Kuleba žiada Irán o zastavenie dodávok zbraní pre Moskvu

19:50 Kuleba žiada Irán o zastavenie dodávok zbraní pre Moskvu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok žiadal svojho iránskeho kolegu Hosejna Amíra Abdollahjána, aby Irán „okamžite“ zastavil dodávky zbraní do Ruska. Išlo o ich prvý telefonický rozhovor od vyhlásenia Kyjeva, že Moskva pri útokoch na Ukrajine používa drony iránskej výroby. Informuje o tom agentúra AFP.

Kuleba na sociálnej sieti Twitter napísal, že iránskeho ministra zahraničných vecí v telefonáte žiadal, aby Irán „okamžite zastavil tok zbraní do Ruska používaných na zabíjanie civilistov a ničenie kritickej infraštruktúry Ukrajiny“.

18:10 Ruská invázia na Ukrajinu uvrhla Európu do éry neistoty

uská invázia na Ukrajinu uvrhla Európu do éry neistoty, uviedol v piatok v prejave nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Zároveň varoval, že prichádzajú ťažké časy.

Steinmeier, ktorý je z krídla nemeckých sociálnych demokratov, ktoré dlho presadzovalo užšie ekonomické vzťahy s Moskvou, povedal, že invázia tieto nádeje zmarila.

„Keď sa pozrieme na dnešné Rusko, tak už pre staré sny nie je miesto,“ povedal Steinmeier, čím mal na mysli sen bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova o „spoločnom európskom domove“.

„Uvrhlo nás to v Nemecku do inej doby, do neistoty, o ktorej sme si mysleli, že sme ju prekonali: do doby poznamenanej vojnou, násilím a obavami z rozšírenia vojny v Európe,“ dodal Steinmeier, pričom varoval, že prichádzajú „drsné roky“.

17:30 Rusko oznámilo dokončenie mobilizácie 300 000 záložníkov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok oznámil, že tzv. čiastočná mobilizácia v Rusku bola zavŕšená. Na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali 300 000 záložníkov. Šojgu o dokončení mobilizácie oficiálne informoval prezidenta Vladimira Putina na stretnutí odvysielanom v štátnej televízii. Ďalšie takéto opatrenia podľa neho nie sú plánované.

Minister povedal, že v zóne tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu, sa nachádza 82 000 mobilizovaných odvedencov s priemerným vekom 35 rokov, pričom ďalších 218 000 aktuálne absolvuje výcvik.

Putin podľa AFP požiadal Šojgua, aby poďakoval mobilizovaným vojakom za ich vlastenectvo. Putin vyhlásil „čiastočnú mobilizáciu“ 21. septembra po sérii vojenských neúspechov, pri ktorých ruské sily vytlačili z východu ukrajinskej Charkovskej oblasti a dostali sa pod rastúci tlak v Chersonskej oblasti na juhu.

Rozhodnutie Kremľa vyvolalo hromadný odliv brancov z Ruska. Desaťtisíce ich odišli do krajín ako Gruzínsko, Arménsko a Kazachstan, kam môžu vycestovať bez víz. Počas protestov proti mobilizácii zadržali v Rusku viac než 2000 osôb. Verejnosť pobúrili aj prípady mužov, ktorí dostali povolávací rozkaz, aj keď im službu v armáde znemožňuje zdravotný stav alebo nemajú žiadne vojenské skúsenosti.

16:23 Švédska prokuratúra začne ďalšie vyšetrovanie únikov z plynovodov Nord Strea

Švédska prokuratúra v piatok oznámila, že uskutoční ďalšie doplňujúce vyšetrovania na mieste únikov z plynovodov Severný prúd (Nord Stream) v Baltskom mori. Švédske námorné sily a vlastník potrubí tiež začali tento týždeň vyšetrovanie, uviedla agentúra AFP. „Spolu s bezpečnostnou službou SÄPO som sa rozhodol vykonať na mieste trestného činu niekoľko doplňujúcich kontrol,“ uviedol vo vyhlásení prokurátor. Dodal, že švédske ozbrojené zložky sa na základe žiadosti rozhodli pomôcť s vyšetrovaním. Prokurátor však neposkytol žiadne podrobnosti o tom, čo hľadajú.

Z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori začal 26. septembra na štyroch miestach unikať zemný plyn, čomu predchádzali dva výbuchy. Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia. Švédska prokuratúra začiatkom októbra oznámila, že nazbierala dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú podozrenia zo sabotáže.

15:29 Kremeľ potvrdil, že Putin bude v pondelok hostiť lídrov Arménska a Azerbajdžanu

Kremeľ v piatok potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin bude v pondelok v ruskom čiernomorskom letovisku Soči hostiť lídrov Arménska a Azerbajdžanu. Obe krajiny sa už roky sporia o región Náhorný Karabach, uviedla agentúra AFP.

„Z iniciatívy ruskej strany sa 31. októbra v Soči uskutočnia trojstranné rokovania medzi… Putinom, azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

https://standard.sk/268900/ukrajina-rusi-z-chersonu-neutekaju-nechali-tam-najlepsie-vycvicene-jednotky-posielaju-mobilizovanych-vojakov/

15:14 Ukrajina dosiaľ zostrelila vyše 300 dronov iránskej výroby

Ukrajina zatiaľ zostrelila vyše 300 iránskych samovražedných dronov Šáhid-136, oznámil v piatok na brífingu hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat. Citoval ho portál britského denníka Guardian. Kamikadze drony sa stali kľúčovou zbraňou Ruska v jeho vojne proti Ukrajine a minulý mesiac ich ruské sily často využívali na útoky na životne dôležitú energetickú infraštruktúru. Irán poprel obvinenia Ukrajiny a Západu, že dodáva tieto drony Rusku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, stojac v tme vedľa vraku zostreleného dronu, sa vo štvrtok večer vo svojom pravidelnom príhovore k obyvateľom zaprisahal, že rozsiahle ruské útoky na elektrárne nezlomia ukrajinského ducha. Zelenskyj si tentoraz vybral pre svoj príhovor vonkajšie prostredie. Urobil tak po tom, čo Rusko už dva týždne zameriava útoky raketami a bezpilotnými lietadlami (dronmi) proti ukrajinskej sieti vyrábajúcej elektrickú energiu, čo spôsobuje Ukrajine obrovské škody a výpadky elektriny. „Ostreľovanie nás nezlomí – počuť nepriateľovu hymnu na našej pôde je strašnejšie než nepriateľove rakety na našej oblohe. Tmy sa nebojíme,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že Kyjev zostrelil za posledné dva dni 23 dronov, píše tlačová agentúra Reuters.

13:36 V chudobných štátoch končia iba 3 percentá potravín vyvážaných z Ukrajiny, tvrdia Rusi

Iba tri percentá potravín vyvážaných z Ukrajiny v rámci dohody sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov a Tureckom dosiaľ skončili v najchudobnejších krajinách, cituje v piatok britský denník Guardian z vyhlásenia ruských predstaviteľov. „Mapa príjemcov týchto zásielok je v absolútnom rozpore s deklarovanými humanitárnymi cieľmi (dohody),“ píše sa vo vyhlásení.

„Štáty v núdzi, ako Somálsko, Etiópia, Jemen, Sudán a Afganistan, dostali iba tri percentá potravín (exportovaných z Ukrajiny), a to zväčša cez Svetový potravinový program,“ uvádzajú ďalej ruskí predstavitelia. Rusko sa už dlhšie sťažuje na problémy súvisiace s dohodou o vývoze obilia z Ukrajiny. Pohrozilo odstúpením od nej, ak nebudú zohľadnené jeho výhrady.

09:50 Evakuácia Chersonu je dokončená, hovorí gubernátor

Ruské jednotky dokončili evakuáciu civilistov z okupovaného ukrajinského mesta Cherson, na ktorý v rámci protiofenzívy postupujú ukrajinské ozbrojené sily. Vyplynulo to z vyjadrenia gubernátora anektovaného Krymu Sergeja Axionova, ktorý v piatok navštívil Cherson spolu so zástupcom vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Sergejom Kirijenkom. Informuje o tom agentúra AFP.

„Práce na organizácii odchodu obyvateľov z ľavého brehu Dnepra do bezpečných oblastí Ruska boli zavŕšené,“ napísal Axionov na sociálnej platforme Telegram s tým, že oblasť ostreľujú ukrajinské ozbrojené sily. Kirijenko podľa Axionova navštívil aj Záporožskú atómovú elektráreň a zhováral sa s jej zamestnancami.

09:41 Zelenskyj prirovnal Rusko vedúce vojnu na Ukrajine k nacistom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal vo svojom pravidelnom prejave boj svojej krajiny proti Rusku s odporom Ukrajincov voči nacistom počas druhej svetovej vojny.

Rusko podľa neho – ako kedysi nacizmus – sleduje tie isté ciele. „Podoba zla sa zmenila, ale jeho podstata zostala nezmenená,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v noci na piatok.  „Zlo po 80 rokoch povstalo z popola,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Rusko sa zo susedného štátu stalo agresorskou a teroristickou krajinou, ktorá má na svedomí vojnové zločiny.

„Jedinou taktikou Ruska je teror,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že to môže viesť len k porážke Moskvy. Zdôraznil, že odpor Ukrajincov je silný a krajina sa nenechá zlomiť. Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že Rusko bude musieť kapitulovať a zaplatiť Kyjevu vojnové reparácie. Oblasti, ktoré Rusko nezákonne anektovalo, budú podľa neho oslobodené.

https://standard.sk/268684/prognozy-o-recesii-usa-sa-zatial-nepotvrdili-americanom-pomaha-europsky-dopyt-po-energiach-aj-vydavky-na-zbrojenie/

08:45 Pentagón: Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko chystalo použiť jadrovú zbraň

Spojené štáty zatiaľ nezaznamenali náznaky, že by prebiehajúce cvičenie ruských strategických síl bolo prípravou na skutočné nasadenie jadrových zbraní. Uviedol to vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin, informuje agentúra Reuters.

V rámci pokračujúceho cvičenia s označením Grom ruská armáda nacvičuje masívny jadrový úder ako reakciu na nukleárny útok nepriateľa. V stredu priebeh manévrov na diaľku sledoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin.

„Doposiaľ sme nezaznamenali nič, na základe čoho by sme sa mohli v tejto chvíli domnievať, že ide o kryciu taktiku,“ povedal Austin novinárom v súvislosti s obavami, že by ruské cvičenie Grom mohlo byť prípravou na reálne použitie taktickej jadrovej zbrane v blízkej budúcnosti. Šéf Pentagónu vyjadril presvedčenie, že Putin zatiaľ nerozhodol o nasadení taktickej jadrovej zbrane. Varoval však, že v prípade takéhoto kroku by nasledovala razantná reakcia, ktorú však bližšie nešpecifikoval.

07:02 Kadyrov: Pri ukrajinskom útoku v Chersonskej oblasti zahynulo 23 Čečencov

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov vo štvrtok oznámil, že pri tohtotýždňovom ukrajinskom ostreľovaní v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynulo 23 čečenských vojakov a ďalších 58 utrpelo zranenia. Uviedol to v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

„Všetky záchranné operácie na mieste sú ukončené a tu je konečný zoznam mŕtvych a zranených – 23 vojakov bolo zabitých a 58 utrpelo zranenia,“ napísal.

Ide o nezvyčajné vyjadrenie čečenského vodcu vzhľadom na skutočnosť, že Moskva od začiatku vojny na Ukrajine len zriedka informuje o stratách na bojisku, píše Reuters.

03:10 Biely dom zopakoval, že Biden nemá záujem o stretnutie s Putinom na samite G20

Americký prezident Joe Biden nemá záujem o stretnutie so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom počas novembrového samitu skupiny G20. Vo štvrtok to uviedol hovorca americkej prezidentskej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, uviedla agentúra AFP. Biden nemá v úmysle stretnúť sa s Vladimirom Putinom, to je naše súčasné stanovisko, povedal Kirby. Predstavitelia Bieleho domu sa podobne vyjadrili aj minulý týždeň.

Účasť Putina na schôdzke lídrov skupiny najväčších ekonomík sveta G20, ktorá sa uskutoční v novembri na indonézskom ostrove Bali, zatiaľ nie je istá, pripomína AFP. Ruský prezident ju nepotvrdil ani počas štvrtkovej diskusie na politickom fóre v Moskve. „Možno tam odcestujem. Stále nad tým rozmýšľam,“ povedal šéf Kremľa. Ubezpečil však, že Rusko bude na samite určite zastupovať vysokopostavená delegácia, napísala agentúra DPA.

Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a organizuje aj tohtoročný samit, ktorý sa uskutoční 15. – 16. novembra na Bali. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina. Indonézsky prezident Joko Widodo na samit pozval i ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aj napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20.

02:10 Blinken: Ruské útoky iránskymi dronmi na civilistov sú desivé

Ruské útoky iránskymi bezpilotnými lietadlami na Ukrajine sú „desivé“, uviedol vo štvrtok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Podľa jeho slov sa budú USA a ich spojenci snažiť zabrániť dodávkam zbraní z Iránu do Ruska, informuje agentúra AFP. Rusko používa iránske drony na „zabíjanie ukrajinských civilistov a ničenie infraštruktúry, na ktorú sa Ukrajinci spoliehajú pri výrobe elektriny, vody a tepla“, povedal Blinken počas návštevy Kanady. „Je to desivé,“ dodal.

Šéf amerického rezortu diplomacie prisľúbil, že Kanada a Spojené štáty budú so spojencami a partnermi naďalej spolupracovať, aby odhalili iránske dodávky zbraní pre Moskvu. Dodal, že zároveň chcú Teherán od takéhoto predaja odradiť. Ukrajina a západné krajiny tvrdia, že pri nedávnych útokoch na viaceré ukrajinské mestá použila ruská armáda iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že Moskva dosiaľ použila pri útokoch na ukrajinských civilistov a infraštruktúru približne 400 iránskych dronov.

01:10 Grossi: MAAE vyšetrí ruské obvinenia o vývoji špinavej bomby na Ukrajine

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) tento týždeň „nezávisle overí“ ruské obvinenia týkajúce sa výroby takzvanej špinavej bomby v dvoch jadrových zariadeniach na Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. Správu publikovala agentúra AFP. Grossi povedal, že MAAE pracuje na odhalení akéhokoľvek zneužitia jadrového materiálu či akejkoľvek nedeklarovanej výroby alebo spracovania jadrového materiálu v dvoch lokalitách. Šéf MAAE nespresnil o aké dva ukrajinské objekty ide.

Moskva nedávno vyhlásila, že Ukrajina sa chystá použiť špinavú bombu na svojom vlastnom území. Ruský prezident Vladimir Putin preto vo štvrtok vyzval MAAE, aby „čo najskôr“ skontrolovala ukrajinské jadrové zariadenia. MAAE uviedla, že jej experti nedávno skontrolovali jednu z dvoch lokalít, ktoré Rusko spomína v súvislosti s vývojom takzvanej špinavej bomby. Inšpektori v objekte nezistili žiadnu nedeklarovanú aktivitu ani materiál.

ŠTVRTOK

22:52 Rusko vyzvalo OSN na vyšetrovanie vývoja biologických zbraní USA na Ukrajine

Rusko oficiálne požiadalo Bezpečnostnú radu (BR) OSN o začatie medzinárodného vyšetrovania „vojensko-biologických aktivít“ Spojených štátov na Ukrajine. Vo štvrtok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, informuje agentúra AFP. Zástupca vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Adedeji Ebo v reakcii na túto žiadosť uviedol, že OSN nevie o žiadnom programe vývoja biologických zbraní na Ukrajine.

„Sme si vedomí toho, že Ruská federácia podala oficiálnu sťažnosť… týkajúcu sa obvinení z programov vývoja biologických zbraní na Ukrajine,“ povedal Ebo. Pripomenul, že vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuová viackrát uviedla, že OSN „nemá poznatky o nijakom programe výroby biologických zbraní na Ukrajine“. OSN podľa jeho slov navyše nemá mandát ani technickú kapacitu na takéto vyšetrovanie.

Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová vo štvrtok Bezpečnostnej rade OSN povedala, že ruské obvinenia o vývoji biologických zbraní na Ukrajine, sú „čisté výmysly“ bez predloženia dôkazov. „Napriek tomu musím využiť túto príležitosť a uviesť veci na pravú mieru. Ukrajina nemá program na vývoj biologických zbraní… Spojené štáty nemajú program na vývoj biologických zbraní,“ dodala.

https://standard.sk/268747/pentagon-napriek-vojne-ruska-na-ukrajine-je-pre-spojene-staty-hlavnou-hrozbou-cina/

19:06 Použiť jadrové zbrane nemá politický ani vojenský zmysel

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle použiť jadrové zbrane na Ukrajine. Rusko podľa neho o použití takýchto zbraní nikdy nehovorilo, len to naznačovalo v reakcii na vyjadrenia západných lídrov. „Nepovažujeme to za potrebné. Nemá to zmysel, ani politický, ani vojenský,“ povedal Putin počas diskusie na politickom fóre v Moskve s tým, že ruská vojenská doktrína povoľuje použiť jadrové zbrane len v prípade obrany.

Šéf Kremľa opätovne obvinil Západ z „nukleárneho vydierania“. Jeho cieľom je vyvinúť tlak na spojencov Moskvy a neutrálne štáty a presvedčiť ich, že sa všetci musia spojiť proti Rusku, tvrdí Putin. „Keď jadrové zbrane existujú, vždy existuje nebezpečenstvo, že budú použité,“ povedal tiež na fóre Valdajského diskusného klubu.

Zopakoval aj tvrdenie, že Kyjev má technológiu na výrobu a možné odpálenie tzv. špinavej bomby na Ukrajine, na čo sa podľa neho aj pripravuje. „Hovoria, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) chce prísť a skontrolovať nukleárne zariadenia na Ukrajine. Sme za. A malo by sa to urobiť čo najskôr,“ povedal Putin. Dodal, že Kyjev „robí všetko pre to, aby zahladil stopy po takejto príprave“.

18:06 Putin: Rusko sa snaží brániť „svoje právo existovať“

Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok snažil vykresliť konflikt na Ukrajine i krízu okolo Taiwanu ako súčasť úsilia Západu zabezpečiť si celosvetovú nadvládu. USA a ich spojenci však napokon budú musieť s Ruskom viesť rozhovory, uviedol v prejave na politickom fóre v Moskve.

Putin vyhlásil, že Rusko nie je nepriateľom Západu, nikdy však nebude súhlasiť s tým, aby mu Západ diktoval, čo má robiť. „Ľudstvo teraz stojí pred voľbou: hromadiť množstvo problémov, ktoré nás všetkých nevyhnutne rozdrvia, alebo sa snažiť nájsť riešenia, ktoré nemusia byť ideálne, ale fungujú a mohli by urobiť svet stabilnejším a bezpečnejším,“ povedal Putin na fóre Valdajského diskusného klubu.

🤡Putin's stand-up: "Let's live together, let's have dialogues and build trust, which means peace. We were absolutely sincere. What did we get in return? "No" in all possible areas of cooperation." pic.twitter.com/WMtha7EqvM

— NEXTA (@nexta_tv) October 27, 2022

„Som presvedčený, že skôr či neskôr nové centrá multipolárneho svetového poriadku a Západ budú musieť začať rovnocenný rozhovor o našej spoločnej budúcnosti – a čím skôr, tým lepšie,“ uviedol šéf Kremľa. V prejave tiež zopakoval, že Rusko sa snaží brániť „svoje právo existovať“ vo svetle západných pokusov o „zničenie“ krajiny. Dodal, že najbližšie desaťročie bude podľa neho zrejme najnebezpečnejším a najnepredvídateľnejším, a zároveň najdôležitejším od konca druhej svetovej vojny.

17:08 Rusko zatiaľ nerozhodlo o predĺžení dohody o vývoze ukrajinských obilnín

Rusko sa zatiaľ nerozhodlo, či predĺži svoju účasť na dohode umožňujúcej vývoz obilnín z Ukrajiny. O štvrtkovom vyjadrení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej informovala televízia CNN. Dohoda, ktorú v júli sprostredkovali OSN a Turecko, umožnila Ukrajine obnoviť export obilnín z čiernomorských prístavov, pozastavený vo februári po invázii Ruska. Platnosť dohody by mala vypršať v polovici novembra.

Zacharovová uviedla, že Kremeľ ju možno nepredĺži, pretože Rusko čelí vlastným problémom pri vývoze hnojív a poľnohospodárskych produktov napriek memorandu, ktoré vyrokovalo s OSN v rámci dohody o obilninách. Tento vývoz je podľa nej blokovaný v dôsledku západných sankcií.

16:22 Rusko: Povolávacie rozkazy dostali aj uzbeckí zamestnanci továrne

Povolávacie rozkazy dostali v rámci mobilizácie v západoruskom meste Oriol aj uzbeckí zamestnanci továrne na spracovanie odpadu. S prosbou o pomoc sa preto obrátili na uzbeckého prezidenta Šavkata Mirzijojeva. S odvolaním sa na správu miestnej ruskej televízie o tom vo štvrtok informuje agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v septembri čiastočnú mobilizáciu; vôbec prvú od druhej svetovej vojny. Bola to reakcia na sériu neúspechov ruských vojakov počas vojny na Ukrajine. Z Ruska odvtedy utiekli státisíce mužov, aby sa vyhli bojovým operáciám na fronte, približuje Reuters. Podľa televízie Istoki v meste Oriol armáda rozoslala tento týždeň povolávacie rozkazy aj približne 50 zamestnancom závodu EcoCity na spracovanie odpadu. Zhruba polovica z nich sú však Uzbeci a televízia ich v reportáži ukázala s uzbeckými pasmi. Požiadali preto prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva, aby v ich mene zasiahol.

https://standard.sk/268118/elitne-afganske-komanda-v-sluzbach-ruska/

14:50 V Poľsku začali odstraňovať štyri pamätníky Červenej armády

Na štyroch miestach v Poľsku začali vo štvrtok ráno búrať pamätníky venované sovietskej Červenej armáde. Informovali o tom agentúry AP a PAP s odvolaním sa na Karola Nawrockého, šéfa Ústavu pamäti národa (IPN), povereného vyšetrovaním vojnových zločinov a zločinov z čias komunizmu. Pamätníky Červenej armády podľa Nawrockého reprezentujú systém, ktorý sa previnil zotročovaním a vraždením vlastných občanov a príslušníkov iných národov vrátane Poliakov.

„Toto je pamätník hanby, pamätník opovrhnutia víťazov obeťami,“ povedal Nawrocki v meste Glubczyce ležiacom na juhu Poľska, kde sa robotníci pripravovali na demontáž pamätníka, ktorého súčasťou je aj socha vojaka Červenej armády. „V roku 1945 Sovieti nepriniesli oslobodenie, priniesli ďalšiu porobu. Obsadzovali Poľsko a zaobchádzali s ním ako s korisťou,“ dodal v emotívnom prejave.

Ďalšie pamätníky budú demontované v meste Bobolice v severozápadnom Poľsku, v Byczyne na juhu a v Staszówe na juhovýchode krajiny. S demontážou sa malo začať v rovnakom čase, konkrétne o deviatej hodine ráno. „Sme rozhodnutí odstrániť z Poľska všetky pamätníky pripomínajúce komunistický systém,“ vyhlásil Nawrocki.

14:20 Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti tvrdí, že už evakuovala 70-tisíc ľudí

Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdí, že evakuovala už vyše 70-tisíc ľudí. Povedal to vo štvrtok šéf tamojšej Rusmi dosadenej oblastnej administratívy Vladimir Saľdo s tým, že týchto ľudí z mesta Cherson a jeho okolia presťahovali na ľavý breh rieky Dneper, informuje agentúra AP. Miestne proruské úrady zároveň civilistov stále vyzývajú, aby z oblasti odišli. Obávajú sa pritom protiofenzívy Kyjeva zameranej na opätovné získanie mesta Cherson, ktorého sa ruské ozbrojené sily zmocnili už v prvých dňoch po začatí invázie.

Proruské úrady zároveň z mesta Cherson odniesli pamätníky ruských vojvodcov Fiodora Ušakova a Alexandra Suvorova. Saľdo priblížil, že do bezpečia boli z Chrámu sv. Kataríny v Chersone presunuté aj telesné pozostatky kniežaťa Grigorija Poťomkina, ruského generála, ktorý v 18. storočí toto mesto založil. Námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov priblížil, že z Chersonu bola evakuovaná aj oblastná proruská samospráva. Napriek tomu však povedal, že ukrajinské pokusy o získanie mesta ruské sily zmarili, a trval tiež na tom, že mesto udržia pod svojou kontrolou.

https://standard.sk/268336/ukrajinu-treba-zbavit-satanizmu-je-pritomny-na-celom-uzemi-a-podporuju-ho-urady-znie-z-ruska/

13:57 Putin: Ukrajina odmietla rokovať s Ruskom na príkaz Washingtonu

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Ukrajina sa odmietla zúčastniť na mierových rokovaniach s Ruskom na príkaz Washingtonu. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom agentúra AFP.

„Dokumenty boli pripravené… A zrazu sa ukrajinská strana stiahla a vyhlásila, že nie je ochotná v rokovaniach pokračovať,“ povedal Peskov a dodal, že podľa Putina je „zjavné, že príkaz na zastavenie vyjednávaní prišiel z Washingtonu“.

„My (s rokovaním) súhlasíme, ale v tomto prípade ide o absolútnu neochotu z ukrajinskej strany,“ vyhlásil Peskov. Podľa jeho slov je Rusko pripravené zaistiť, že sa „jeho záujmy ocitnú na rokovacom stole“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu zavrhol akúkoľvek možnosť rokovaní s Moskvou a odsúdil Putinovu „plánovanú rétoriku“. Zelenskyj na konci septembra tiež vyhlásil, že s Ruskom vyjednávať nebude, pokiaľ bude Putin zastávať funkciu prezidenta Ruskej federácie.

13:23 Moskvou dosadení predstavitelia budú v Záporoží odpočúvať mobily obyvateľov

Ruskom dosadení predstavitelia okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny vo štvrtok nariadili, aby sa miestnym obyvateľom odpočúvali telefóny. Údajne tak dodržiavajú vojenskú cenzúru, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin vyhlásením stanného práva, uviedla agentúra AFP.

„Od dnešného dňa budú v Záporožskej oblasti orgány presadzovania práva vykonávať náhodné kontroly mobilných telefónov obyvateľov,“ uviedol Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. Dodal, že tí, ktorí získavajú informácie „z propagandistických zdrojov teroristického režimu Kyjeva“, budú najskôr upozornení a neskôr dostanú pokutu. Rogov tiež upozornil, že za „zákerné porušovanie zákona o zahraničných agentoch“ budú obyvatelia niesť trestnú zodpovednosť.

12:51 IEA: Rusko rýchlo stráca podiely na trhoch s energiami, ktoré už nikdy nezíska

Rusko už nikdy nebude ropnou veľmocou, tvrdí vo svojej správe Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Narušenie odvetvia v krajine sa deje „s rýchlosťou, ktorú si málokto dokázal predstaviť“. Informuje o tom Fortune. Aj keď ruské rakety naďalej ničia Ukrajinu a jej infraštruktúru a nechávajú za sebou len ruiny, ruský prezident Vladimir Putin už prehral vojnu v jednej veľmi dôležitej oblasti. Ruský podiel na globálnych dodávkach energií, ktorý sa desaťročia postupne zvyšoval, drasticky klesá a zrejme už navždy, tvrdí IEA vo svojej pravidelnej výročnej analýze globálneho trhu s energiami World Energy Outlook.

IEA predkladá tri rôzne scenáre vývoja v najbližších desaťročiach v závislosti od toho, ako budú veľké krajiny dodržovať svoje záväzky v oblasti zelenej energetiky. „Ruský export fosílnych palív sa v žiadnom z týchto scenárov nevráti na úrovne z roku 2021.“  IEA prognózuje, že príjmy Ruska z predaja ropy a plynu do roku 2030 padnú o viac než polovicu zo 75 miliárd dolárov (74,83 miliardy eur) v roku 2021 na menej než 30 miliárd dolárov. Keďže Európa rýchlo prechádza na dodávky z USA a Blízkeho východu, podiel Ruska na globálnych dodávkach sa bude ďalej znižovať. Ešte v minulom roku pripadalo na Rusko 20 percent globálnych dodávok fosílnych palív.

12:05 Západné komerčné satelity môžu byť legitímnymi cieľmi odvetného útoku, tvrdí Moskva

Západné komerčné satelity sa môžu stať legitímnym terčom ruského útoku v prípade, že sa zapoja do vojny na Ukrajine. Na pôde OSN to vyhlásil námestník riaditeľa ruského ministerstva zahraničných vecí pre nešírenie zbraní Konstantin Voroncov, ktorého citovala ruská agentúra TASS a následne aj britská televízia Sky News a denník Guardian.

„Reč je o využívaní komponentov civilnej infraštruktúry vo vesmíre, vrátane tých komerčných, Spojenými štátmi a ich spojencami. Kvázi civilná infraštruktúra sa môže ukázať ako legitímny cieľ pri odvetnom údere,“ vyhlásil Voroncov na zasadnutí Prvého výboru Valného zhromaždenia OSN.

11:35 Rusko: Štátna duma schválila zákaz propagácie netradičných sexuálnych vzťahov

Poslanci ruskej Štátnej dumy vo štvrtok v prvom čítaní jednomyseľne prijali novelu zákona z roku 2013 zakazujúceho propagáciu „netradičných sexuálnych vzťahov“ medzi občanmi Ruska – dospelými aj deťmi – v médiách, na internete, v literatúre a kinách. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na oznámenie zverejnené internetovej stránke dolnej komory ruského parlamentu.

Návrh zákona dopĺňa Kódex správnych deliktov Ruskej federácie o dva články. Prvý stanovuje pokutu od 200- do 800-tisíc rubľov (približne 1 706 – 6 826 eur) za „propagáciu pedofílie“ medzi ľuďmi akéhokoľvek veku, v prípade „propagácie netradičných vzťahov“ sa pokuta pohybuje od 50- do 400-tisíc rubľov (približne 427 – 3 415 eur). Okrem toho sa hrozí pokuta od 50- do 200-tisíc rubľov (približne 427 – 1 706 eur) aj za šírenie informácií o homosexualite alebo transrodovosti medzi maloletými.

Výška spomínaných pokút platí pre fyzické osoby. Pre úradníkov a právnické osoby sú sadzby vyššie. Právnickým osobám navyše hrozí pozastavenie činnosti až na 90 dní. Štátna duma vo svojom vyhlásení poznamenala, že ak takéto trestné činy spáchajú cudzinci alebo osoby bez štátnej príslušnosti, hrozí im deportácia z územia Ruskej federácie. Ako sa uvádza na stránke Štátnej dumy, autormi návrhov sú jej predseda Viačeslav Volodin, šéfovia všetkých poslaneckých klubov, ako aj viac ako 300 poslancov. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme ochránili naše deti a tých, ktorí chcú žiť normálny život. Všetko ostatné je hriech, sodomia, temnota a naša krajina s tým bojuje,“ cituje Volodina stránka Dumy.

10:57 Proruská administratíva na Kryme tvrdí, že dron zasiahol tepelnú elektráreň

Moskvou dosadení predstavitelia na anektovanom polostrove Krym vo štvrtok informovali, že v noci sa jedna tepelná elektráreň stala terčom útoku dronom. Podľa ich slov však k jej vážnemu poškodeniu nedošlo. Informuje o tom agentúra AFP. „Dnes v noci došlo k útoku bezpilotného lietadla na tepelnú elektráreň Balaklava,“ informoval Moskvou dosadený gubernátor Michail Razvožajev na platforme Telegram. Transformátor bol podľa jeho slov poškodený len minimálne a k nijakým obetiam na životoch nedošlo.  

Razvožajev dodal, že incident nijako neohrozil dodávky energie v Sevastopole ani na zvyšku polostrova. Zasiahnutý transformátor, ktorý po útoku začal horieť, bol podľa jeho slov v tom čase mimo prevádzky; prebiehali na ňom údržbové práce. „Zamestnanci elektrárne si s požiarom rýchlo poradili,“ dodal.

10:25 ISW: Putin sa nezaujíma o rokovania a naďalej má územné ambície

Ruského vodcu Vladimira Putina nezaujímajú žiadne rokovania a na Ukrajine naďalej chce dosahovať územné zisky mimo nelegálne anektovaných oblastí. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Putinove nedávne vyhlásenia podľa inštitútu naznačujú, že Rusko stále hľadá spôsoby, ako zvíťaziť na Ukrajine vojenskou cestou a postarať sa o zmenu politického režimu v Kyjeve. Putinovu rétoriku, že Ukrajina „stratila suverenitu“, podporil i predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin, keď vyhlásil, že „Ukrajina stratila schopnosť existovať ako štát“ a „Ukrajinu okupuje NATO“. „Tento jazyk je nezlučiteľný s rokovaniami na rovnoprávnom základe o prímerí, nehovoriac o riešení konfliktu, ktorý začalo Rusko,“ uvádza ISW.

10:19 Koordinátor bezpečnostných opatrení má odvrátiť kritiku od Putina, tvrdia Briti

Vymenovaním moskovského starostu Sergeja Sobianina za koordinátora bezpečnostných opatrení v regiónoch Ruska počas „špeciálnej operácie“ na Ukrajine chce Kremeľ odvrátiť verejnú kritiku od rozhodnutí prezidenta Vladimira Putina. Vo svojej najnovšej analýze zverejnenej vo štvrtok na Twitteri to podľa agentúry DPA konštatuje britské ministerstvo obrany.

„Toto opatrenie pravdepodobne povedie k užšiemu zapojeniu regionálnych gubernátorov do systému národnej bezpečnosti Ruska,“ uviedol rezort obrany v Londýne s odvolaním sa na zistenia tajných služieb. Väčšie zapojenie regionálnych predstaviteľov do celoštátnej politiky má podľa Londýna pomôcť odvrátiť verejnú kritiku od vedenia krajiny. Počas ukrajinskej protiofenzívy na severovýchode a juhu Ukrajiny takáto kritika zaznievala len zriedka, konštatuje DPA.

10:07 OSN je relatívne optimistická pri obnovení dohody o vývoze obilia z Ukrajiny

Šéf Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths je „relatívne optimistický“, že dohodu o vrátení ukrajinského obilia a ruského obilia a hnojív na svetové trhy predĺžia aj po polovici novembra. Dohoda o otvorení čiernomorských prístavov uzavretá v júli má 120-dňový limit. Griffiths, ktorý sa sústreďuje na ukrajinskú časť dohody, zatiaľ čo predstaviteľka OSN pre obchod Rebeca Grynspan na ruskú stranu, uviedol, že by radi videli rýchle obnovenie dohody. „Je dôležitá pre trh. Je dôležitá pre kontinuitu a som stále relatívne optimistický, že to dosiahneme. Ťažko na tom pracujeme,“ povedal.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia sa, naopak, na margo dohody nevyjadril optimisticky. Podľa neho Moskva musí najprv vidieť pohyb jej exportu. „Rusko potrebuje vidieť vývoz obilia a hnojív na svetový trh, čo sa od začiatku dohody ešte nikdy nestalo,“ povedal novinárom. Nebenzia uviedol že prekážky, ktoré je potrebné prekonať, aby sa ruské obilie a hnojivá dostali na svetové trhy, zostávajú rovnaké ako v júli a sú nimi získanie poistenia pre plavidlá, vykonávanie finančných transakcií, hľadanie prístavov pre ruské lode a uvoľňovanie hnojív na lodiach zadržaných v európskych prístavoch. „Uznávame, že generálny tajomník (OSN) a jeho tím sa snažia urobiť maximum pre vyriešenie týchto problémov. Ale žiaľ, nezávisí to len od nich,“ dodal.

08:31 UNESCO analyzuje družicové zábery poškodených kultúrnych pamiatok na Ukrajine

Organizácia Spojených národov (OSN) začala na Ukrajine používať satelitné zobrazovanie „pred a po“, aby monitorovala stav tamojších súčasnou vojnou poškodených či zničených kultúrnych pamiatok. V noci na štvrtok oznámila, že svoju monitorovaciu platformu v priebehu niekoľkých dní sprístupní aj pre verejnosť. Uviedla to agentúra AFP. Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) uviedla, že sa jej podarilo overiť poškodenie 207 kultúrnych pamiatok na Ukrajine vrátane 88 cirkevných objektov, 15 múzeí, 76 budov historického či umeleckého významu, 18 pomníkov a desať knižníc.

„Je to zlé a môže to byť ešte horšie,“ zhodnotila situáciu riaditeľka UNESCO pre kultúru a mimoriadne situácie Krista Pikkatová. AFP dodáva, že na Ukrajine sa nachádza sedem lokalít, ktoré sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO, zatiaľ však nebola poškodená ani jedna z nich. UNESCO na monitorovanie stavu kultúrnych pamiatok spojilo sily so Satelitným centrom OSN (UNOSAT), ktoré na základe zoznamu pamiatok pošle žiadosť o družicové zábery komerčným subjektom. Tím odborníkov následne zábery porovnáva a zaraďuje ich do časového rámca, neposudzuje však, kto nesie za poškodenie kultúrnych pamiatok zodpovednosť.

06:24 Zelenskyj: Kruté boje sú pri Bachmute, tam vidieť šialenú taktiku ruského velenia

Ukrajinskí vojaci úspešne odrážajú opakované útoky ruských síl blízko dvoch kľúčových miest Avdijivka a Bachmut vo východnom regióne Donbas, povedal v stredu večer v pravidelnom videopríhovore prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruskú taktiku boja pritom označil za šialenú.

Zelenskyj tiež povedal, že z frontu prídu dobré správy, ale podrobnosti neuviedol.

Najkrutejšie boje prebiehajú blízko Avdijivky (pri meste Doneck) a Bachmutu, ktorý je ďalej na severovýchode, dodal ukrajinský prezident.

„Tam je najviac vidieť šialenstvo ruského velenia. Deň za dňom, celé mesiace tam ženú ľudí na smrť – práve tam v maximálnej miere sústreďujú svoje delostrelecké útoky,“ opísal situáciu Zelenskyj.

Ruské sily sa opakovane pokúšajú dobyť Bachmut, ktorý sa nachádza na hlavnej ceste vedúcej do miest Sloviansk a Kramatorsk, ovládaných Ukrajincami.

Zelenského poradca Oleksij Arestovyč v utorok povedal, že v jeden deň zaútočili Rusi na Bachmut pred poludním až osemkrát a zakaždým ich ukrajinskí vojaci zatlačili späť.

00:39 Zelenskyj: Vzťahy s Izraelom sa vyvíjajú pozitívne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že vidí „pozitívny trend“ vo vzťahoch s Izraelom.

Zelenskyj takto reagoval na skutočnosť, že si Ukrajina a Izrael vymenili informácie spravodajských služieb o tom, že Rusko používa iránske drony vo vojne na Ukrajine.

„Sme na začiatku spolupráce, je to pozitívny trend vo vzťahoch s Izraelom… Konečne sme sa po dlhom čase pohli vpred,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa takto vyjadril dva dni po tom, čo kritizoval neutralitu Izraela vo vojne na Ukrajine. Uviedol pritom, že rozhodnutie Izraela nepodporiť Kyjev uľahčilo vznik vojenského partnerstva Ruska a Iránu.

(tasr, sita, red.)

https://standard.sk/262602/zapadne-komercne-satelity-mozu-byt-legitimnymi-cielmi-odvetneho-utoku-tvrdi-moskva/