Predpovedal vojnu s Ruskom, teraz odišiel od Zelenského a varuje pred porážkou Ukrajiny. Čo všetko hovorí Arestovyč

Alexej Arestovič. Foto: Youtube Alexej Arestovič. Foto: Youtube

Bývalý poradca ukrajinského prezidenta Alexij Arestovyč poskytol veľký a otvorený rozhovor, v ktorom hovoril o hroziacej porážke Ukrajiny, svojom vzťahu k ukrajinským elitám, aj o plánoch, ako by sa Ukrajina mohla zo zovretia Ruska vymaniť a stať sa globálnym hráčom. Okamžite po svojom odchode od Zelenského však bol označený za zradcu národa.

Arestovyča zaškatuľkujete len veľmi ťažko. Analytik, spravodajský dôstojník, komentátor, herec, komunikačný poradca, propagandista, filozof či mediálny podvodník. Takto opisujú Oleksija Arestovyča, dlhšie známeho skôr pod ruskou transkripciou jeho mena Alexij. Tento vplyvný ukrajinský vojnový influencer pritom Ukrajincom tak úplne nie je. Narodil sa v Gruzínsku, jeho otec je bieloruský Poliak a matka Ruska. Študoval biológiu, údajne aj teológiu. Venoval sa herectvu, ezoterike a organizoval psychologické semináre.

V minulosti paktoval s ruským radikálnym filozofom a teoretikom eurazianizmu Alexandrom Duginom. Tým Duginom, ktorý ruskú inváziu na Ukrajine nazýva „geopolitickým exorcizmom“ a ktorého dcéra vlani zahynula pri bombovom atentáte, za ktorý podľa Američanov nesie zodpovednosť Kyjev. Ako člen krajne pravicovej strany Bratstvo sa od roku 2005 zúčastňoval na konferenciách Duginovho eurázijského hnutia, na ktorých vystupoval proti prozápadnej orientácii Ukrajiny. „Západ nenechá Ukrajincom možnosť zachovať si svoju kultúru, ale namiesto toho začne privatizovať strategicky dôležité objekty. Ukrajinské továrne budú zabrané Washingtonom a Bruselom,“ vyhlásil po boku Dugina Arestovyč. Dnes tvrdí, že už v tom čase bol spolupracovníkom ukrajinskej rozviedky.

Alexej Arestovyč (druhý zľava) na konferencii s Alexandrom Duginom (prvý sprava). Foto: Twitter

Nevieme či šlo skutočne o spravodajskú aktivitu alebo o mládežnícky radikalizmus, v druhej dekáde sa však Arestovyč už nepochybne zasadzoval za prozápadnú orientáciu Ukrajiny. Po revolúcii na Majdane sa začal pravidelne objavovať v ukrajinských médiách ako vojensko-politický analytik. Ako dobrovoľník bojoval na Donbase a ako spravodajský dôstojník sa podieľal na psychologickej príprave ukrajinských vojakov. Do Zelenského garnitúry sa dostal ako poradca pre ukrajinskú delegáciu v trilaterálnej komisii, ktorej cieľom malo byť riešenie vojny na východe Ukrajiny. Následne si ho šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vybral za komunikačného poradcu v oblasti národnej bezpečnosti.

Obrovskú popularitu si však získal až po ruskej invázii vo februári 2022, keďže v roku 2019 pomerne detailne ruský útok predpovedal. Opísal tam všetko: veľkú vojnu s Ruskom, útok z východu aj Bieloruska, snahu o obsadenie Kyjeva, prepojenie Krymu s Ruskom, devastáciu ukrajinského teritória, ničenie infraštruktúry, plnohodnotnú vojnu, akú už takmer rok sledujeme. Odhadol dokonca jej začiatok – niekedy v rokoch 2020 až 2022. Bolo by ho možné označiť za proroka, keby k tomu nepridal cynický tón. „S pravdepodobnosťou 99,9 percenta cena za naše pripojenie k NATO je veľká vojna s Ruskom.“ Pričom takúto veľkú vojnu s Ruskom, ktorú by podporovalo NATO, označil za „skvelú vec“. Predpokladom s ktorým počítal, bolo, že Rusko bude v takejto vojne porazené. A práve k tomu sa v najnovšom rozhovore vrátil.

Ešte predtým, než sa dostaneme k tomu, čo povedal, doplňme niečo, čo je nemenej dôležité. Arestovyčove ambície.

Po 22. februári jeho hviezda prudko vyrástla, verejnosti ponúkal denné hlásenia o stave vojny, čím si získal množstvo fanúšikov. Jeho popularita narástla tak prudko, že podľa prieskumov v máji a júli minulého roku bol medzi Ukrajincami druhým najobľúbenejším politikom po prezidentovi Zelenskom. Arestovyčovi popularita zachutila a pomerne otvorene začal hovoriť o svojich prezidentských ambíciách v prípade, ak by sa Zelenskému už do úradu nechcelo.

Až teraz, 14. januára tohto roku, prišiel prudký zvrat. Arestovyč skončil u Zelenského a vytvoril si priestor na otvorenejšie vystupovanie a kritiku zvnútra. Príčinou sa stali jeho výroky v súvislosti s raketovým útokom na bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro, ktorý si vyžiadal desiatky obetí na životoch. Arestovyč totiž tvrdil, že ruskú raketu Kh-22 vystrelenú na Dnipro, zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana a civilné obete boli dôsledkom tejto ukrajinskej obrany. Takýchto situácii už bolo na Ukrajine viacero, patrí to napokon k vojne, ale hovoriť o tom otvorene, to už je iná vec. Hoci sa bývalý prezidentov poradca neskôr za svoje výroky ospravedlnil, to už nikto nepočúval. Viacerí ukrajinskí poslanci ho nazvali agentom a plánovali požiadať tajnú službu SBU, aby voči nemu zakročila. Arestovyč ich predbehol a sám zložil funkciu.

Svoj odchod považuje za dôsledok informačno-psychologickej operácie, ktorej cieľom je odstrániť kľúčové postavy Ukrajiny a rozoštvať ukrajinské inštitúcie a spoločnosť. „Pred ruskou ofenzívou spravili všetko preto, aby ma vyhnali. Odišiel som sám, ale ľudia na oboch stranách hranice sa veľmi posnažili,“ povedal Arestovyč v pondelok pre ruskojazyčné izraelské rádio.

Okamžite začali vznikať rôzne špekulácie a interpretácie.

Ruský opozičný portál Medusa situáciu zľahčuje tým, že Arestovyč bol údajne pre Zelenského dôležitý najmä počas prvých týždňov invázie, keď Ukrajincov uisťoval, že víťazstvo je na dosah. Jeho rola „hlavného terapeuta“ však postupne Ukrajincov omrzela. Ukrajinský novinár Leonid Švec zase doplnil, že Arestovyčove vyjadrenia sa čoraz menej zhodovali s tým, čo sa vo vojne skutočne dialo. Vedel šikovne pracovať s informáciami a emóciami, no v skutočnosti nemal žiadny „privilegovaný“ prístup k vojnovým plánom Ukrajiny a vo svojich hodnoteniach sám seba preceňoval.

Treba však pripomenúť aj niečo ďalšie. Vplyvnej časti ukrajinskej elity začali prekážať jeho prezidentské ambície a veľkej časti Ukrajincov jeho obhajoba Rusov a ruštiny. V auguste napríklad kritizoval svojich krajanov za to, že nerozlišujú medzi Rusmi, ktorí sú proti vojne, a tými, ktorí ju podporujú. Povedal, že zástancovia plošnej nenávisti voči Rusom sú „hlúpi“ a „slabí“. Arestovyč sa tým vystavil kritike, že je nedostatočne vlastenecký. Tá kritika však vypovedala najmä o jeho kritikoch.

Alexej Arestovyč. Foto: ukrbravery/Twitter

Rusi sa snažili o inteligentnú vojnu, potom to prehodnotili

Čoskoro po odchode od Zelenského Arestovyč znova vzbudil kontroverzie svojimi vyjadreniami na youtubovom kanáli politického aktivistu Jurija Romanenka. Exporadca Zelenského totiž pripustil niečo, čo sa rovná smrteľnému hriechu: že Ukrajina môže vojnu prehrať.

Povedal toho ešte viac, napríklad že ruský plán na rýchle obsadenie Kyjeva a víťazstvo vo vojne mal po 22. februári šancu na úspech. V marci podľa neho osud Ukrajiny visel na vlásku asi štyrikrát. Kremeľ sa snažil zopakovať „afganský scenár“, pri ktorom v decembri 1979 sovietske elitné jednotky eliminovali vedenie krajiny a obsadili strategické budovy a masmédiá v Kábule.

Arestovyč kritizoval jednostranné pohľady Ukrajincov na Rusov, keď ich jedni považujú za hlupákov, ktorí nevedia bojovať a druhí zase za príliš silného nepriateľa. Pravda je vraj niekde uprostred. Pripomenul, že v čase ruskej invázie na Krym boli silové zložky Ukrajiny prelezené ruskými občanmi a ruskými sympatizantmi a aj samotná operácia obsadenia Krymu bola na vysokej úrovni

Medzi oboma diskutérmi v tejto relácii boli viaceré zhody. Arestovyč a Romanenko spoločne uznali, že Rusko ťaží z toho istého, čo v minulosti: využíva svoje obrovské ľudské a materiálne zdroje, pomocou ktorých trpezlivo dosahuje svoje ciele. Nehľadí pritom na obrovské straty, no ako obaja konštatovali, svoje ciele v minulosti dosiahlo.

Podľa Arestovyča sa však Kremeľ v úvode vojny snažil o inú – „inteligentnú“ formu vojny, ktorá pozostávala z útokov „chytrých zbraní“ a malého počtu obetí. Rusko, tvrdí, chcelo vytvoriť informačný priestor, v ktorom sú ruskí vojaci „slušní ľudia, ktorí nezrania ani dieťa, ani mačiatko“. Takto mala prvotriedna ruská vojenská mašinéria poraziť „primitívnych chocholov“ (ruské pejoratívne označenie Ukrajincov, pozn. redakcie).

„Likvidovali len málo nepriateľov, ani ich nelikvidovali, s ľútosťou ich likvidovali, vyzývali ich, aby prešli na ich stranu a podobne,“ opísal Arestovyč imidž, aký si Rusko chcelo v úvode vojny udržať.

„Na piaty deň však už začali strieľať po obyvateľoch Buče,“ povedal a dodal, že vtedy už vojna ukázala svoju zverskú tvár. Keďže sa v úvode vojny precenili a inteligentný spôsob vedenia boja neprinášal výsledky, Rusi sa podľa Arestovyča opreli o svoje dejiny: „Pochopili, že vždy vyhrávali rovnako, nemajú iné varianty okrem veľkej vôle.“ Podľa Arestovyča sa Rusom zrejme nepodarí súčasnú vojnu týmto spôsobom vyhrať, no je otázne, čo bude o 10, 20 či 30 rokov. Ozrejmil tiež, že ukrajinských vojakov považuje za lepších, no na konci dňa to nič nemusí znamenať, keďže Kremeľ niekoľkokrát za deň posiela nové sily vo vlnách na front – a „masa vyhráva nad kvalitou“.

Arestovyč: Ak si myslíte že naše víťazstvo je isté, tak to tak vôbec nevyzerá

Arestovyč v ďalšej časti rozhovoru varuje, že Ukrajina nemá víťazstvo isté: „Sme neporaziteľní len dovtedy, pokým sme sa nezačali biť medzi sebou. Ak sa bijeme medzi sebou, tak sme poraziteľní veľmi, za krátky čas a takým spôsobom, že to nebudeme očakávať.“ Podľa Arestovyča sú aj útoky veľkej časti ukrajinských elít voči nemu symptómom práve tohto prebiehajúceho vnútroukrajinského boja, ktorý je zároveň kľúčom Ruska k víťazstvu nad Ukrajinou.

Pripomeňme, že krátko po Arestovyčových vyhláseniach zatriasol Ukrajinou korupčný škandál, v rámci ktorého v utorok rezignovali zástupca kancelárie prezidenta Kyrylo Tymošenko, štátny tajomník ministerstva ministerstva obrany Vjačeslav Šapovalov a zástupca generálneho prokurátora Oleksij Symonenko. Hojnou pôdou pre konšpirácie sa stal aj minulotýždňový pád vrtuľníka, pri ktorom zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrsky.

„Už nemám oficiálne postavenie, môžem hovoriť, čo chcem. Ak si všetci myslia, že zaručene vyhráme vojnu, tak to tak vôbec nevyzerá. Od 14. januára to už tak nevyzerá,“ povedal bývalý poradca Zelenského. Pripomenul slová poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý 18. januára varoval, že Ukrajina nemusí prežiť. V tomto kontexte položil Arestovyč otázku: „Nielen on (Duda) v minulých mesiacoch povedal, že nie je jasné, či Ukrajina prežije. To povedal len tak alebo na základe nejakej informácie?“

Romanenko v diskusii citoval vyjadrenia bývalého šéfa poľských pozemných vojsk Waldemara Skrzypczaka, ktorý spochybnil, že Rusko sa ešte dá poraziť vojensky. Publikovali sme o tom samostatný text.

https://standard.sk/309936/polsky-general-skrzypczak-na-vojensku-porazku-rusov-je-neskoro-ich-armada-uz-bude-len-silnejsia/

Arestovyč súhlasil, že Rusi sa poučili zo zlého vývoja vojny a prebrali vojenskú iniciatívu. Naopak, Ukrajinci podľa neho premárnili minuloročnú šancu na víťazstvo. „Pozrite sa, ako sme začínali túto vojnu, každá (naša) strela zasiahla cieľ… Mal som pocit, ako keby sa do toho vložili nebeské sily a každú strelu umiestňovali na cieľ,“ povedal Arestovyč a dodal, že výsledky ukrajinskej paľby vtedy akoby porušovali zákony štatistiky. „Ako keby na našej strane bolo samotné nebo, pretože sme viedli spravodlivú vojnu,“ uviedol.

V dvojhodinovom rozhovore pretkanom filozofiou a historickými exkurzmi ďalej tvrdí, že Ukrajinci sa nakoniec neboli schopní zomknúť a následne sa u nich začal prejavovať fatalizmus so všetkým jeho chybami. Nekonkretizoval, kde Ukrajinci spravili nejaké hmatateľné chyby, opakovane však kritizoval prejavy ľudí okolo bývalého prezidenta Petra Porošenka.

Arestovyč chce veľkú Ukrajinu: Buď budeme jesť alebo budeme jedlom pre iných

Vyjadrenia Arestovyča sa okamžite chytili ruskí novinári, blogeri a propagandisti, ktorí ich prezentovali ako priznanie toho, že Ukrajina vojnu prehráva. Arestovyč však v skutočnosti len Ukrajincov varoval, že táto možnosť je v hre. Ako ukázala aj ďalšia časť diskusie s Romanenkom, Arestovyč prehru Ukrajiny v skutočnosti neočakáva, naopak, jeho ambície sú veľkoukrajinské. Dúfa totiž v expanziu Ukrajiny na úkor Ruska až po hranice Kazachstanu.

Tu sa Arestovyč dostáva aj ku kritike Západu. Najskôr spoločne s Romanenkom zapochybovali, že sa Rusko môže rozpadnúť zvnútra, čo si podľa nich v skutočnosti nepraje ani Západ, keďže Rusko je historickým „štítom proti Ázii“. Podľa oboch je pre budúcnosť Ukrajiny zásadné, aby si zabezpečila nárazníkovú zónu proti ruskej armáde a prístup k ázijským trhom. Kľúčom má byť 450 kilometrov územia južného Ruska, ktoré od seba delí Ukrajinu a Kazachstan. Odtrhnutie tohto územia by vraj nemuselo prekážať historickým snahám Západu o udržanie existencie Ruska, zároveň by však jeho anexiou Rusko prestalo byť hrozbou pre Turecko a Anglosasi by vraj ocenili, že by sa zabezpečilo obchodné spojenie s Áziou. Takýto štát by potom mohol fungovať na federálnom základe, Rusov by nebolo treba vyháňať, naopak, toto územie južného Ruska pod kontrolou Ukrajiny by sa mohlo stať atraktívnym pre ruských emigrantov.

Arestovyč tento plán nepovažuje za teoretické fantazírovanie, naopak, pripojenie južného Ruska k Ukrajine vníma ako reálne. „Stretávajú sa tu záujmy Číny a Anglosasov. Takýchto uzlov je vo svete veľmi málo, prakticky vôbec,“ komentoval túto novú „hodvábnu cestu“. V diskusii niekoľkokrát zopakoval, že Ukrajina má pred sebou len dva scenáre: „Buď budeme hráči my alebo sa budú hrať s nami… Buď budeme jedlom my alebo my budeme jesť.“

Je len prirodzené, že slová tohto ukrajinského proroka a provokatéra neostali bez odozvy.

V ženských šatách na zozname nepriateľov

O Arestovyčovi si môžeme myslieť, že je narcistický, že preháňa alebo že v prípade anexie južného Ruska fantazíruje. Ťažko mu však uprieť jeho ukrajinské vlastenectvo. Proruskí blogeri a ruská propaganda sa jeho vyjadrenia u Romanenka snažili prezentovať ako vynášanie interných informácií a priznanie, že Ukrajina vojnu prehrá. Arestovyč sa však v skutočnosti snažil Ukrajincov varovať, že víťazstvo nie je garantované a že situácia na fronte sa môže otočiť proti Ukrajine.

Arestovyč si od svojho odchodu, naopak, dáva veľký pozor, aby na svojich bývalých kolegov nežaloval. Keď sa ho v Najlepšom rádiu Izrael, čo je ruskojazyčný izraelský kanál, v pondelok pýtali na údajné pnutia medzi ukrajinskými tajnými službami, Arestovyč izraelským novinárom odpovedal, že to nebude nijako komentovať. Ak majú záujem vedieť viac, nech sa obrátia na oficiálne ukrajinské orgány. Arestovyč totiž vzápätí po svojom odchode od Zelenského vyhlásil: „Plná podpora, kým trvá vojna, potom sa uvidí.“

Kým Arestovyč chce čakať, ukrajinské propagandistické kruhy nečakali ani chvíľu. Už 16. januára (ešte pred zverejnením rozhovoru s Romanenkom) sa objavil na zozname organizácie Myrotvorec, kde bol opísaný ako podvratný zradcovský živel. Okrem ruských politikov a novinárov sa na ňom nachádzajú Gerhard Schröder, Viktor Orbán, Zoran Milanović, Henry Kissinger či John Mearsheimer. Oficiálne ide o mimovládny nezávislý portál, no jeho prepojenie na prostredie ukrajinských tajných služieb je očividné.

Myrotvorec Arestovyča opisuje ako „profesionálneho provokatéra“, ktorý v prospech ruských agresorov vykonával „sabotáže pri informovaní verejnosti“. A aby ranu ešte nasolili, ako fotku k jeho zložke priložili Arestovyča v ženskej parochni a mejkape. Bývalý Zelenského poradca totiž vystupoval až v 13 ruských a ukrajinských filmoch a v jednom z nich sa jeho postava prezliekala za ženu. Išlo o komédiu s názvom Nebojsa, som vedľa (Не бойся, я рядом), kde účinkoval v roku 2013, teda rok predtým, ako začal v médiách vystupovať ako analytik a päť rokov po tom, ako pôsobil v krajne pravicovej strane Bratstvo. Trailer filmu je dostupný na YouTube. Ide o ďalší kamienok do bizarnej mozaiky Arestovyčovho životopisu.

Alexej Arestovyč vo filme Nebojsa, som vedľa. Foto: Kinoafisha.ua

Arestovyč si teda trúfol na odvážnu hru a vláda v Kyjeve v ňom môže vidieť prvého vážneho konkurenta Zelenského politiky. Najmä ak si udržuje oddané publikum a je žiadaný v médiách. Ktovie, možno v ukrajinskej politike ešte nepovedal svoje posledné slovo.

Koniec vojny je stále v nedohľadne, no ako upozorňuje matador ukrajinskej novinárčiny Serhij Rachmanin, na Ukrajine bude po vojne dopyt po charizmatických rečníkoch. Ak si Ukrajina udrží svoje hranice, zákaz proruských strán vytvorí politické vákuum v ruskojazyčných regiónoch Ukrajiny a logický dopyt po stranách, ktoré ich budú zastupovať. Výsledkom vojny však môže byť aj zmena hraníc a ešte dramatickejšie sa môže situácia vyvinúť, ak by vznikol otvorený rozpor medzi Zelenským a vedením ukrajinskej armády.


Ďalšie články