Rada EÚ neschválila rozšírenie schengenu o Bulharsko a Rumunsko
Krátko predtým sa členské krajiny jednomyseľne zhodli na tom, že Chorvátsko sa od 1. januára stane v poradí 27. členom schengenského priestoru. V prípade Bulharska a Rumunska už konsenzus nepanoval, čo bolo zrejmé ešte pred začiatkom rokovaní Rady EÚ. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po príchode do Bruselu oznámil, že Rakúsko bude vetovať vstup oboch uvedených krajín do Schengenu.
"Som sklamaná výsledkom pre Bulharsko a Rumunsko. Tieto dve krajiny si zaslúžia byť plnohodnotnými členmi Schengenu," povedala komisárka Johanssonová pred novinármi po ministerských rokovaniach. Zároveň dodala, že eurokomisia vynaloží ďalšie úsilie, aby sa obe krajiny do schengenskej zóny dostali v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
Na otázku, či je šanca, že o otázke pristúpenia Rumunska a Bulharska do Schengenu budú na budúci týždeň rokovať premiéri a prezidenti počas samitu EÚ, Johanssonová odpovedala, že by bola prekvapená, keby sa tak stalo.
Európska komisia aj Európsky parlament opakovane vyjadrili podporu Bulharsku a Rumunsku pre vstup do Schengenu, na čo obe krajiny čakajú už jedenásť rokov.
Podľa zistení TASR sa české predsedníctvo v Rade EÚsu, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, do poslednej chvíle snažilo presvedčiť všetky krajiny, aby vyšli v ústrety aj Bulharom a Rumunom.
Rumunský premiér Nicolae Ciuca v stredu vyhlásil, že jeho vláda zariadila "stretnutia na najvyššej úrovni" s predstaviteľmi Rakúska, aby zmiernila obavy Viedne. Spresnil, že cez Rumunsko nevedú migračné toky, "ktoré by vyvolávali obavy". Aj Rumunsko, aj Bulharsko v snahe zmierniť obavy niektorých členských krajín umožnili v posledných mesiacoch a týždňoch vyšetrovacie misie EÚ za účasti expertov, aby poukázali na to, ako sa niektoré kritizované veci zlepšili.
(tasr)