Záborská si právo na spoveď nevymyslela

O tom, čo sa udialo na festivale Pohoda, už písali mnohí, chcem sa venovať niektorým reakciám a ich dôsledkom. Medzi prvými na vzniknutú situáciu reagovala Anna Záborská a jej Úrad splnomocnenca vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Krátko sa odvolal na Ústavu SR a medzinárodné ľudskoprávne dokumenty a skonštatoval: „Toto právo (na náboženskú slobodu) bolo pošliapané na festivale Pohoda v prípade Jozefa Haľka, ktorý so súhlasom organizátorov ponúkal na festivale možnosť spovede pre ľudí, ktorí mali o ňu záujem. V zmysle katolíckej vierouky je spoveď sviatosť, a teda jeden zo základných náboženských obradov.“

Na základe toho sa rozprúdila dlhá debata o Záborskou vymyslenom „práve na spoveď“. Rôzni aktivisti či novinári, ktorí zastávali tento názor, dostali širokú publicitu. Odpoveď Záborskej a Úradu uverejnil málokto. Neplačem nad tým, len konštatujem a popisujem stav verejnej debaty na Slovensku. Odpoveď bola nasledovná: „Na základe čl.24 Ústavy SR alebo čl.18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv - je súčasťou slobody vierovyznania alebo presvedčenia aj uskutočňovanie tohto práva: ‚bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov’. Spoveď takýmto náboženským obradom rozhodne je a teda jej výkon je chránený Ústavou SR. Súčasťou náboženskej slobody je aj právo nebyť rušený pri uplatňovaní si tohto práva.“

Myslím, že každému je jasné, že Záborská si právo na spoveď nevymyslela. Ono existuje ako súčasť práva na slobodu vierovyznania a presvedčenia. Toto právo je jedno z najstarších práv, aké západná civilizácia pozná a uznáva, a z neho sa zrodili mnohé iné: sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda myslenia.

A ešte jedna udalosť si v tomto kontexte zaslúži pozornosť. Rozhovor Eugena Kordu s Petrom Zajacom a Františkom Mikloškom. Aj tento rozhovor popredných verejných intelektuálov hovorí, že akoby jeho aktéri nerozumeli právu na náboženskú slobodu. Vidno to hlavne v slovách Petra Zajaca, ktoré ďalší diskutujúci nijak nekorigujú: „Mne to prišlo až ako prekrútenie ľudských práv, keď Anna Záborská povedala, že na Pohode boli porušené ľudské práva biskupa Haľka lebo žiadne ľudské práva biskupa Haľka neboli porušené, pretože nikde nie je napísané, že biskup Haľko musí robiť spovede na Pohode. (...) Nie je to porušenie žiadnych ľudských práv.“

V týchto slovách Petra Zajaca sa prejavilo jednak nepoznanie toho, čo Anna Záborská skutočne povedala, a jednak zjavné nepochopenie toho, čo znamená právo na slobodu vierovyznania alebo presvedčenia (nazývané aj náboženská sloboda). Ešte raz, náboženská sloboda zahŕňa aj akýkoľvek náboženský úkon, verejný či súkromný, individuálny alebo kolektívny. V tomto prípade mal biskup Haľko oprávnenie od organizátorov mať svoju „búdku“ na festivale a poskytoval náboženský úkon. Agresívne správanie pred „búdkou“ rušilo výkon tohto práva, odrádzalo ľudí, aby vôbec k „búdke“ prišli a podobne. Zasahovalo do práv tak Jozefa Haľka, ako aj ľudí, ktorí mohli mať záujem využiť túto jeho službu.

Možno si mnohí pod porušením náboženskej slobody predstavujú iba vraždenie veriacich počas bohoslužieb, ako sa teraz deje napríklad v Nigérii, ale to je iba „finálna fáza“. Náboženské prenasledovanie môže začať jemnými skoro neviditeľnými porušeniami práv. Práve toto pápež František nazýva „mäkkým prenasledovaním“ a práve toto sa šíri a je zjavné, že to má aj základ v náboženskej negramotnosti, ku ktorej patrí aj neznalosť obsahu práva na slobodu vierovyznania alebo presvedčenia. Práve tomuto musíme čeliť a to diskusiou a vzdelávaním, čo je to náboženská sloboda, akú rolu má náboženstvo v spoločnosti, čo všetko západné spoločnosti zásluhou náboženstva dosiahli a podobne. Máme pred sebou zjavne dlhú cestu, ale ak má Slovensko ostať slobodné, musí byť zachovaná aj náboženská sloboda. Bez nej sa to nedá.