V diele Hungaria prišiel Mikuláš Oláh ako prvý s tvrdením, že obyvatelia Sedmohradska, Valašska a Moldavska, používajúci románske dialekty, tvoria jeden rumunský národ a sú potomkami Rimanov. Je známy aj ako výrazný predstaviteľ rekatolizácie či zakladateľ jezuitského kolégia v Trnave.
Mikuláš Oláh sa narodil 10. januára 1493 v rumunskom meste Sibiň (rum. Sibiu) v Sedmohradsku. Jeho otec Štefan pochádzal z rodu vyššej valašskej šľachty a do Uhorska prišiel spoza Karpát z územia Valašska. Aj samotné meno Oláh vypovedá čo-to o jeho pôvode. Oláh totiž v maďarčine znamená Valach.
Medzi rokmi 1505 a 1512 absolvoval na kapitulskej škole vo Veľkom Varadíne štúdium latinčiny, rétoriky, poézie, astronómie a teológie. Od mladosti sa pohyboval v najvyšších kruhoch uhorských elít. Bol súčasťou kráľovského dvora Ľudovíta II. a po jeho tragickej smrti v bitke pri Moháči opustil spolu s vdovou, kráľovnou Máriou Habsburskou, Budín a sprevádzal ju do Bratislavy. Neskôr aj do Nizozemska, kde sa Mária stala novou miestodržiteľkou.