Pred časom sme písali, že „britské fondy boli päť minút od katastrofy“. Na podobnú tému si môžeme spraviť výlet do menej známeho dánskeho penzijného systému.
Ten je od roku 1964 postavený na verejne spravovanom fonde ATP s aktívami zhruba bilión dánskych korún (130 miliárd eur, teda približne 10-násobok slovenského 2. piliera), z ktorých vypláca dôchodky. Zároveň spracúva platby celého dánskeho sociálneho systému a v auguste 2022 zrealizoval aj platby „vykurovacieho bonusu“.
Po šťavnatých rokoch zaknihoval fond za prvý polrok 2022 stratu 51 miliárd dánskych korún. Tento prudký pokles spôsobili najmä straty na štátnych a hypotekárnych dlhopisoch a čiastočne na akciách. Podľa dánskeho ekonóma Andreasa Steno Larsena sa väčšina straty „vyrobila“ na investíciách cez takzvaný „alpha mandát“, teda v časti fondu, ktorý sa venuje hedžovaniu. Tvorí len pätinu fondu, no zaznamenal stratu 47,3 percenta.
To potvrdzuje aj oficiálny report, ktorý stratu pripisuje prudkému rastu úrokových mier vo svete. Úroveň rezerv (v reportoch označená ako „bonus potential“) klesla zo 159 na 108 miliárd korún pri dlhodobých penzijných záväzkoch 623 miliárd korún. Podľa fondu je táto úroveň stále v komfortných medziach dlhodobého pomeru rezerv a záväzkov. Dôležitým faktorom je, že vďaka zmene trhových podmienok (zmene výnosovej krivky) sa výrazne znížila súčasná hodnota penzijného záväzku.
Prudký nárast úrokov a zmena monetárnej politiky ovplyvnili väčšinu penzijných systémov bez ohľadu na to, či sú súkromné alebo verejné. Niektoré otrasy si vypýtali zásah centrálnej banky (Spojené kráľovstvo), iné boli schopné nateraz straty absorbovať bez väčšieho znepokojenia (Dánsko). Penzijné systémy sú však kľúčovou zložkou finančného režimu väčšiny západných štátov a budú dôležitými ukazovateľmi pri ďalšom vývoji na finančných trhoch a v monetárnej politike.
Tento článok vám prinášame vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.