo v politike, je, že ja som totálne človekom cirkvi a liberálom vôbec nerozumiem. Správam sa k nim korektne, ale kamarát s nimi nikdy nebudem. Edo má schopnosť byť s nimi kamarát. Ak chceme dosiahnuť niečo viac a nielen vykradnúť našu kresťanskú bublinu, tak musíme nájsť človeka, ktorý s nimi dokáže byť kamarát. Edo je toho schopný, preto je premiér a rešpektujú ho aj SaS-kári. Cena za to je, že v niektorých veciach akoby nepresadzuje veci tak striktne, ako by sme si predstavovali. Aj mňa niektoré veci znepokojujú, nepáčia sa mi a aj mu to poviem. Na druhej strane rešpektujem, že je špecifický a je o level vyššie, čo sa týka zásahu v spoločnosti. Je chyba, ak si ľudia myslia, že ak máme kresťanského premiéra, tak bude mať všetko na sebe krížik a všetko bude podľa katechizmu katolíckej cirkvi. Ak chceme mať kresťanského premiéra, ktorý bude intenzívne a z veľkej časti presadzovať nám príťažlivé témy, musí byť oveľa viac doširoka rozkročený, čo Edo je. Ale znova hovorím, že v niektorých témach by mal zabrať. Ja mu to hovorím a niektoré veci s ním budeme ešte riešiť v priebehu volebného obdobia.

Viete mi uviesť jeden príklad, keď Eduard Heger ako premiér alebo minister financií zastával v liberálnych médiách konzervatívne stanovisko? Prípadne sa ozval v liberálnych médiách, keď bol nejaký konzervatívno-liberálny spor?

Jasné. Ako jednotlivec to robil vždy. V rozhovore povedal úplne otvorene rovnako ako Igor Matovič, že ak by bol v parlamente, tak by hlasoval za návrh zákona na pomoc tehotným ženám.

To povedal v Postoji.

Lebo oni sa ho na to pýtali. Ale on sa tým nijako netají a tieto veci osobne povie napríklad aj pred poslancami na klube, čo je dôležité, lebo aj medzi tými liberálnejšími požíva veľkú autoritu. Je pravda, že politicky sa snaží byť neutrálny, lebo chce byť premiérom celej koalície, kde je aj SaS a ďalší. Tiež si myslím, že v niektorých témach by mal byť výraznejší. Dzurinda sa takýmto témam vyslovene vyhýbal, Edovi z osobného hľadiska nemôžem nič vyčítať.

A ten príklad?

Neviem, nespomínam si. Ale úprimne, ja liberálne médiá nesledujem, čítam skôr Postoj a Štandard. Ja by som konal inak, ale zároveň by som ani nebol premiérom. Ale aký má význam čitateľom Denníka N vykladať, že ste proti potratom?

Napríklad preto, lebo ak to nebudeme robiť, tak sa bude otvárať Overtonovo okno na liberálnej strane a zatvárať na konzervatívnej. To znamená, že veci, ktoré môžu hovoriť liberáli, sa budú rozširovať, a veci, ktoré môžu povedať konzervatívci, sa budú zužovať. Dôsledkom je, že zatiaľ čo pred desiatimi rokmi sa dala viesť debata o úplnom zákaze potratov, tak teraz tu máme strašný pohon aj pri takom miernom návrhu zákona, ktorý nijako nezakazuje potraty, a zároveň musíme riešiť takú extrémne liberálnu tému, ako je zmena pohlavia.

Podľa mňa sme uzavretí v 5-percentnom gete. Pre 95 percent spoločnosti téma transgender nie je extrémna. Polovica s ňou súhlasí, polovica nesúhlasí. Ale dôležité je opýtať sa, čo presadili liberáli. Oni podľa mňa besnejú, lebo nepresadili nič. Môžu kvákať, môžu zúriť proti Záborskej. Ale čo zo svojej liberálnej agendy presadila Cigániková? Nič. Kresťanov tu nie je viac ako liberálov. K cirkvi sa možno hlási viac ako 50 percent obyvateľstva, ale v reálnom živote sa mnohí veriaci často nehlásia k náuke cirkvi a neriadia sa ňou. Myslia si, že to preháňame. Vzhľadom na stav spoločnosti si vôbec nemyslím, že je to zlé.

V roku 2016, keď sa Eduard Heger dostal do politiky, poskytol denníku Postoj rozhovor, v ktorom veľmi nevedel povedať, čo bude jeho programom, ale tvrdil, že sa bude snažiť zabrániť postupovaniu sekularizácie. Nenahráva takéto správanie, teda že kresťan nebude v liberálnych médiách rozprávať o konzervatívnych témach, prejavom postupujúcej sekularizácie?

Novinári sú tí, ktorí určujú tému rozhovoru. My sa teraz nebavíme o školstve, lebo sa ma na to nepýtate. Vždy sú to novinári, ktorí určujú tému rozhovoru. A ja nemám pocit, že by Eduard Heger v niektorom rozhovore zaprel vieru alebo v niektorých dôležitých otázkach neodpovedal jasne.

Mne sa zdá, že my, ako kresťania, popierame politickú realitu. Na výber máte v súčasnosti Fica, Pellegriniho, Sulíka alebo Hegera. Ako kresťan, koho by som chcel ako premiéra? My dvaja môžeme mať nejakú inú ideálnu predstavu, ale problém je, že takýto človek určite nebude premiér.

Rozdiel v našom chápaní spoločnosti a politiky je podľa mňa inde. Vy tvrdíte, že najprv sa musím s liberálmi spriateliť a potom, keď s nimi budeme kamaráti, tak sa oni začnú zaujímať o našu vieru. Ale ja neverím, že to takto funguje. Nepoznám žiadny prípad z politiky, ktorý by to dokazoval. Môj postoj je, že viera tam musí byť od začiatku.

Ja s vami súhlasím. Ja sa s nimi spriateliť nieže nechcem, ja to nedokážem. Na to tu je Edo Heger. My máme rozdelené úlohy. Mojou je jasne komunikovať kresťanské témy. Tam je priestor, kde sa my, ako Kresťanská únia, stále máme v čom zlepšovať. Ale je super mať pri sebe aj ľudí, s ktorými, keď si sadneme, tak si nemusíme nič vysvetľovať, lebo je všetko jasné, a zároveň je ten človek rešpektovaný a drží ochranný dáždnik nad tým všetkým. Ja som nezavolal Eda do politiky preto, aby ma vystriedal, ale aby tam bol spolu so mnou, lebo som vedel, že určitým smerom neviem a ani nechcem ísť a on to dosiahol. Poviem to úprimne, o Edovi Hegerovi a Marekovi Krajčím sme hovorili, že sú ministerské typy. To, že Edo je premiér, je pre nás veľké a milé prekvapenie. Považujeme to za veľký Boží bonus, ale my sme od nich nechceli, aby robili ideologickú prácu. Keď sa na konci vládnutia povie, že toto bol dobrý premiér, ktorý dokázal komunikovať so všetkými, tak to je podľa mňa veľmi dobré svedectvo. O nás veľmi často hovoria a, bohužiaľ, niekedy aj oprávnene, že sa vieme len hádať a rozprávať len o potratoch. Ja sa nenechám ubiť a o nenarodených deťoch budem stále rozprávať, lebo to je dôležitá vec, ale je isté, že nebudem premiérom. Každý máme inú úlohu.

Stále si myslíte, že bol dobrý nápad, aby kresťania boli vo viacerých politických stranách?

Rozmýšľam, či som takúto tézu niekedy hlásal. Niektorí ľudia to hlásajú a používajú ako príklad nás. Ale ja si nemyslím, že by to malo byť nejakou víziou alebo cieľom. Myslím si, že je fajn, keď sú kresťania v jednej strane, ale nie je to nevyhnutné a nie je zlé, keď sú vo viacerých stranách. No považujem priam za povinnosť spolupracovať. Myslím si, že ak by sme išli do volieb spoločne OĽaNO, KÚ, KDH a Za ľudí, keďže od nich liberálnejšia časť už v zásade odišla, tak by sme mohli vyhrať voľby a znova stavať premiéra, a nemuseli by sme sa báť, či to bude Pellegrini alebo Sulík.

Editorská poznámka: pri autorizácii si Richard Vašečka spomenul, že Eduard Heger ako čerstvý premiér pre Denník N otvorene hovoril o svojej viere a obrátení.