Hlavné problémy bánk sú len pred nami

O bankách v eurozóne nehovoril, ale možno len preto, že sám je zasadený do anglosaského sveta. Ja však európske banky – najmä tie menšie a regionálne – považujem práve tak isto za ohrozené, a to z dvoch dôvodov. Po prvé je to pohyb úrokových sadzieb do záporných hodnôt, ich následné zvýšenie a tiež miera inflácie (čo vyvoláva a bude vyvolávať problémy bánk), sú v eurozóne extrémnejšie ako v USA. A po druhé: zdá sa, že štátne autority v Európe si menej pripúšťajú a chápu podstatu existujúcich problémov.

Ostatne, ukázali to aj uplynulé dni. Práve tento týždeň totiž séria zasadnutí rôznych centrálnych bánk na rôznych miestach sveta ukázala, čo si centrálni bankári o posledných pádoch bánk myslia, aj ako k nim chcú pristupovať. Centrálne banky majú v podstate na výber: buď boj proti inflácii, ale o to utiahnutejšia slučka okolo krku bánk. Alebo pomoc bankám, ale potom rezignácia na infláciu. Teraz je už viac jasné, čo si centrálni bankári vybrali. Ich hlavný odkaz znie, že sa podľa všetkého rozhodli problémy bánk skôr bagatelizovať. Pre pozorovateľov to vyzerá, že sa domnievajú, že išlo o izolované udalosti, ktoré sa nebudú opakovať.

O úrokových sadzbách rozhodovala americká centrálna banka Fed. Jej rozhodnutie bolo akýsi kompromis, zvýšila úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Teda trochu zabojovala proti inflácii, trochu priťažila bankám. V rovnakej chvíli, keď padalo toto rozhodnutie, americká ministerka financií a bývalá šéfka Fedu Janet Yellenová vyhlásila, že jej úrad neuvažuje zaviesť plošné stopercentné poistenie vkladov. Pre klientov bánk z toho plynie jasný signál: pokiaľ vaša banka padne, môžete o vklady prísť. A súdny vkladateľ, ktorý má peniaze v menšej banke, o ktorej je známe, že nie je príliš pevná, po takomto vyhlásení svoj vklad vyberie. A tým pošle banku ešte viac na okraj zrázu, aj keď banka z neho nemusí spadnúť hneď.

Podobný prístup k situácii má aj Európa. V jej prípade sa zdá, že si ešte viac odmieta pripustiť, že by bankovníctvo ako systém mohlo mať problémy. Pokiaľ povieme, že nórska centrálna banka zvýšila svoju cieľovú sadzbu na 3 percentá s tým, že v máji bude pokračovať, ešte to veľa neznamená. Keď povieme, že švajčiarska centrálna banka tiež zvyšuje svoju hlavnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 1,50 percenta, je to už nápadnejšie vzhľadom na to, že Európou otriaslo nútené prevzatie švajčiarskej Credit Suisse. A keď doplníme, že člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Madis Müller sa domnieva, že ešte bude potrebné ďalej zvyšovať úrokové sadzby v eurozóne, obrázok je dokonalý.