Uplynulé týždne priniesli viaceré príklady ruského imperiálneho uvažovania. Má Litva či Estónsko dôvod na obavy? Rozdiel medzi ruskou mediálnou propagandou a oficiálnou politikou je čoraz menší.
Vladimír Putin. Foto: TASR/AP
|
Najnovšia správa je z pondelka. Rusko varovalo Litvu, že ak neobnoví možnosti zásobovania Kaliningradskej oblasti, čo je ruská exkláva medzi Litvou a Poľskom, podnikne voči Litve nevyhnutné opatrenia. Ide o tranzit tovarov cez územie Litvy, tá sa bráni, že je viazaná týmto postupom kvôli sankciám EÚ. Podrobnosti rozoberieme nižšie, pointou je, že Litva je aj členským štátom NATO, akýkoľvek vojenský útok proti Litve by bol útokom proti NATO. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov hovorí, že situácia je "viac ako vážna" a Litva "porušila všetko". Jej správanie považuje za bezprecedentné.
Ďalším čerstvým príkladom bola Putinova reakcia na výrok prezidenta Kazachstanu Kasyma-Žomarta Tokajeva. Potom ako na stretnutí s Putinom v Petrohrade koncom týždňa odmietol uznať nezávislosť separatistických republík na Donbase, Putin reagoval výrokom: "Čo je to Sovietsky zväz? Je to historické Rusko." Do Sovietskeho zväzu patrili aj tri pobaltské štáty.
Krátko predtým Putin počas výročia narodenia Petra Veľkého prirovnal svoju politiku k jeho, a teda že Rusko nič nedobýja, iba si berie to, čo mu už predtým patrilo.
Ako to teda je, má Rusko imperiálne chúťky a zastaví sa na Ukrajine? Na jednej strane nedokázalo dobyť Kyjev, ale súčasne je vojensky úspešné na východe a juhu Ukrajiny, ako máme teda rozumieť najnovším odkazom z Kremľa? Treba rozlišovať medzi ruským štátom a mediálnou propagandou, ale oplatí sa poznať aj jedno, aj druhé.
Propagandisti v ruskom éteri
Ruský imperializmus je evergreenom ruských televíznych relácií v hlavnom vysielacom čase. Istotou je Pervyj Kanal, Rossija 1, kde môžete počúvať vojnovú propagandu, štváčov a revizionizmus najhrubšieho zrna.
Nie je to tak dávno, čo moderátorka Oľga Skabejevová ukazovala v priamom prenose dĺžku letu balistických striel Sarmat do Berlína, Paríža a Londýna.
„Ak si myslíte, že sa zastavíme na Ukrajine, 300-krát si to premyslite. Pripomínam, že Ukrajina je len medzistupňom v zaisťovaní bezpečnosti Ruskej federácie,“ vyhlásil ruský novinár a verný Putinov propagandista Vladimir Solovjov.
Šéfredaktorka prokremeľskej televízie RT Margarita Simonjanová sa tiež neraz blysla úderným vyjadrením, napríklad: „Buď na Ukrajine prehráme, alebo začne tretia svetová vojna. Myslím si, že druhý variant je realistickejší.”
Na československej scéne zarezonoval rozhovor s prorežimným profesorom Dmitrijom Jevstafievom, zástancom expanzionistickej politiky Ruska. Známy ruský politológ novinárke Petre Procházkovej povedal, že Česko a Slovensko budú pre Rusko „trofej, o ktorú sa podelia s USA“. Akokoľvek to môže znieť nereálne, podobné vyjadrenia nemožno nechať bez povšimnutia.
V súvislosti s litovskou blokádou Kaliningradu sa ozval prominentný ruský politológ Jevgenij Satanovskij a agentúra FAN. "V zásade je to dôvod na vojnu a šanca pre Rusko získať späť územie, ktoré ovládlo presne pred 300 rokmi od Švédska v Severnej vojne," vyhlásil v pondelok Satanovskij.
Stále sme si mohli hovoriť, že podobné názory síce pravidelne dostávajú priestor v hlavnom vysielacom čase, ale sú to vyjadrenia komentátorov a moderátorov, nie politických špičiek. Posledné dva týždne však tento pohľad, hoci nie po prvý raz, vážne spochybňujú.
Som ako Peter Veľký
Od Vladimira Putina sme sa pred inváziou dozvedeli, že spochybňuje ukrajinskú štátnosť, Bielorusov a Ukrajincov považuje za súčasť širšieho ruského národa, a spochybňuje ukrajinskú jazykovú i kultúrnu samostatnosť. Chcel v Kyjeve zmeniť režim, viac sme o tom písali tu.
Pri 350. výročí jeho narodenia sa prirovnal k Petrovi Veľkému, ktorého obdivuje za výbojnú politiku a "znovuzískanie ruských území".
Putin po návšteve výstavy v Moskve venovanej ruskému cárovi skupine mladých podnikateľov povedal: "Človek nadobudne dojem, že bojmi vo Švédsku si niečo uchmatol. Ale on nič neuchmatol, on si to len vzal naspäť."
Keď Peter Veľký založil Petrohrad (po rusky Sankt Peterburg) a vyhlásil ho za hlavné mesto Ruského impéria, "žiadna krajina v Európe neuznávala toto územie za územie patriace Rusku", povedal Putin s tým, že územie obývali od "odnepamäti Slovania a ugrofínske národy a bolo pod ruskou kontrolou".
Zároveň treba dodať, že dejiny Ruska sú dejinami expanzie. Svoje územie počas storočí násobne zväčšovalo. Rusko si kladie územné nároky aj na Krym, hoci ho získalo až v 18. storočí a vyše tristo rokov ho predtým kontrolovali Osmani. Odvtedy Rusi zviedli o toto územie niekoľko vojen. Väčšina získaných teritórií v Ázii a časť tých európskych predtým nebola obývaná ruskojazyčným obyvateľstvom.
Teritoriálna expanzia Ruska od 16. storočia. Zdroj: Pinterest
"Je našou povinnosťou vziať si tiež územia späť a upevniť ich," uviedol s úsmevom Putin v čase, keď vedie vojnu na Ukrajine. Aktuálnu inváziu aj anexiu Krymu okrem iného ospravedlňoval "ochranou ruského obyvateľstva" a dlhodobo tvrdí, že Rusko má historický nárok na Krym.
"To isté platí v smere na západ, pri Narve a jeho prvých ofenzívach [Petra Veľkého, pozn. red.]. Prečo tam šiel? Vracal sa a upevňoval, to robil. Je jasné, že sa musíme vrátiť a upevňovať. A ak budeme vychádzať z premisy, že tieto základné hodnoty tvoria základ našej existencie, určite sa nám podarí dosiahnuť naše ciele," vyhlásil Putin. Celý prejav ruského prezidenta si môžete prečítať tu.
Hra na pobaltské nervy
Putin v tomto svojom vystúpení vyzdvihol „znovudobytie a posilnenie Ruska“ obsadením mesta Narva, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Estónsku. Niet divu, že si pobaltský štát v piatok predvolal ruského veľvyslanca. Vyjadrenia ruského prezidenta označil za neprijateľné.
Poslanec Putinovej strany Jednotné Rusko Jevgenij Fedorov načrel do bližšej minulosti. Navrhuje zrušiť uznesenie o uznaní nezávislosti Litvy v roku 1991. Tvrdí, že rozhodnutie bolo v rozpore s vtedajšou sovietskou ústavou, a je preto neplatné.
Fedorov o návrhu, ktorý poslal do Dumy, hovoril v rozhovore pre denník Komsomolskaja pravda. Citovali ho novinky.cz aj pobaltské médiá. Tvrdí, že Litovci porušili zákon, pretože neusporiadali o nezávislosti referendum.
Litva vyhlásila nezávislosť v marci 1990. V januári 1991 sa Sovieti pokúsili zvrhnúť novú litovskú vládu. Pri stretoch so sovietskou armádou vtedy zomrelo 14 civilistov a 140 utrpelo zranenia. Vo februári bolo referendum, v ktorom 93 percent ľudí (pri 85-percentnej účasti) hlasovalo za samostatnosť. Sovietsky zväz následne v septembri 1991 nezávislosť Litvy uznal, tri mesiace pred vlastným rozpadom.
Prečo trápi ruského poslanca práve tento pobaltský štát? „Litva je pre nás prioritou. Je to dôležitejšie územie ako ostatné. Je to priechod do Kaliningradskej oblasti. A dôsledne vykonávajú najagresívnejšiu protiruskú politiku,“ dodal Fedorov ukazujúc imperiálno-politickú pohnútku. Pobaltské štáty síce chráni členstvo v NATO, ale nečudo, že od začiatku ruskej invázie žijú v obavách.
Litovská reakcia
Litva nenechala ruskú politiku bez povšimnutia. Cez víkend zakázala prepravu tovaru cez územie Litvy do susednej Kaliningradskej oblasti. Dlhšie plánovaný zákaz je podľa nej plne v súlade s európskymi sankciami.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok žiadalo okamžité zrušenie "otvorene nepriateľských" obmedzení Litvy a oznámilo, že "si bude vyhradzovať právo podniknúť kroky na ochranu svojich národných záujmov" v prípade, ak nákladná preprava medzi Kaliningradskou oblasťou a zvyškom ruského územia nebude plne obnovená. Ruský rezort diplomacie oznámil, že si v tejto záležitosti predvolal litovského chargé d'affaires v Moskve.
Kaliningradská oblasť, ktorá sa nachádza medzi Poľskom a Litvou – členskými štátmi EÚ a NATO –, dostáva dodávky z Ruska železnicou a plynovodom cez litovské územie. Kaliningrad je pre Rusko strategickou exklávou, sídli tam veliteľstvo Baltskej flotily a má tam rozmiestnené balistické strely.
Ďalšou možnosťou vypočuť si Putinove videnia sveta bolo víkendové ekonomické fórum v Petrohrade. Takmer štyri mesiace od začiatku rozsiahlej invázie, ktorú naďalej nazýva „špeciálna operácia“, trvá na tom, že bola nevyhnutná. „V súčasnosti, vidiac rastúce riziko a hrozby, bolo ruské rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu vynútené – samozrejme, bolo to ťažké rozhodnutie, ale vynútené a nevyhnutné,“ povedal šéf Kremľa.
Putin zopakoval, že prvoradým cieľom útoku bola „ochrana“ ruskojazyčného obyvateľstva v ukrajinskom Donbase. O tom, čo sa dialo na Donbase po roku 2014, písal pred časom Vladimír Palko. Napriek tomu ale vo februári Rusko spustilo útok z viacerých smerov, nielen na Donbase, ale aj zo severu smerom na Kyjev a na juhu.Nálety a raketové útoky zaznamenali v každom ukrajinskom regióne vrátane Ľvova a Zakarpatskej oblasti, ktorá priamo susedí so Slovenskom.
Vidno, že v záujme ochrany ruskojazyčného obyvateľstva (ktoré nájdeme v rôznych štátoch susediacich s Ruskom) je Kremeľ ochotný zasahovať aj stovky kilometrov západne od Donbasu.
Prejdime teraz k domácej scéne a metódam, ako Rusi mobilizujú vlastné obyvateľstvo.
Militarizácia konzumu
Jedným z dôsledkov ruskej invázie bol aj odchod mnohých známych západných firiem. Od módnych značiek cez IKEA, automobilky až po svetoznámy reťazec rýchleho občerstvenia McDonald's.
Celkovo 850 prevádzok v celom Rusku zostalo zostalo od marca zatvorených, v máji napokon americká firma odišla nadobro. Moskva však avizovala, že to zmení.
Minulú nedeľu sa 15 z nich opäť otvorilo – s novým názvom Vkusno & točka, čo v preklade znamená "Chutne a bodka". Reportér BBC upozornil na to, že znovuotvorené reštaurácie rozdávali farebné odznaky, rovnako ako keď sa v roku 1990 otvorili prvé prevádzky McDonald's v Sovietskom zväze.
Ďalší novinár britskej televízie zas poukázal na nové názvy burgerov. Môžete si dať žemľu s názvom „Kremeľ“, „ZaKrym“ alebo burgery pomenované po ruských raketách „Grad“ či „Topoľ-M“.
Zakorenený ruský imperializmus a militarizmus sa teda prejavuje už otvorene na politickej aj spoločenskej úrovni. Symbol Z nútia vytvárať choré deti na dvore, hrdo ho nosia ruskí olympionici, nájdete ho na všemožnom tovare a napokon vojnovej propagande neušli ani burgery. Rusom sa podarilo zo symbolickej americkej soft power šírenej vo svete aj formou rýchleho občerstvenia vytvoriť nástroj na podporu vlastnej vojny. Propaganda je v čase vojny bežná vec, ale rovnako samozrejmé má byť, aby sme ju pozorne sledovali a vyhodnocovali.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
