Kompenzáciou rastúcich životných nákladov by mohol byť inflačný bonus
Uviedla, že výrazné zvyšovanie cien produktov evidujú v SR všetci občania. Firmy hlásia tlak na zvyšovanie miezd zamestnancov.
Zvyšovanie platov sa im však navyšuje o zdravotné a sociálne odvody. Okrem toho majú od začiatku roka často veľký nárast výdavkov, predovšetkým na energie, čo časť z nich približuje k platobnej neschopnosti, vysvetlila odborníčka.
"Navrhujem do zákona o dani z príjmov doplniť ustanovenie, ktoré by umožnilo na základe rozhodnutia zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom inflačný bonus napríklad vo výške 2 000 eur ročne, jednorazovo alebo postupne, pričom tento bonus by štát oslobodil od dane z príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov," uviedla Hallová. Zamestnávateľ by ho vyplatil zo svojich zdrojov a podľa možností. Podnikateľ však musí podľa zákona počítať pri vyplatení bonusu s výdavkom za poistenie vo výške 35,2 percenta z bonusu, ak sa nezohľadnia maximálne vymeriavacie základy, teda suma, ktorej presiahnutím sa už dodatočné odvody neplatia.
Keďže by išlo o nenárokovateľné financie, štát by neprichádzal o príjmy. Zamestnanec by dostal v takomto prípade vyšší čistý bonus. Ak by zamestnávateľ chcel vyplatiť pracovníkovi inflačný bonus napríklad 1 000 eur a v zákone by sa nič nezmenilo, pracovník by dostal 773 eur a výdavky firmy za vyplatený bonus by boli 1 352 eur, vyčíslila partnerka poradenskej spoločnosti.
Ustanovenie odborníčka navrhuje uplatniť na obdobie, kým sa ročná miera inflácie cien platených spotrebiteľom nedostane opäť pod akceptovateľné 3 percentá.
Návrh by zároveň podľa Hallovej čiastočne riešil aj tiché zdaňovanie, ktoré čoraz viac vplýva na ľudí s nízkymi príjmami. Tiché zdanenie znamená pomalší rast odpočítateľných položiek než miezd. Odpočítateľné položky pritom sú príjmy a výdavky, ktoré nepodliehajú zdaneniu.
Možno si to predstaviť na príklade minimálnej mzdy. V roku 2013 pracovník s minimálnou mzdou nezaplatil žiadnu daň. Minulý rok však zamestnancovi s minimálnou mzdou 623 eur po zaplatení odvodov vo výške 83 eur a preddavku na daň 30 eur zostalo 509 eur, vyčíslila odborníčka. Preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak výška dane za to obdobie nie je ešte známa.
Riešením by bolo nastavenie vyššej nezdaniteľnej časti základu dane napríklad vo výške 12-násobku minimálnej mzdy. Základ dane je pritom hodnota, z ktorej sa vypočítava výška daňovej povinnosti.
(tasr)