Slovenskí progresívci majú novú taktiku, legislatívu chcú meniť potichu. Zatiaľ sa im to darí

„Naši právnici Peter Kubina, Nina Drgalová a Soňa Kurillová nás naučili, že v týchto prípadoch sa zákon môže formovať dvoma spôsobmi. Môže byť prijatý cez parlament alebo sa môže formovať cez súdne rozhodnutia. Nebojím sa vydobyť si takto každý jeden kúsok mojich základných ľudských práv, po ktorých slovenská legislatíva doslova šliape.“

Tento výrok Slováka menom Jakub Šanko de Ruiz pre denník SME je ukážkou toho, ako chcú LGBT aktivisti potichu zmeniť Slovensko z konzervatívnej na progresívnu krajinu. Už to nebude cez politiku, na ktorú sú namierené kamery médií, ale cez súdy a úrady, o ktoré verejnosť nejaví až taký veľký záujem.

Práve v týchto dňoch riešime na Slovensku tri takéto prípady.

Prominentný argentínsky LGBT aktivista

Prvý sa týka už spomínaného Jakub Šanka de Ruiza. V skratke, ide o Slováka, ktorý v Argentíne uzavrel homosexuálne manželstvo a následne sa snažil svojmu partnerovi Marianovi Ruizovi de Šanko vybaviť získanie trvalého pobytu na Slovensku ako svojmu rodinnému príslušníkovi. Keďže na Slovensku chápeme manželstvo ako zväzok muža a ženy, naša polícia to odmietla a dvojici odporučila, aby sa pokúsila o schválenie trvalého pobytu iným spôsobom. To však pár odmietol, cudzineckú políciu zažaloval a odletel späť do Argentíny.

Aj keď naše médiá prípad prezentovali ako šikanu ľudí s inou sexuálnou orientáciou, pravda, zdá sa, bude značne odlišná. Celý prípad sa totiž ukazuje v inom svetle, ak sa pozrieme na Ruizov životopis. Argentínčan Mariano Ruiz de Šanko je totiž prominentný LGBT aktivista. Na kariérnej sociálnej sieti LinkedIn sa predstavuje ako projektový koordinátor Fundación Amal Argentina, teda mimovládky pôsobiacej v oblasti práv sexuálnych menšín. Je tiež členom predstavenstva a tajomníkom pre Latinskú Ameriku a Karibik pre globálne hnutie Medzinárodný deň boja proti homofóbii, transfóbii a bifóbii. A tiež figuruje ako externý konzultant pre Svetovú banku v otázkach LGBT.

Ak si to spojíme s citátom z úvodu textu, rysuje sa nám iná podstata príbehu. Zdá sa totiž, že tu v skutočnosti ide o premyslenú snahu LGBT aktivistu zmeniť naše zákony cez súdny aktivizmus. Teda v tichosti, mimo svetiel kamier a reflektorov. Ruiz ako prominentný LGBT aktivista veľmi dobre vie, čo treba robiť, ak sa LGBT agendu nedarí presadiť cez parlament. Treba sa obrátiť na súd. Napokon, tak boli presadené homosexuálne manželstvá nielen v USA či Rakúsku, ale v podstate aj v jeho rodnej Argentíne, kde zákonu povoľujúcemu homosexuálne manželstvá predchádzalo množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré ich legalizovali ešte pred tým, než tak učinil tamojší parlament.

Argentínskemu aktivistovi sa zatiaľ na Slovensku darí. Žilinský krajský súd v zložení Zuzana Jančárová, Jozef Šulek a Zuzana Krivdová totiž rozhodol v jeho prospech. V súčasnosti sa čaká na vyjadrenie cudzineckej polície, ktorá má tridsať dní na to, aby podala kasačnú sťažnosť. Ak tak neurobí, rozsudok bude právoplatný.

Ak by sa tak stalo, znamenalo by to otvorenie dverí pre uznanie homosexuálnych zväzkov. V rozhovore to priznáva sám Jakub Šanko de Ruiz, ako aj jeho právny zástupca Peter Kubina, ktorý pre Denník N uviedol, že toto rozhodnutie môže „pomôcť aj pri uznaní iných práv pre páry rovnakého pohlavia“.

Podobne sa pre SME vyjadruje aj Ruiz, keď hovorí, že „naši právnici Peter Kubina, Nina Drgalová a Soňa Kurillová nás naučili, že v týchto prípadoch sa zákon môže formovať dvoma spôsobmi. Môže byť prijatý cez parlament alebo sa môže formovať cez súdne rozhodnutia“.

Patakyová a Ústavný súd

Druhý prípad je tomu prvému veľmi podobný. Tu však namiesto Argentínčana vystupuje obyvateľ Nového Zélandu. Aj v tomto prípade sa pár po svadbe v cudzine, konkrétne na Novom Zélande, presťahoval na Slovensko. Polícia však odmietla partnerovi, ktorý je občanom Nového Zélandu, uznať u nás trvalý pobyt. Celej veci sa chopila dnes už bývala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Tá sa v posledný deň v úrade obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ustanovenie v zákone o pobyte cudzincov, ktoré sa odvoláva na zákon o rodine.

Ústavný súd Patakyovej návrh prijal. Momentálne nie je jasné, v akom je štádiu, ani to, kedy sa ním bude súd zaoberať. Zdá sa však, že Patakyovej argumentácia bude veľmi podobná ako Kubinova, a tak hrozí aj podobný scenár ako v Žiline. Keďže však ide o Ústavný súd, následky môžu byť ešte omnoho horšie a celý proces legalizácie homosexuálnych manželstiev výrazne urýchliť.

Vzorec je tu pritom ten istý. Podobne ako v Žiline aj tu sa rozhodne mimo svetiel reflektorov a bez akejkoľvek verejnej diskusie. Ak sa niečo nedalo pretlačiť štandardnou politickou cestou, bez politického mandátu, bude to možné cez súdy. Ako pripomína Anton Chromík, SaS, ktorá mala v programe homosexuálne zväzky, získala v posledných voľbách 6,22 percenta hlasov, Progresívne Slovensko sa do parlamentu ani nedostalo. Navyše, podľa posledného prieskumu väčšina voličov homosexuálne manželstvá odmieta. Sudcom to však môže byť jedno. Práve preto sa to volá sudcovský aktivizmus.

Vyhláška povoľujúca úradnú zmenu pohlavia

Tretí prípad sa odohráva na ministerstve zdravotníctva a týka sa transsexuality. Teda ľudí, ktorí chcú úradne zmeniť svoje pohlavie. Ministerstvo ešte v apríli tohto roka vydalo vyhlášku, ktorou povoľovalo úradnú zmenu pohlavia bez nutnosti chirurgického zákroku na pohlavných orgánoch. Po verejnej kritike ju stiahlo, avšak prakticky okamžite začalo pracovať na jej znovuzavedení. Viac sme o tom písali tu.

Prvý pokus o obnovu vyhlášky sa odohral 25. októbra. Dokument vtedy zastavilo niekoľko odvážnych odborníkov, ktorí sa postavili dúhovej úderke na ministerstve zdravotníctva. Avšak úradníci na ministerstve, zdá sa, vedia pracovať veľmi rýchlo, ak sa im chce a v tieto dni by mali mať pripravenú ďalšiu verziu dokumentu.

K jeho opätovnému schvaľovaniu by podľa našich zdrojov mohlo dôjsť už v priebehu novembra. Ak by sa tak stalo je možné, že tentoraz by bol dokument schválený. Opäť potichu, bez akejkoľvek verejnej diskusie k danej téme, aj keď dôsledky by zasiahli celú spoločnosť. Ak sa proces na ministerstve zdravotníctva nepodarí zastaviť, hrozí, že aj u nás budú môcť biologickí muži navštevovať ženské toalety, šatne či sprchy. Budú umiestňovaní do ženských väzníc či na ženské oddelenia v nemocniciach a dokonca súťažiť so ženami v športových disciplínach. Naopak, ženy úradne považované za mužov budú navštevovať gynekológov alebo rodiť. Tomu všetkému by sa prispôsobila aj výuka na školách a naše deti by sa v škole učili, že to je vlastne normálne. A ak by s tým mal niekto problém, mohol by sa vystaviť hrozbe trestného stíhania.

Nová taktika

Celý tento proces môžeme v posledných rokoch sledovať v priamom prenose. Liberálne kruhy sa roky snažili pretlačiť v parlamente návrhy na rôzne zväzky osôb rovnakého pohlavia. Naposledy to bol návrh z dielne SaS, ktorého snahou bolo vytvoriť inštitút manželského spolužitia. SaS však pre svoj návrh nenašla dostatok politickej podpory, a preto nebol posunutý ani do druhého čítania.

Progresívci to teda chcú skúsiť inak. Bez celospoločenskej diskusie, bez verejnej kontroly, potichu cez sudcov a úradníkov na ministerstvách. A zatiaľ sa im darí.