Vyberte si peniaze z bankomatu, nakúpte konzervované potraviny, nezabudnite si napustiť vaňu. Okolo polnoci nenastupujte do výťahu! Tieto pokyny boli uverejnené v nemeckom denníku Bild pred Silvestrom 1999. Hovorilo sa o hroziacom kolapse počítačov, explózii jadrových reaktorov a padajúcich lietadlách.
Očakávanie konca má svoju tradíciu. K ľudskej predstavivosti patrí prinajmenšom od čias perzského proroka Zarathuštru, ktorý pred okolo dva a pol tisíc rokmi kázal o konečnom súboji svetla a tmy. Najslávnejšie však je biblické Zjavenie Jána, prostredníctvom ktorého sa dostalo do obehu slovo apokalypsa. Očakávanie definitívneho konca sprevádzalo zánik Rímskej ríše aj Lutherovu reformáciu, šesťdesiate roky aj kubánsku krízu.
Za ten čas sa však niečo zmenilo. Apokalypsa bývala spätá s ľudskými hriechmi, za ktoré človeka trestá vyššia moc. S vývojom atómovej bomby sa pánom apokalypsy stáva sám človek. To reflektuje austrálsky filozof Toby Ord vo svojom celosvetovom bestselleri Nad priepasťou. V knihe, ktorá vyšla v angličtine v roku 2020, varuje pred zvýšenou koncentráciou apokalyptického rizika.