Sociológ: Študenti sa cítia preťažení, ale škola nie je ťažšia. V úzkosti radšej sledujú mačacie videá

Nie každý sociológ má to šťastie, že na základe jeho diela vznikne film. Hartmut Rosa také šťastie mal. Dokumentárna snímka Rýchlosť – Hľadanie strateného času od Floriana Opitza sa zaoberá základnou tézou mysliteľovho diela: Zbesilá rýchlosť nás, moderných ľudí, pripravuje o radosť zo života. Vieme, ako spomaliť?Budúci rok budeme musieť bežať zasa o niečo rýchlejšie ako tento, píšete vo svojej poslednej publikácii. Ste aj vy pripravený na vyššie tempo?Radi si nahovárame, že na budúci rok budeme menej pracovať, budeme mať viac času. Keď sa niekoho spýtate, ako sa mu darí, budete počuť: „Práve je to dosť stresujúce.“ Dotyčný si myslí, že o týždeň bude lepšie. Ale keď si uvedomíme, že práca pribúda, a to všetkým, zistíme, že sme sa ocitli v poriadnej sociálnej kríze. A aby som sa vám nevyvliekol z otázky: Áno, cítim to aj na sebe.Ale vy viete, ako na to. Keď vám človek napíše e-mail, najskôr dostane úžasnú automatickú odpoveď, v ktorej sa okrem iného píše, že sa pokúsite odpovedať, ale nič nesľubujete. To si človek môže dovoliť až ako profesor, však?Áno, ale aj mladý človek si musí vedieť povedať: „Teraz píšem dizertáciu, tak nemôžem odpovedať na každý e-mail.“ Tomu hovorím funkčné spomalenie. Tiež si možno vytvárať spomaľovacie oázy, možno si poviete, že aspoň jeden víkend z mesiaca nesiahnete na prácu. Ale svoje knihy píšem z iného dôvodu. Existuje mnoho koučov, ktorí nám nahovárajú, že ide o individuálny problém, v skutočnosti je to problém štrukturálny, ktorý nevyriešite vy ani ja. Ale existujú stratégie, ktoré pomáhajú: na niektorých veciach zásadovo trvať. Napríklad si poviete, že v pondelok večer budete chodiť na koncerty a na koncerty budete chodiť, aj keby sa medzitým objavilo sto naliehavých úloh.V nedávnom rozhovore ste uviedli, že svet vnímame ako priestor agresie. Tomu rozumiem. Ale zaznamenala som zaujímavý posun. V poslednej dobe sa hnev chápe ako zdroj energie, ktorý máme využiť na vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti. Dokonca dalajláma napísal knihu s názvom Be Angry...

Hartmut Rosa. Foto: FB/Hartmut Rosa Hartmut Rosa. Foto: FB/Hartmut Rosa

Dalajláma? Naozaj? To ma zaráža, ale predsa len chcem zdôrazniť jednu vec. Nehovorím: Ľudia, nebuďte agresívni! Ako sociológ konštatujem: Agresiu možno zaznamenať hneď na niekoľkých rovinách. Sledujem ju na úrovni prírody, do ktorej masívnejšie zasahujeme, a ďalej na spoločenskej úrovni. Pozrite sa napríklad na naše predvolebné kampane, debaty o očkovaní a zbraniach pre Ukrajinu. Nepozeráme na seba ako na ľudí, s ktorými možno viesť debatu, ale ako na idiotov, nepriateľov, vlastizradcov. Ďalej tu máme skutočnú vojnu.

Za pozoruhodné považujem aj to, ako agresia ovplyvňuje vzťah k nám samým. Ľudia sa necítia dobre vo svojej koži, chcú byť krajší, štíhlejší, dynamickejší. Takže ja skúmam, prečo sme agresívni, nikomu neodporúčam miernosť. A je fakt, že nachádzam súvislosť medzi agresivitou a zrýchlením. V spoločnosti, ktorá sa udržiava len vďaka rastu, sa agresivita stáva základným postojom k svetu. Na tomto pozadí vyvstáva otázka: Ako z tejto sociálnej makrosituácie vyviaznuť? A tu by som skutočne s dalajlámom nesúhlasil a radil by som: Preč z boja!

Moderna nie je len dobou zrýchľovania, ale aj spomaľovania. Napríklad to, že dnes môže študovať toľko ľudí, je dané tým, že sme bohatá spoločnosť, a preto žijeme dlhšie. Potom si mladí môžu dovoliť pár rokov tvorivého voľna, počas ktorého napríklad čítajú romány, čo v neskoršom veku robí málokto. Ja svojim študentom hovorím: Napíšte rýchlo bakalársku prácu, potom môžete robiť niečo zaujímavejšie. Vy by ste boli opatrnejší?

To neviem. Tvárou v tvár súčasným študentom som trochu bezradný. To je fakt dobrá otázka…

Hartmut Rosa. Foto: FB/Hartmut Rosa

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.