Šéf rehoľníkov: Ak nás štátna ideológia bude tlačiť do rozporu s našou identitou, pôjdeme po ceste väznených predchodcov

Máme za sebou dosť vážne obdobie pandémie aj utečeneckej krízy, kde rehoľníci odviedli veľa práce, hoci sa jej nedostalo až tak veľa medializácie. Konferencia vyšších rehoľných predstavených nedávno pripravila súhrnnú štúdiu o práci rehoľných spoločenstiev počas krízy. Čo z nej vyplýva?

Jedna kríza vystriedala druhú, po pandémii prišla ďalšia kríza s utečencami. Nám rehoľníkom krízové situácie otvárajú naše mysle aj srdcia. Rehoľníci a kňazi, ale aj ostatní charitatívni pracovníci boli medzi prvými na hraniciach. Sám som strávil istý čas na hotspote v Michalovciach. V rámci našich chariziem sa snažíme poskytnúť aj duchovnú pomoc. V hotspote bol stan – kaplnka, kde mohli utečenci prísť, porozprávať sa, pookriať. Aj keď moja skúsenosť bola taká, že veľa pomoci potrebovali aj dobrovoľníci, keďže pracovali na zmeny a často aj v noci, potrebovali rozhovor a duchovné sprevádzanie či podporu.

Koľko utečencov rehoľné spoločenstvá prijali medzi seba?

Rehoľníci otvorili svoje kláštory, kde sme poskytli ubytovanie okolo tisícke utečencov, celkovo sme pomohli asi 3-tisíc ľuďom, z nich bolo asi tisíc detí. Priamu pomoc poskytovalo okolo 500 rehoľníkov plus množstvo laikov a našich spolupracovníkov. Okrem ubytovania predovšetkým matiek s deťmi sme pomáhali aj pri asistencii na úradoch, poskytovali sme humanitárnu pomoc. Pre ukrajinské deti sme otvorili aj naše cirkevné školy, otvárali sme aj špeciálne triedy, najmä v materských školách. Poskytovali sme jazykové kurzy, realizovali zbierky a rôzne programy pre deti s mamičkami a ďalšie dobrovoľnícke aktivity.