Čo môže spôsobiť ultraortodoxná demografická revolúcia v Izraeli?

„Demos“ je grécky „politický ľud“, do ktorého sa obvykle neradia cudzinci a návštevníci. „Demokracia“ tým pádom „vláda ľudu“ a „demografia“ štúdium toho, ako ten ľud vlastne vyzerá.

Málokto si však kladie otázku, či demokracia môže vydržať zásadné demografické zmeny, a keď áno, nekladie ju radšej nahlas. V Európe sú totiž demografické zmeny napospol spojené s masovou migráciou z Afriky a Blízkeho východu, takže okolo nich panuje atmosféra strachu. Verejne konštatovať, že v meste s 30 percent moslimami budú panovať menej liberálne pomery, než keby ich tam bolo jedno percento, znamená koledovať si o obvinenie z „rasizmu“, dnešného ekvivalentu stredovekého rúhania. A to sa chce málokomu.

Súčasné nepokoje v Izraeli sú však zaujímavým príkladom toho, že na zmeny demografie, ktoré nahlodávajú fungovanie demokracie, nie je potrebná imigrácia. Izrael má, samozrejme, aj určité problémy s ilegálnou imigráciou z Ázie a Afriky, ale ten skutočný politický problém tvorí ultraortodoxná komunita, kedysi nepočetná, až zanedbateľná, dnes, naopak, pomerne početná. Ultraortodoxní židia, charedim, majú fantastickú pôrodnosť, jednu z najvyšších na svete. Zaostáva za nimi aj Etiópia a Nigéria. Ich podiel na obyvateľstve Izraela teda systematicky rastie, a keďže židovský štát je demokracia, úmerne tomu rastie aj ich podiel na politickom rozhodovaní v krajine.

Súčasná Netanjahuova vláda sa opiera o ultraortodoxné strany a sekulárnejším obyvateľom Izraela to začína liezť krkom. Musia totiž to veľké množenie svojich bratrancov sponzorovať, a to v podobe sociálnych dávok, ako aj v podobe špeciálnych štipendií pre nepracujúcich „študentov Tóry“. Koľko ich štát veľkosti Izraela potrebuje? Rozhodne menej, než koľko ich má. Zhruba polovica ultraortodoxných mužov totiž nepracuje.