Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Keby som dnes bola študentka, protestujem za slobodu slova, tvrdí Henrieta Hrinková

Patrila medzi najodvážnejších študentov v roku 1989, a predsa sa postupne vytratila a dnes už vyše desať rokov žije v Nórsku. S Henrietou Hrinkovou sme sa rozprávali o tom, čo si myslí o slobode, o stave našich médií, ako sa jej žije v Nórsku a v čom vidí rozdiel medzi reakciou Nórov na Breivika a Slovákov po vražde na Zámockej.

Foto: Matúš Zajac

Foto: Matúš Zajac

Publikované: 
Autor: Jaroslav Daniška, 

Text pôvodne vyšiel 22. novembra 2022.

Patríte k študentom 16. novembra 1989, boli ste tá najodvážnejšia časť, keďže ste vyšli do ulíc a reálne vám hrozili tresty. Potom prišli prvé dni po 17. novembri na Filozofickej fakulte, boli ste nositelia zmeny, napokon ste sa však nestali tvárou študentského hnutia, tými sa stali iní študenti z hereckých fakúlt. Oni sú pri výročiach v televízii, na vás sa takmer zabudlo. Ako sa to mohlo stať?

Premýšľali o tom viacerí z našej skupiny, ako sa to udialo a prečo sa to udialo, nuž a prišli sme na to, že nám ani nevadilo, že sa niekto viac zvýrazňuje. (úsmev.) Boli hlasnejší, mali lepšie podmienky na fakulte, čo sa týka propagácie plagátov. Mali blízko hercov, ale nás teší, že to poradie udalostí je nezameniteľné. Najprv sme začali my a potom sa prišla Zuzka Mistríková spýtať, čo to robíte a ako to robíte. Herci boli dôraznejší, výraznejší. My sme sledovali spoločný cieľ, takže nám to vlastne ani nevadilo.

A nie vám to ani ľúto?

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.